Právny suterén, alebo už až suterén suterénu? Keď si zákonodárna moc uzurpuje aj moc súdnu: Čo tak byť chvíľu poslancom?

Reakcia nemenovaného exposlanca NRSR na vládny návrh.
„Ak Kováčova milosť a tzv. Mečiarova amnestia boli právny suterén, tak tento návrh je suterén suterénu: priamo v Ústave zakomponúva protiprávny princíp retroaktivity a vytvára tak amorálny precedens na ďalšie amorálne a protiprávne konanie. Hanba každému, kto za takýto paškviľ zosmiešňujúci slovenský štát zahlasuje!“


Čo tak byť chvíľu poslancom?

Vláda schválila návrh ústavného riešenia zrušenia Mečiarových amnestií. Je v ňom novela ústavy a návrh ústavného zákona. Všetko išlo do parlamentu. Dáme vám jedinečnú možnosť, aby ste na chvíľu zasadli do parlamentných lavíc. Predkladáme vám ako nami zvoleným zástupcom slovenského ľudu materiál, o ktorom budú onedlho poslanci a poslankyne hlasovať.

Sami a samé sa rozhodnite, či ste za alebo proti, a hlavne s povestným sedliackym rozumom rozhodnite, či vládny návrh niečo zmení. Veľa zdaru vo vašej statočnej poslaneckej práci!

S. Ak by sa vám materiál zdal nezrozumiteľným, on aj takým pre laika je, z toho si nič nerobte. Myslíte si, že poslanci a poslankyne legislatívnemu slovníku budú rozumieť? Nie veru, len pokojne čítajte a snažte sa pochopiť, o čo vo vládnom zákone ide, aby aj verejnosť mala predstavu, čo sa vlastne má udiať… Je to zatiaľ len návrh na nový ústavný zákon, ale vieme, že sa chystá až zmena Ústavy…


Návrh na ÚSTAVNÝ ZÁKON

z … 2017, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto ústavnom zákone:

Čl. I

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení ústavného zákona č. 244/1998 Z. z., ústavného zákona č. 9/1999 Z. z., ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ústavného zákona č. 140/2004 Z. z., ústavného zákona č. 323/2004 Z. z., ústavného zákona č. 463/2005 Z. z., ústavného zákona č. 92/2006 Z. z., ústavného zákona č. 210/2006 Z. z., ústavného zákona č. 100/2010 Z. z., ústavného zákona č. 356/2011 Z. z., ústavného zákona č. 232/2012 Z. z., ústavného zákona č. 161/2014 Z. z., ústavného zákona č. 306/2014 Z. z., ústavného zákona č. 427/2015 Z. z. a ústavného zákona č. 44/2017 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

V čl. 84 odsek 4 znie:
„(4) Na prijatie ústavy, zmenu ústavy, ústavného zákona, na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. 2, na prijatie uznesenia o ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, na podanie obžaloby na prezidenta, na vypovedanie vojny inému štátu a na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) je potrebný súhlas aspoň trojpätinovej väčšiny všetkých poslancov.“.

V čl. 86 sa za písmeno h) vkladá nové písmeno i), ktoré znie:
„i) uznášať sa o zrušení rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), ak odporuje princípom demokratického a právneho štátu,“.

Doterajšie písmená i) až l) sa označujú ako písmená j) až m).

Za čl. 88 sa vkladá čl. 88a, ktorý znie:
„Čl. 88a

Návrh na zrušenie rozhodnutia prezidenta podľa čl. 102 ods. 1 písm. j) prerokuje Národná rada Slovenskej republiky vtedy, keď o to požiada najmenej pätina jej poslancov.“.

Za čl. 129 sa vkladá čl. 129a, ktorý znie:
„Čl. 129a

Ústavný súd rozhoduje o súlade uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti vydaného podľa čl. 86 písm. i) s Ústavou Slovenskej republiky. Ústavný súd začne konanie vo veci podľa prvej vety bez návrhu; čl. 125 sa použije primerane.“.

