Novodobé otrokárstvo: Mám v ruke materiál ŠÚ SR o mzdách v SR a nechce sa mi veriť vlastným očiam. + A potom sa čudujeme, aké služby nám za to poskytujú.

„Hľa, mzda, ktorú ste zadržali robotníkom, čo vám žali polia, kričí. A krik žencov došiel k sluchu Pána Zástupov“. (Jak 5, 4)

Mzda je opäť problémom
Mzda pod alebo rovná 200 eurám. Aby som pripomenul dávnejšiu minulosť, odcitujem z diela môjho učiteľa prof. R. Brišku Národné hospodárstvo z roku 1943: „Baťa tiež prevádza samofinancovanie a snaží sa, aby bol kapitálove nezávislý na cudzom kapitáli.

Snaží sa aj u svojich zamestnancov vyvolať majetkovú, existenčnú nezávislosť a preto platí mzdy, z ktorých môžu konať veľké úspory. Podporuje tvorbu úspor z toho dôvodu, lebo ľudia s úsporami pracujú pokornejšie, keďže majú usporiadané majetkové a existenčné pomery a majú možnosť hospodárskeho vzostupu“. Verím, že pre každého neekonóma je toto tvrdenie prekvapením. Ale to bola realita. V tom istom diele je aj veľa hospodárskych číselných faktov ako fungoval ekonomický systém.

V materiáli ŠÚ SR Informačný systém o priemerných zárobkoch, Štatistické ukazovatele zárobkov a miezd na Slovensku sa čitateľ ľahko môže presvedčiť o existencii mzdy pod 200 euro. V tabuľke Podiely zamestnancov v pásmach priemernej mesačnej hrubej mzdy podľa hlavnej triedy SK ISCO-08 je prvé mzdové pásmo menej ako 200 eur. A v triede zákonodarcovia, riadiaci pracovníci je hodnota 0,15, v triede špecialisti je tá hodnota 0,72 a najväčšiu hodnotu 1,51 dosiahli trieda pracovníci v službách a obchode. Mzdu v najvyššom pásme, teda 2 300,01 a viac malo v triede zákonodarcovia, riadiaci pracovníci 36,42 percenta. Ide o tretí štvrťrok 2016. Takéto smutné čísla sa čitateľ dozvie aj z tabuľky, ktorá eviduje hrubú mzdu podľa veku a pohlavia. Pod 200 euro zarábajú mladí do 19 rokov muži až 2,63 percenta a ženy 4,71. Ale veď 19 roční mladí ľudia musia mať za sebou skončenú aj školu. Učitelia, ktorí ich učili sa iste necítili dobre, keď povedali svojim študentom, že ich čaká mesačná hrubá mzda nižšia či rovná 200 eurám. Nebudem viac opisovať, čo všetko som z tejto publikácie zistil. Hádam jednoducho – nič príťažlivé. Ako to? Veď odbory v posledné dni hovoria o minimálnej mzde vyššej ako 400 eur. To protirečí tomu, čo so uviedol.

Keynes, ktorý ako ekonóm bol pri rokovaniach v Trianone a aj pri rokovaniach v Bretton Woods, hovoril o blahobyte a K. Engliš už v roku 1937 napísal dielo, v ktorom píše, ba definuje, čo je hospodársky ideál. Dnes sa na to zabudlo. Európska únia už od roku 2006 používa až pričasto dva pojmy – poverty (chudoba) a austerity (prostý spôsob života). Ale veď to je pojem, ktorý znamená úsporné opatrenia zvlášť v dobe núdze, vojny. V poslednom polroku sa už hovorí aj o dvojrýchlostnej EÚ. A práve sme oslávili jej 60. výročie vzniku. Načo napísal otec ekonómie A. Smith dielo Bohatstvo národov, a to už pred 300 rokmi. Dožili sme sa toho, že sa zmenila úloha ekonómov. Parlament EÚ síce pozval francúzskeho ekonóma Th. Pikettyho, autora diela Capital in the Twenty-First Century – Kapitál v 21. storočí (2013), aby v Bruseli predniesol tézy svojho diela. Vypočuli si ho. A nič. Významný súčasný ekonóm J. Stiglitz, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, v pozícii hlavného ekonóma Svetovej banky dlho kritizuje IMF (medzinárodný monetárny fond) ako aj ministerstvo financií USA. Jadrnejšie ukážem jeho postoj ak uvediem, že v apríli 2000 v článku pre The New Republic napísal: „Budú hovoriť, že IMF je arogantné. Budú hovoriť, že IMF vlastne nepočúva rozvojové krajiny, v ktorých má pomáhať. Budú hovoriť, že IMF je tajnostkárky a izolovaný od demokratickej zodpovednosti. Povedia, že nápravné opatrenia IMF vlastne robia veci horšími – meniac spomalenie na recesiu a recesiu na krízu (depresiu). A budú mať pravdu. Len nič neurobia. Bol som hlavným ekonómom vo Svetovej banke od 1996 až do minulého novembra, počas najvážnejšej globálnej ekonomickej krízy počas polstoročia. Videl som ako IMF v tandeme s Ministerstvom financií USA reagovali. Bol som zdesený“. Prečo asi? Pre vzťahy a záujmy? Nevyplýva z týchto úvah a uvedených faktov, že ekonomika má fungovať inak? Verím, že áno. Mzda je, žiaľ, opäť problémom. Nie takým ako za Baťu.

