14. marec – hra o osud národa. + Padne Fico na Tisovi?

14. marec – hra o osud národa

Je to už 68 rokov, čo poslanci Snemu Slovenskej krajiny deklarovali odchod z Česko-Slovenska. 14. marca 1939 zavládla na Slovensku radosť, vyjadrená vyzváňaním zvonov, alebo aspoň pocit úľavy. Marcová kríza bola pre Slovákov vyriešená.

Foto N – Tomáš Benedikovič

Aj tí najväčší odporcovia si uvedomovali, že samostatnosť – i keď pod patronátom Nemecka – je lepšia než jeho rozdelenie medzi susedov, ktorí na to, mimochodom, už netrpezlivo čakali. Prax to len potvrdila. Prvá Slovenská republika ukázala, že dokáže nielen prežiť, ale aj úspešne napredovať, rozvíjať sa, a národu poskytuje lepší priestor pre život než v Československu či Maďarsku.

Čoskoro tomu bude 25 rokov, teda štvrťstoročie, keď sa Slováci osamostatnili druhýkrát. Cítili, že Československo je im tesné a neposkytuje dostatočný rámec na ich rozvoj a napredovanie. Hoci to bol už rozchod slobodný, bez tlaku susedných mocností, ozývalo sa oveľa viac kuvičích hlasov, že Slovensko nebude schopné samostatnej existencie, že sa skoro zosype. Vychádzali najmä z radov inteligencie. Stal sa však opak. Podobne ako prvá, tak i druhá SR sa úspešne udržala.

Hlas rozumu napovedá, že zakladateľské garnitúry prvej i druhej SR by si za úspešné ukotvenie mladého – pre Európu i svet nesamozrejmého štátu – zaslúžili uznanie. Realitou je však pravý opak. Miesto dôstojnej pripomienky sa na obe sype oheň a síra. Možno sa teda spýtať, o čo sa hrá. Hrá sa o samotnú štátnosť, teda existenciu Slovenska ako samostatného útvaru. Zdá sa, že leží v žalúdku nielen agresívnym redaktorom RTVS či extrémistom z tretieho sektora, ale – čo je úplne absurdné – aj Ficovej vláde, ktorá prijala dokonca právne normy na potláčanie pravdy o prvej SR a na nepohodlných autorov posiela protiteroristické komandá ako na nejakých zločincov.

Cesta k úplnej deštrukcii, beztak dlhodobo oslabenej suverenity SR, je jasná: obyvateľstvu, najmä mladým, treba vštepiť hlboký a trvalý pocit viny za samotnú existenciu prvej i druhej SR. Implantovať im presvedčenie, že vždy, keď si doma začali Slováci vládnuť, páchali sa zločiny. Raz sa vyvážali židia, potom sa zas unášali občania. Vlastne ani nič iné sa v SR nerobilo, len sa páchali zločiny. Preto rôzne Natálky, Únosy a priam satanistické urážanie národných a kresťanských symbolov (s tichým požehnaním vládnych i cirkevných kruhov), a nekonečné, priam rituálne vyplakávanie nad deportáciou a holokaustom (s podporou vládnych a cirkevných kruhov).

Ak je možný výsledok? Odmietneme vari samotnú ideu Slovenskej republiky a prenecháme ju cudzincom? Veď tí z Bruselu, z Washingtonu, sú predsa lepší, demokratickejší ako naši… Pristúpime na túto špinavú hru, alebo si zachováme zdravý rozum a nádej na návrat slobodných pomerov vo vlastnom štáte?

Foto zdroj: https://i.ytimg.com/vi/6gUggWkUj44/hqdefault.jpg
https://www.colombia.sk/sites/default/files/imagecache/picture_big/article/1_1.jpg

(lac)

http://narodnenoviny.sk/14-marec-hra-o-osud-naroda/

 

Padne Fico na Tisovi?

V niektorom z vedomostných kvízov v budúcnosti zaznie možno aj nasledovná otázka: Uveď, proti komu ako prvému zasahovala špeciálna protiteroristická jednotka zriadená ministrom vnútra SR Kaliňákom 1. februára 2017: a) proti priekupníkom so zbraňami b) proti islamským teroristom c) proti slovenským historikom. Správna odpoveď bude „C“.