V čl. 131 odsek 1 znie:
„(1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. 105 ods. 2, čl. 107, čl. 125 ods. 1 písm. a) a b), čl. 125a ods. 1, čl. 125b ods. 1, čl. 128, čl. 129 ods. 2 až 7, čl. 129a, čl. 136 ods. 2 a 3, čl. 138 ods. 2 písm. b) a c), o zjednocovaní právnych názorov senátov, o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. Ak sa táto väčšina nedosiahne, návrh sa zamietne. Ak sa ústavný súd vo veci podľa čl. 129a neuznesie nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov, konanie sa zastaví.“.

Za čl. 154e sa vkladá čl. 154f, ktorý znie:
„Čl. 154f

(1) Ustanovenia čl. 86 písm. i), čl. 88a a čl. 129a sa vzťahujú aj na článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z., rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z. a rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.

(2) Zrušením amnestií a milosti podľa odseku 1 sa zrušujú rozhodnutia štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom konaní a štátne orgány sú povinné pokračovať v trestnom stíhaní.“.

Čl. II

Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom vyhlásenia.

http://narodnenoviny.sk/co-tak-byt-chvilu-poslancom/

 

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Na rokovanie vlády Slovenskej republiky sa predkladá návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

V roku 1997 udelil prezident Slovenskej republiky Michal Kováč milosť zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417 podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.
V roku 1998 vydal predseda vlády Slovenskej republiky Vladimír Mečiar, ako zastupujúci prezident, aboličné amnestie uverejnené v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod číslom 55/1998 Z. z. a pod číslom 214/1998 Z. z. podľa čl. 105 ods. 1 a čl. 102 písm. i) Ústavy Slovenskej republiky vo vtedy platnom znení.

V spoločnosti panuje všeobecný konsenzus o nemorálnosti týchto amnestií, ktoré neumožňujú vyšetriť závažné podozrenia zo zneužitia štátnych orgánov na spáchanie závažných trestných činov.
Národná rada Slovenskej republiky schválila dňa 6. decembra 2016 na návrh vlády Slovenskej republiky návrh Deklarácie Národnej rady Slovenskej republiky o amnestiách z roku 1998 v ktorej sa odsudzuje tak skutok zavlečenia občana Slovenskej republiky do cudziny dňa 31. augusta 1995, ktorý bol nielen hrubým zásahom do ľudských práv a základných slobôd, ale aj činom poškodzujúcim dobré meno Slovenskej republiky, ako aj amnestie vtedajšieho predsedu vlády, vykonávajúceho niektoré právomoci prezidenta, ktoré zabránili poznaniu a potrestaniu páchateľov týchto činov.

Napriek skutočnosti, že o nemorálnosti tzv. Mečiarových amnestií panuje v spoločnosti všeobecný konsenzus tak medzi laikmi, ako aj právnikmi, otázka ich zrušiteľnosti alebo nezrušiteľnosti tak v laickej, ako aj odbornej verejnosti neustále rezonuje už od ich vzniku pred takmer dvadsiatimi rokmi.
Zástancovia ich zrušenia na jednej strane argumentujú prirodzeným právom a spravodlivosťou, na druhej strane zástancovia ich nezrušiteľnosti argumentujú požiadavkou právnej istoty, ako aj narušením deľby moci v štáte.
Počas uplynulých takmer dvadsiatich rokov boli doterajšie pokusy o ich zrušenie označené Ústavným súdom Slovenskej republiky za neústavné.

Vláda Slovenskej republiky po zvážení názorov odbornej verejnosti, súčasnej verejnej diskusie, ako aj doterajšej diskusie v Národnej rade Slovenskej republiky dospela k presvedčeniu, že ak sa má umožniť zrušiť amnestiu alebo individuálnu milosť, mala by byť táto právomoc zverená Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu v Slovenskej republike, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte.
V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh sa súčasne navrhuje
– aby mohla byť amnestia alebo individuálna milosť zrušená len uznesením Národnej rady SR prijatým ústavnou väčšinou a
– aby sa zverila Ústavného súdu Slovenskej republiky, ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti, právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti.

Zároveň sa navrhuje, aby bolo možné z vyššie uvedených dôvodov, tento postup uplatniť aj vo vzťahu k
– článku V a článku VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z.,
– rozhodnutiu predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 214/1998 Z. z.,
– rozhodnutiu prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.

