Sme zákazníci druhej a nižšej kategórie, potvrdzuje šéf českej potravinárskej komory. + Klamanie zákazníkov nadobúda obludné rozmery

Rozdielne zloženie potravín v obchodných reťazcoch pre „západného“ klienta a pre zákazníkov v postkomunistických krajinách, riešia aj v Českej republike
Obchodné reťazce nás považujú za zákazníkov druhej a nižšej kategórie, potvrdzuje riaditeľ českej Potravinárskej komory Miroslav Toman v rozhovore pre „Finanční a ekonomický institut (FAEI)“.

Toman víta, že nové členské krajiny sa konečne začali zaoberať problémom rozdielnej kvality potravín a najmä to, že otázku otvorili na úrovni EÚ. Toman však pripúšťa, že staré krajiny EÚ nemajú záujem problém riešiť, nakoľko sa ich to netýka,a lebo dokonca odmietajú pripustiť jeho existenciu.

FAEI zaujímalo, či nie je možné riešiť tento problém prijatím vnútroštátnej legislatívy,namiesto medzinárodného riešenia.Toman potvrdil, že dvojitá kvalita, hlavne nahradzovanie kvalitných zložiek potravín menej kvalitnými, alebo umelými zložkami, je skutočne vážnym problémom.

“Viem si predstaviť ten povyk a sťažnosti v Bruseli a z Bruselu, keby sme prijali národnú legislatívu postihujúcu tento problém.Je teda zrejme nutné skutočne prijať európske pravidlá.“
Česká potravinárska komora sa podľa jej riaditeľa problematike dvojitej kvality venuje dlhodobo a testy potvrdili, že potraviny predávané napr. v Nemecku majú iné zloženie, ako tie v Českej republlike. Ako príklad uvádza Toman zloženie mäsovej konzervy Tulpi, ktorá v starých členských krajinách obsahuje ako hlavnú zložku bravčové mäso, avšak český zákazník v nej nájde maximálne separát hydinového mäsa.Takisto pomarančové sýtené nápoje na západných trhoch ponúkali ovocný koncentrát, ale český zákazník sa musel uspokojiť s ovocnou arómou.

Je síce pravdou, že zloženie potravín bolo pravdivo deklarované na obale, ale pokiaľ sa výrobok predáva pod rovnakou značkou, je to problém.

Problém spočíva podľa šéfa komory v nenásytnosti reťazcov, ktoré vedome objednávajú takto upravované výrobky, aby dosiahli na veľmi vysoké marže.

„ Výrobca vyrobí produkt za 100 korún, v Nemecku ho reťazec za túto cenu kúpi a pridá si 30 percent obchodnej prirážky. V Čechách si však chce prihodiť obvyklých 60% , čo však výrobok činí nepredajným a väčšina ľudí si pre neho zájde do Nemecka. Ale pretože v Čechách nechce zľaviť zo svojej 60 percentnej prirážky , musí od výrobcu požadovať produkt za 60 korún. Čo znamená použiť lacnejšie výrobné suroviny“, uvádza príklad Miroslav Toman .

Reč prišla aj na obľúbený argument reťazcov o tom, že nejde o rozdielnu kvalitu, ale o rešpektovanie lokálnych chutí a zvyklostí. Tento agrument Toman odmieta s poukazom na to, že zákazník môže kúpiť iba to, čo mu obchodník ponúkne a možnosť výberu je veľmi iluzórna. Ako príklad dáva zážitok z nemenovaného reťazca, ktorý ponúkal poľské maslo za 39,90 Kč a vedľa neho české maslo za 46,90Kč. Napriek vyššej cene bolo české maslo vypredané, ale supermarket pult s domácim výrobkom nedoplnil.“ Je teda čisto na reťazci, ako, nebojím sa to povedať, reguluje svoju ponuku na pultoch a manipuluje zákazníka smerom, čo má kúpiť.“

Ako riešenie vidí Toman nielen tlak na obchodné reťazce na európskej úrovni, aby nepovažovali občanov nových členských krajín za spotrebiteľov druhej a nižšej kategórie , ale aj výchovu spotrebiteľa k tomu, aby požadoval kvalitu a naše výrobky.

Katarína Hanzlíková

http://www.hlavnespravy.sk/sme-zakaznici-druhej-nizsej-kategorie-potvrdzuje-sef-ceskej-potrevinarskej-komory/975694

 