 

Slovensko sa zapíše do análov už tým, že prvým prípadom protiteroristickej jednotky bolo šetrenie historických kalendárov. Pracujúci človek, z daní ktorého polícia funguje, sa môže spýtať, či elitné komando nemá vážnejšie úlohy.
Prvého februára 2017 boli občania SR svedkami nezvyčajného divadla – predstavenia Národnej jednotky boja proti terorizmu a extrémizmu. Premiér, minister vnútra i policajný prezident predstavili tím 120 špecialistov Národnej kriminálnej agentúry (NAKA). Predstavenie malo demonštrovať jednotu vládneho zlepenca i jeho bojové odhodlanie voči nositeľom nepohodlných názorov. Malo široký mediálny ohlas. Premiér jednotku uviedol ako bojovníkov proti novej vlne „fašizmu a extrémizmu“. Majú byť nasadení na sledovanie a trestanie názorov na internete.

 

 

Najvyšší vládny predstaviteľ, ktorý si nie celkom všimol november 1989, to zdôvodnil tým, že na internete sa objavujú „informácie nezlučiteľné s podstatou tohto štátu“, slovne na ne reagovať vraj nestačí a treba aj represie. Minister vnútra spomenul, proti komu je špeciálny útvar primárne namierený: „Prešli extrémistické skupiny do regionálnych parlamentov a aj do hlavného parlamentu. Musíme bojovať proti extrémizmu na každej úrovni“. Išlo o riadne napínanie svalov. Na tlačovku si doviedli aj skupinu policajtov v čiernych kuklách. Pôsobili dojmom ku-klux-klanu. Médiá i tzv. ľudskoprávni aktivisti financovaní zo Sörošových nadácií, ktorí Kaliňákovu políciu s obľubou kritizujú za každú maličkosť, však teraz boli ticho. Nečudo, bude totiž zastrašovať tých, na ktorých ukazujú prstom ONI.

 

Pojmový guláš ako predpoklad represie
Pojmový guláš navaril najmä právnik Fico, ktorý k extrémizmu a terorizmu pridal i obľúbený pojem boľševikov – „fašizmus“. Nedržal sa však slovníkovej definície fašizmu z jeho školských čias, keď sa definoval ako „teroristická diktatúra najimperialistickejších živlov finančného kapitálu“. To by totiž mohlo pripomínať spojencov z USA a NATO, ktorí rozbombardovali už hodný kus sveta a aktuálne si brúsia zuby na Rusko. Naopak, za fašistov označil vlakové hliadky jednej parlamentnej strany, pripodobniac ich k masovým vrahom z rokov druhej svetovej vojny.

Ponechajme bokom termín fašizmus, ktorý sa zneužíva na označenie každej nežiaducej opozície už takmer sto rokov. Za zamyslenie stojí už názov policajného útvaru, ktorý spája „terorizmus“ a „extrémizmus“ a tým naznačuje rovnakú závažnosť oboch javov. Najmä však nejasnosť pojmu extrémizmus, ktorý režimisti i médiá hojne používajú, no posiaľ ho nedefinovali.
Možno len hádať, či je to preto, že jasná a záväzná definícia tu nejestvuje, alebo je tu apriórny úmysel pojem nedefinovať, čím sa zabezpečí jeho elastickosť. Pojem extrémizmu tak pripomína iný pojem, ktorý zneužíval komunistický režim – „antisocialistická činnosť“. Vtesnalo sa doň všetko – od nespokojnosti so zásobovaním, cez trampovanie až po kontakt občana s „nepriateľskou cudzinou“. A od nej bol už len krok k činnosti protištátnej s vysokými sadzbami. Zdá sa, že tak ako vtedy je tu cieľ rovnaký – zastrašiť ľudí a odpútať pozornosť od skutočných problémov či zločinov režimu.

