‘Svoje dielo som dokonal’: Benedikt bilancuje pontifikát. + Kongo bolo zasvätené Panne Márii. + Rakúsko: Kríž má v súdnej sieni zostať

Mníchov, 5.4.2017 (KAP) 020 438 – Emeritný pápež Benedikt XVI. nemá s otvorenosťou svojho nástupcu Františka problémy. „Naopak, považujem to za dobré,“ hovorí v knihe interview žurnalistu Petra Seewalda „Posledné rozhovory“, ktorá vyšla pred mesiacmi vo vydavateľstve Droemer & Knaur.

Je vôbec povzbudzujúce, že s juhoamerickým pápežom sa vo všeobecnej Cirkvi dostali k platnosti aj iné závažné témy – „a v Európe sa teraz musia robiť misie nanovo aj zvonka“. Emeritný pápež dospieva k záveru: „Nový svieži vánok v Cirkvi, nová radosť, nová charizma, ktorá ľudí oslovuje, to už je niečo pekné.“
Františkov priamy príklon k ľuďom považuje jeho predchodca za „veľmi dôležitý“. Okrem toho je rozhodne aj pápežom reflexie. Z jeho „Evangelii gaudium“ aj z jeho interview je jasné, že je uvažujúcim človekom, takým, ktorý sa duchovne zaoberá otázkami doby. Ale súčasne je aj niekým, kto je zvyknutý byť stále medzi ľuďmi. „Možno som naozaj nebol dosť medzi ľuďmi,“ pripúšťa 89-ročný Benedikt sebakriticky.
František má odvahu osloviť problémy a hľadať riešenia. Zlom nevidí emeritný pápež ani v požiadavke decentralizácie Cirkvi. Aj on si vždy želal, aby miestne cirkvi boli živé sami osebe a „nepotrebovali tak veľmi rímske doučovanie“. Preto je posilnenie miestnych cirkví veľmi dôležité. „pričom je aj dôležité, aby všetci zostali otvorení voči sebe a aj voči Petrovmu úradu, lebo inak sa ľahko vyvinie politizovanie, nacionalizácia a kultúrne zužovanie“. V tejto otázke však zaznieva u emeritného pápeža aj ľahká kritika. Biskupi, ktorí sú proti centralizácii, súčasne nevyvinuli ani príslušné iniciatívy. „V tom sme potom vždy trochu pomáhali.“ Pritom však platí čím lepšie a živšie miestna cirkev žije z centra viery, tým viac prispieva k celku.

„Svoje dielo som dokonal“
Benedikt XVI. znova potvrdzuje, že sám už nechce písať a povedal: „Svoje dielo som dokonal.“ Dodal, že už ani nevládze metodicky na niečom pracovať. Denník si nepíše, ale občas zaznamenával idey, ktoré však zahodí, lebo sú príliš osobné, aj keby to bolo „dobré sústo pre historikov“.
Duchovná práca je mu stále dôležitá. Každý týždeň si pripravuje homílie na nedeľu, aj keď len pre 4-5 ľudí: „Božie slovo tu musí byť pre človeka stále.“

Odkresťančenie v Európe
Starosť vyjadril Benedikt vzhľadom na odkresťančenie Európy, ktoré pokračuje. „Dnes žijeme v pozitivistickej a agnostickej kultúre, ktorá prejavuje stále viac netolerantnosti voči kresťanstvu. Západná spoločnosť v Európe už nebude jednoducho kresťanskou spoločnosťou. O to viac sa musia veriaci usilovať o formovanie a odovzdávanie povedomia hodnôt a zmyslu života.“
„Pre budúcnosť bude dôležitá rozhodná viera jednotlivých spoločenstiev a miestnych cirkví,“ zdôraznil Benedikt. „Tým sa zväčšuje aj zodpovednosť. Je očividné, že Cirkev stále viac vystupuje zo starej európskej štruktúry, naberá nový tvar a žijú v nej nové formy. Cirkev má za úlohu nájsť nový druh svojej prítomnosti.“
V kríze je aj nemecká univerzitná teológia. Potrebuje nové hlavy, nové energie a novú intenzitu viery. „Som milému Bohu vďačný za to, čo som mohol urobiť, aj keď skromne, viac ako príležitostné plody, ako pastoračno-duchovnú prácu.“