Návrh ústavného zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade s právom Európskej únie.

Prijatie navrhovaného ústavného zákona nebude mať vplyvy na podnikateľské prostredie, sociálne vplyvy, vplyvy na rozpočet verejnej správy, vplyvy na životné prostredie, vplyvy na informatizáciu spoločnosti a vplyvy na služby verejnej správy pre občana.

Návrh ústavného zákona sa predkladá podľa § 27 zákona č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Z uvedeného dôvodu nebol návrh zákona predmetom medzirezortného pripomienkového konania.


DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh ústavného zákona, ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť

K čl. I

Bod 1
V nadväznosti na novelizačný bod 2, ktorým sa navrhuje zveriť Národnej rade Slovenskej republiky právomoc uzniesť sa na zrušení rozhodnutia prezidenta Slovenskej republiky vydaného podľa čl. 102 ods. 1 písm. j), sa navrhuje, v rámci systému vzájomných bŕzd a protiváh, podmieniť prijatie takého uznesenia ústavnou väčšinou, kedy Národná rada Slovenskej republiky vystupuje v pozícii ústavodarného orgánu.

Bod 2
Navrhuje sa, z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy, zveriť Národnej rade Slovenskej republiky ako jedinému ústavodarnému a zákonodarnému orgánu, ktorý čerpá svoju moc priamo od ľudu ako jediného zdroja všetkej moci v štáte, právomoc uzniesť sa na zrušení amnestie alebo individuálnej milosti udelenej prezidentom Slovenskej republiky.

Bod 3
V nadväznosti na novelizačný bod 2 sa navrhuje, aby návrh na prijatie uznesenia Národnou radou Slovenskej republiky mohli podať len poslanci Národnej rady Slovenskej republiky, a to najmenej tridsiati. Cieľom je, aby bol tento inštitút využívaný len výnimočne, a teda aby právom podať takýto návrh nedisponoval jeden poslanec.

Bod 4
V súlade s požiadavkou trojdelenia štátnej moci a systému vzájomných bŕzd a protiváh sa zároveň navrhuje zveriť Ústavnému súdu Slovenskej republiky, ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti, právomoc preskúmať ústavnosť tak zrušenia amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky, ako aj ústavnosť samotnej udelenej amnestie alebo individuálnej milosti.

Bod 5
V nadväznosti na novelizačný bod 4 sa navrhuje, aby o zrušení amnestie alebo individuálnej milosti Národnou radou Slovenskej republiky rozhodlo plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky nadpolovičnou väčšinou všetkých jeho sudcov; ak sa plénum neuznesie nadpolovičnou väčšinou konanie sa zastaví.

Bod 6
Navrhuje sa, z dôvodov uvedených vo všeobecnej časti dôvodovej správy, aby sa navrhovaná právna úprava obsiahnutá v novelizačných bodoch 1 až 5 vzťahovala aj na
– článok V a článok VI rozhodnutia predsedu vlády Slovenskej republiky z 3. marca 1998 o amnestii uverejneného pod číslom 55/1998 Z. z.,
– rozhodnutie predsedu vlády Slovenskej republiky zo 7. júla 1998 o amnestii uverejnené pod číslom 214/1998 Z. z.,
– rozhodnutie prezidenta Slovenskej republiky v konaní o milosť pre obvineného zo dňa 12. decembra 1997 č. k. 3573/96-72-2417.
Zároveň sa navrhuje, aby v prípade zrušenia amnestií a milosti uvedených v čl. 154f ods. 1 návrhu Národnou radou Slovenskej republiky došlo k zrušeniu tých rozhodnutí štátnych orgánov, ktoré zabraňujú v trestnom stíhaní a štátne orgány sú povinné pokračovať v trestnom stíhaní.

K čl. II

Z dôvodu naliehavého verejného záujmu sa navrhuje účinnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

V Bratislave, 15. marca 2017

Robert Fico, v.r.
predseda vlády Slovenskej republiky

https://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/cpt&ZakZborID=13&CisObdobia=7&ID=483

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.

Pridaj komentár