 

Historické osobnosti – hrozba pre režim
Osobitné miesto v politickej represii súčasného režimu majú okrem opozície, aj historické osobnosti. Najväčším strašiakom pre antislovenské sily – i liberálne médiá – je osoba prvého prezidenta SR Dr. Jozefa Tisa, ktorého celoživotným heslom bolo „Nič pre seba, všetko pre národ“. Môžeme sa len domnievať, čo dnešným mocipánom prekáža najviac ono, alebo fakt, že bol katolíckym kňazom, jeho striktný antiboľševizmus, alebo rozpustenie slobodomurárskych lóží. Spojenectvo s Nemeckom to asi nebude, keďže Nemecko je – rovnako vtedy, ako aj dnes – nielen hlavným hráčom v Európe ale aj významným spojencom SR, voči ktorému sa skrátka nevystupuje.

V každom prípade, politická polícia sa má vrhnúť do boja s jeho, vyše 70 rokov starými fotografiami v historických kalendároch. (V roku 2017 má totiž Tiso dve okrúhle jubileá). Nie je jasné, či popud vyšiel z médií, od ministerky Žitňanskej, či riaditeľa Múzea SNP v Banskej Bystrici Mičeva, ktorý sa pochválil svojim kamarátstvom s ministrom vnútra. Práve Mičev dostáva široký priestor pre rôzne lacné bojovo-populistické vyhlásenia. Faktom je len to, že na druhý deň po zverejnení jeho slov o kalendároch (ide o „otvorenú propagáciu fašizmu“ a „flagrantné porušenie zákona“), začala protiteroristická jednotka konať.

Ponechajme bokom úbohosť konania ľudí, ktorí namiesto serióznej historickej diskusie na inak zmýšľajúcu inteligenciu posielajú policajné komandá. Už v piatok 3. februára prišli k bytu známeho historika, 91-ročného M. S. Ďuricu, traja policajti z protiteroristickej jednotky. Je totiž zakladateľom Ústavu dejín kresťanstva, ktoré vydalo jeden z kalendárov, pričom hľadali jeho štatutára. Pýtali sa i na ďalšie osoby uvedené v kalendári, vrátane grafika. O pár dní nato vyšetrovali člena iného občianskeho združenia. Kládli mu otázky typu aký má vzťah k Slovenskému štátu, k Tisovi či k Hlinkovej garde. Ďalší člen občianskeho združenia dostal „pozdrav“ vo forme listu zo Špeciálnej prokuratúry…

Čo ďalej?
Nech skončí táto – umelo vyvolaná kauza – akokoľvek, Slovensko sa zapíše do análov už tým, že prvým prípadom protiteroristickej jednotky bolo šetrenie historických kalendárov. Pracujúci človek, z daní ktorého polícia funguje, sa môže spýtať, či elitné komando nemá vážnejšie úlohy. Alebo či tým náhodou ktosi nesleduje zakrytie iných, skutočných káuz a podvodov.

Napriek mlčaniu mainstreamu kroky polície vyvolali búrku na internete. Voči zastrašovaniu historikov sa ozval predseda Matice slovenskej či bývalý disident Anton Selecký a množstvo ďalších ľudí, ktorí sa (zatiaľ) ešte neboja.

Strach súčasných režimistov z Tisa, ktorý je už 70 rokov po smrti, je priam tragikomický. Ak by mohli, vešali by ho znova, opakovane. Sú to priam deti a vnuci tých čechoslovácko-boľševických mocipánov, ktorí nám vládnu od roku 1945, a ktorých hlavným cieľom bolo zničenie všetkého národného a katolíckeho.
Napínanie svalov pred kamerami, prenasledovanie pamäte prvého slovenského prezidenta, jeho nenávistné boľševické kádrovanie sa však môže v konečnom dôsledku vypomstiť najmä Ficovi. Jeho amaterizmus a neohrabaná forma spôsobia to, že ľudom sa začnú otvárať oči a v každých ďalších voľbách budú voliť práve tých, voči ktorým on i médiá tak krvopotne bojujú. A možno odmietnu aj čechoslovácko-partizánske tradície, ktoré režim druhej Slovenskej republiky po zaniknutom Československu kontinuálne (a nepochopiteľne) udržuje a glorifikuje…

http://www.sho.sk/clanok/1850/padne-fico-na-tisovi

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.