Prof. J. Husár

http://www.slovenskeslovo.sk/category-forum/1027-mzda-je-opaet-problemom

 

Pďakovanie
18.4.2017
Mily Jarko Husar,
dakujem za clanok: Mzda je opat problem. Ty si pohotovy, ale… mam pocit, ze si sa problemu iba dotkol. Moznoze nechces ist hlbsie, ale raz by to niekto mal kvalifikovane napisat a uverejnit. Spomenies si ked som Ti pisal o (zamernom) skreslovani mzdovych pomerov tym, ze glorifikujeme priemernu mzdu, ale nikdy neuverejnime rozlozenie miezd v jednotlivych kategoriach/skupinach zamestnani, alebo jednoducho % podla vysky mzdy (Gaussova zavislost). To by nesporne odhalilo:
– jednak falosnost nasej „mzdovej“ politiky,
– jednak falosnost „narekov“ podnikatelskych skupin a natahovaciek s odborarmi i tripartitou,
– jednak falosnost vlady a parlamentu v pristupe k rieseniu.
Pohodlny (akoze socialny)pristup cez „davky“ a podpory, ktore nakoniec zaplatia danovi poplatnici – teda aj tie celkom nizkoprijmove skupiny obyvatelstva – povazujem za najvacsi biľag spolocnosti, ktora sa vytvorila po „neznej“ a tym zrutila aj to malo dobreho co zostalo z predchadzajuceho obdobia.
Som si vedomy toho, ze „pretriasat“ problematiku mzdoveho hodnotenia je chôdza po velmi tenkom lade. Aj to, ze akakolvek snaha poodhalit suvislosti moze byt spakruky oznacena za porusenie slobody nezverejnovat niektore veci, az po obvinenie z extremistickych prejavov. Verim, ze snad pride /dozreje cas aj na toto, pretoze po skusenostiach s katalogmi prace a mzdovymi tarifami z cias socializmu by sme mali byt mudrejsi, nehovoriac aj o pouceni od Tebou citovaneho Baťu. Som presvedceny ze sucasne mzdove odmenovanie vo vacsine vobec nezodpoveda objemu vykonanej prace, produktivite, ci nesenej zodpovednosti. Takze vacsina miezd nad urovnou priemernej je v podstate ekonomicky nepodlozena a teda mozeme skumat ci je zasluzena ! Statna sprava aj podnikatelsky sektor toto celkom zamlzili a mzdu deklaruju za utajenu dohodu v ramci dodavatelsko-odbetarelskeho vztahu so zamestnancom (preto sa javia problemy pri zamestnavani cez „agentury prace“).
Kamarat, mame my bolaciek s ktorymi sa nevieme vysporiadat, lenze vo svete kde 1% ludi vlastni 90% bohatstva planety su taketo excesy priamo zakonite. Vsetko sa odvija od spolocenskej relacie k vlastnictvu a tam sa noznice este stale roztvaraju. Dokedy? ved raz aj „STRIHNU“ !
Srdecne pozdravujem J.
A potom sa čudujeme, aké služby nám za to poskytujú.

Keď sa v dnešnej dobe zamyslíte nad sociálnym stavom v Slovenskej republike,
zistíte, že je úbohý. Dôchodok je suma, ktorá má pokryť životné náklady dôchodcov.
Niektorí majú o niečo viac, niektorí o niečo (podstatne) menej. Výpočet tejto sumy sa odvíja
od týchto faktorov: priemerný osobný mzdový bod, súčet obdobia dôchodkového poistenia
a aktuálna dôchodková hodnota. Tieto sú stanovené zákonom rovnako ako samotný
výpočet. Variabilnou časťou tohto výpočtu sú všetky tri položky, pričom prvé dve
ovplyvňujeme takpovediac sami pre seba a tretia je súhrnom „nášho spoločného úsilia“.
Aktuálna dôchodková hodnota pre starobný dôchodok je koeficient, ktorým sa súčin vášho
priemerného osobného mzdového bodu a súčtu období dôchodkového poistenia vynásobí.
Túto určuje Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR opatrením na základe údajov
zistených z „nášho spoločného úsilia“. Na rok 2017 je stanovená na 11,3505 eur.

Dáme si ľahký príklad? Ah, čo, dajme si:
Hodnota priemerného osobného mzdového bodu nech je napr. 1,5. To znamená, že
vymeriavací základ v rozhodujúcom období bol v priemere približne na úrovni 1 a pol
násobku priemernej mzdy v hospodárstve SR, čo v preklade znamená, že ste mali príjem
napríklad v roku 2016 vo výške 1.368,- eur mesačne, čo je suma 912,- eur x 1,5. A podobne
ste to mali každý rok, aby vám ten POMB vyšiel na 1,5. Suma 912,- eur je Štatistickým
úradom SR stanovená priemerná mesačná mzda v hospodárstve SR na rok 2016, ktorú my
všetci „vyskladáme“ spoločným úsilím.