Účinky koncilu sa nepredvídali
Zvolanie Druhého vatikánskeho koncilu (1962-1965) hodnotí bývalý pápež ako „správne“. Bol to v Cirkvi okamih, kde sa jednoducho čakalo na niečo nové, na obnovu celku, na nové stretnutie svetovej Cirkvi. No politické následky a faktické účinky sa správne nevyhodnotili. „Príliš sa rozmýšľalo teologicky a neuvážilo sa, aké účinky to bude mať navonok.“
Kolínsky kardinál Joseph Frings vtedy urobil mladého bonnského profesora teológie Josepha Ratzingera svojím koncilovým teológom. „Bol som si vždy vedomý, že to, čo sme fakticky povedali a presadili, bolo správne a aj sa muselo stať.“ …
„Vôľou biskupov vtedy bolo obnoviť a prehĺbiť vieru,“ spomína Benedikt XVI. No stále silnejšie pôsobili aj iné sily, najmä žurnalisti, ktorí mnohé interpretovali inak. A ľudia sa potom pýtali: „Nuž ak môžu biskupi všetko zmeniť, prečo to nemôžeme urobiť aj my všetci?“ A tak sa začala rozdrobovať liturgia a skĺzať do ľubovôle. Od r. 1965 som považoval za svoju úlohu jasne vysloviť, „čo sme vlastne skutočne chceli a čo sme nechceli.“
Výhrady má Benedikt XVI. aj k „etablovanému vysoko platenému katolicizmu“ v Nemecku. … Cirkev je pre jej pracovníkov iba zamestnávateľom, ktorého vidia kriticky. Takíto katolíci nevychádzajú z dynamiky viery, ale iba zaberajú svoje pozície. Pre cirkev v Nemecku je táto veľká „neduchovná byrokracia“ nebezpečná. V Taliansku napríklad robia všetko dobrovoľníci, cirkev si nemôže dovoliť ich platiť, ako povedal Benedikt ďalej. Spomenul stretnutie v Rimini, ktoré sa buduje úplne na presvedčení a zakladá sa na úsilí dobrovoľníkov. …
Kriticky sa vyjadril aj k nemeckej cirkevnej dani. … Automatická exkomunikácia tých, čo neplatia dane, nie je udržateľná.
Emeritný pápež v knihe tiež spomína, že ako 18-ročný v apríli 1945 jednoducho opustil zväz nacistickej mládeže. „Proste som sa rozhodol odísť domov.“ To, že za to mohol byť ako dezertér zastrelený, komentoval Benedikt XVI. slovami, že sám si nevie vysvetliť, aký stupeň naivity ho vtedy ovládal. „Možno to bol skrytý kľúč aj pre môj krok na konci života“. Rozhodnutie zložiť pápežský úrad Benedikt XVI. však vehementne bráni. Smerodajný bol najmä zdravotný stav, ako povedal.

 

Kongo bolo zasvätené Panne Márii

Kongo, 6.4.2017 (mariedenazaret.com) – Vatikánsky štátny sekretár, kardinál Pietro Parolin, nedávno navštívil Brazzaville, hlavné mesto Konga. Táto cesta sa ukončila aktom zasvätenia krajiny Panne Márii počas svätej omše, ktorá sa slávila v sobotu, 4. februára 2017.
Na svätej omši v Národnej bazilike sv. Anny v Brazzaville boli prítomné tri tisícky veriacich. Svätej omše sa zúčastnili aj občianske, diplomatické a vojenské osobnosti. Celebroval ju apoštolský nuncius v Kongu, biskup Francisco Escalante Molina, s biskupmi krajiny a 150 kňazmi.
Homíliu kardinála Parolina prítomní ocenili vrelým potleskom. Hovoril o Kristovej láske, ktorú Kongo tak potrebuje. O láske, ktorá je v skutočnosti schopná odolať pokušeniu ľahostajnosti a vážiť si dobro iných ako svoje vlastné dobro. Kardinál zdôraznil, že dobrý kresťan je predovšetkým ten, kto sa denno-denne zaväzuje kráčať s Bohom a žiť v harmónii s ním, konať dobro a vyhýbať sa zlu“.

Rakúsko: Kríž má v súdnej sieni zostať

Viedeň, 5.4.2017 (KAP) 020 440 – Proti odstráneniu kríža zo súdnych siení v Rakúsku sa vyslovil hovorca Biskupskej konferencie Rakúska, Paul Wuthe. V komentári v týždenníku „Die ganze Woche“ zo stredy vidí Wuthe podstatný rozdiel medzi explicitne náboženským odevom a krížom, ktorý je symbolom s viacerými významami a o. i. pripomína humánne hodnoty kresťanstva:
„Ak v našej krajine sudcovia vyslovujú právo ‘v mene republiky’, tak majú na sebe talár a baret. Tým je jasné, že osoba je úplne v službe úradu a je zaviazaná jedine zákonom. To je tak dobré a tak to má zostať. Politické a náboženské symboly, či odev v spojení s úradným odevom nie sú na mieste a ako červený karafiát, alebo modrá nevädza, spochybňujú dôveru v nestrannosť sudcu.“ Inak je to s krížom v súdnej sieni:
„Je to nemý symbol, z ktorého – ako konštatovali sudcovia najvyššieho európskeho súdu – nevychádza nijaký nátlak. Ako symbol má kríž viaceré významy: Napomína všetkých zapojených do procesu k pravde a spravodlivosti, dáva nádej na vyššiu spravodlivosť, pripomína humánne hodnoty kresťanstva, ktoré charakterizujú náš právny poriadok.“
„Odstránenie kríža zo súdov, by mnohí ľudia preto hodnotili ako stratu. Naposledy sa zvešiavali kríže v Rakúsku za nacistov,“ pripomína Wuthe a hovorí: „Aj preto je dobré, že naša vláda nechce zájsť tak ďaleko.“
Iný názor vyjadril v týždenníku Nikolaus Scherak, právny hovorca Nového rakúskeho liberálneho fóra NEOS: „Oddelenie štátu a náboženstva je jedným z ústredných výdobytkov modernej demokracie. Práve v oblasti súdov sa musí takéto oddelenie uskutočniť zvlášť zreteľne a striktne. Súdy musia vystupovať neutrálne a nezaujato voči ľuďom, v súdnej sieni preto nemajú náboženské alebo svetonázorové symboly čo robiť,“ vyhlásil Scherak.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.