Obdobie dôchodkového poistenia je napríklad 42 rokov, čo znamená, že ste boli 42 rokov
zárobkovo činný a odvádzali 42 rokov dôchodkové poistenie do Sociálnej poisťovne.
A teraz vyjadrené matematicky, keďže všetky položky už máme v číslach:
1,5 x 42 x 11,3505 = 715,10 eur mesačný dôchodok

Čiže, ak niekto pracoval 42 rokov, plat mal po celý tento čas jeden a pol násobne vyšší, ako
stanovuje Štatistický úrad SR každý rok, tak má nárok na 715,10 eur mesačne. Síce je to z
priemerného platu, ktorý ste dostávali každý mesiac, len polovica, ale nie je to zlé, no nie,
Vážení?

Zdá sa vám to málo? Ale no, tak?!?!?! Tak by ste sa možno mohli zamyslieť nad tým, že by
bolo dobré, keby ľudia, ktorí tento výpočet môžu ovplyvniť, zarábali viacej.
Áno, Vážení! Naša do neba volajúca „lenivosť a neschopnosť“ predurčuje priemernú
mesačnú mzdu v hospodárstve SR! A od tej sa odvíja aj mzda generálneho riaditeľa RTVS –
no ale teraz ho sem nebudem pliesť, takže ešte raz: pozrime sa aj na mzdu toho, kto nám tie
dôchodky spravuje, na generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne. Ako aj on, chudák, na
túto nízku priemernú mzdu dopláca.

Suma, ktorá predstavuje a tvorí základ pre výpočet mzdy týchto dvoch „generálov“, bola za
rok 2016 určená Štatistickým úradom na sumu 912,- eur.
No kým „generál“ RTVS dostáva túto sumu „iba“ štyrikrát v mesiaci, „generál“ SP podľa §
122 ods. 6 zákona č. 461/2003 v znení neskorších predpisov šesťnásobok tejto sumy. Áno,
Vážení, číslo 912 treba vynásobiť šiestimi! Takže to v praxi vyzerá takto:
912 eur x 6 = 5.472 eur mesačne.

Toto je suma, ktorá generálnemu riaditeľovi SP náleží každý mesiac a to podľa zákona.
Musíte sami uznať, je to bolestne málo! Takže: treba mu prilepšiť! A keďže my sme „leniví“
a zarábame málo, polepšíme mu odmenami. Druhá veta toho istého paragrafu určuje aj jeho
odmenu. Generálnemu riaditeľovi totiž môže vláda priznať odmenu jedenkrát ročne, najviac
do výšky 12 násobku jeho mzdy. Tak, a ešte raz si započítame spolu:
5.472 eur mesačne x 12 mesiacov = 65.664,- ročná možná odmena.

Koľko teda môže fyzická osoba, ktorá zastáva funkciu generálneho riaditeľa Sociálnej
poisťovne, zarobiť ročne? Aký vysoký príjem získa, ak si to vyjadríme matematicky? V
matematike má násobenie prednosť pred sčítaním, tak zátvorky si môžem odpustiť, takže:
5.472 eur mesačne x 12 mesiacov + 65.664,- ročná odmena = 131.328 eur celkový možný
príjem za rok

Áno, za jeden rok! Funkčné obdobie je podľa § 122 ods. 8 tohto zákona stanovené na šesť
rokov, pričom tá istá osoba môže byť vymenovaná najviac na dve po sebe nasledujúce
funkčné obdobia. Čo znamená, že tento príjem môže dosiahnuť jedna a tá istá osoba po
dobu 12 rokov. Chcete aj toto vidieť v číslach?

Tak TOTO vyzerá nasledovne:
131.328 eur možný ročný príjem x 12 rokov vo funkcii = 1.575.936,- eur za dve funkčné obdobia
Samozrejme, že táto suma nesedí presne. Dôvodom je variabilita východiskovej sumy.
Štatistický úrad SR uverejňuje výšku priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR každý
rok. Presne táto istá suma ovplyvňuje aj výšku dôchodku.

Takže, Vážení, ak chcete, aby naši najlepší ľudia aj vykonávali najlepšie svoju prácu, tak by
sme mali trochu zamakať! Veď uznajte sami, kto by už len za taký plat, ako poberá
generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, robil nejakú prácu poriadne a s nadšením, a hlavne
kvalitne?!?!?!

Je síce pravda, že dôchodca s mesačným starobným dôchodkom 715,10 eur by musel žiť v dôchodku asi 183 rokov, aby mal taký celkový príjem, ako „generál“ Sociálnej poisťovne môže zarobiť za 12 rokov, ale aj tak….
A vlastne nás to trápiť nemusí! Veď koľko dôchodcov má v skutočnosti príjem 715,10 eur mesačne?

Judita L.

http://www.infovojna.sk/article/ked-slovaci-nedaju-zarobit-elitnym

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.