Klamanie zákazníkov nadobúda obludné rozmery

SPOTREBITEĽSKÝ SERVIS

Zeleninu a ovocie doteraz kontrolóri prehliadali, situácia sa však mení. V uplynulých týždňoch sa pozornosť spotrebiteľov upriamila na zahraničných výrobcov potravín. Tí zjavne a aj preukázateľne považujú občanov Slovenska za zákazníkov druhej až tretej kategórie. Potvrdzujú to výsledky porovnávacích testov tých potravinárskych výrobkov, ktoré idú na pulty predajní v starej západnej Európe práve tak, ako aj v tej novej – východnej. To však, ako sa zisťuje, nie je ešte všetko. Avokádo, kivi, banány. Povieme si, dobre – opäť ten dovoz! Lenže, medzi zeleninou, čo nespĺňa základné kritériá kvality, sa ocitli aj mrkva či cesnak. Hoci pri cesnaku si už dlhé roky môžeme len povzdychnúť: prečo zas ten čínsky či španielsky, či na Slovensku už nepestujeme kedysi osvedčené kuchynské a kulinárske pochutiny? Jednoducho – v obchodoch sa zohnať nedajú. So zadosťučinením preto treba prijať informáciu, že Odbor kontroly potravín rastlinného pôvodu Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR nezaháľal a v teréne za zákazníka a jeho právo na kvalitu aj zabojoval.

 

V PLNOM NASADENÍ

Najviac kontrol vykonali odborníci v maloobchodných prevádzkach. Logicky preto aj najviac nedostatkov na ovocí a zelenine zistili práve tam. Inšpektori dovedna prekontrolovali vyše 193 155 kilogramov tovaru, z čoho 21 255,97 kilogramu nevyhovelo normám. Aj keď nešlo vyslovene o nepredajnú nekvalitu, zákazníkom boli ponúkané tovary, ktoré nezodpovedajú platným normám, a to v zarážajúcom podiele až takmer jednej desatiny z celkovej ponuky ovocia a zeleniny!

Otázka teda znie, čím sa budeme živiť, ak normám nezodpovedajú mäsové výrobky, ak normy nespĺňa ovocie ani zelenina a ak v balených výrobkoch, ako sú nápoje, konzervy a veľa polotovarov, sa dostávame iba k druhotriednej európskej kvalite. Dokonca, ak si uvedomíme, že podľa výsledkov kontrol sú na našom trhu aj zdravie priamo ohrozujúce produkty.

 

PREDNOSŤ NAŠIM

Nákupom slovenských produktov podporujeme domáci trh, slovenskú ekonomiku a dávame prácu našim občanom – v konečnom dôsledku sa sami zaslúžime o to, že sa budeme mať lepšie. Okrem toho sú dôležité aj zdravotné benefity, trebárs pri konzumácií potravín. Práve spotrebitelia by mali pochopiť skutočnosť, že zdravie je prvoradé. Je dôležité vedieť, čo jeme. Existuje veľký rozdiel medzi ovocím, ktoré vyrastie u nás pri dostatku slnka, a medzi tým, ktoré je odtrhnuté v ďalekej krajine, dozreje cestou k nám v lodných či iných kontajneroch a je chemicky ošetrené. Podobne je to aj so zeleninou, s dovozom mäsových či mliečnych výrobkov a iných nepotravinových produktov. Prečo musíme nakupovať v supermarketoch cesnak z Ďalekého východu či jablká z južných krajín, keď si ich vieme vypestovať aj na Slovensku?

Slovenskí roľníci, farmári, potravinári sú zruční a znalí, potrebujú však viac podpory nielen zo strany spotrebiteľov. Podporme aj tých, ktorí vyrábajú na Slovensku produkty zo surovín pochádzajúcich z cudzích krajín, pre ktoré sú typické, a ďalej ich u nás spracúvajú.

 

 SÚKROMNÉ ZNAČKY

Dobre ich poznáte. Veľké obchodné reťazce majú svoje súkromné značky na niektorých druhoch potravín. Spravidla sú lacnejšie, to však neznamená, že sú menej kvalitné. Zákazník získa buď väčšiu objemovú hmotnosť ako za cenu výrobku v originálnom balení, alebo – čuduj sa svete – dokonca aj lepšiu kvalitu. Má to svoju logiku. Kým za kvalitu výrobku pod súkromnou značkou ručí aj výrobca, aj predajca, za podobný tovar pod originálnou značkou ručí iba výrobca. Keď si reťazec určí, že vo „svojom“ makovníku chce mať štyridsaťpäť percent makovej plnky, tak tam aj toľko plnky bude. Ak výrobca šetrí, robí to iba na svojom značkovom výrobku.

 

Mali by sme na kvalitu predávaných potravín „tlačiť“ tak, že ju jednoducho budeme vyžadovať. Ani jeden potravinový škandál za ostatné obdobie nebol spôsobený slovenským výrobkom. Z toho vyplýva, že úradná kontrola slovenských potravín má vysokú účinnosť a spotrebitelia majú záruku, že sú bezpečné. A to od prvotnej fázy pestovania alebo chovu až po záverečný predaj. Ďalšou možnosťou je, že ak chceme kupovať naozaj slovenské výrobky, jedným z riešení je, ak si vo svojom okolí nájdete mäsiara, pekára či trh s lokálnou zeleninou a ovocím. A že je na prvý pohľad drahší? Prerátajme si však „vyššiu“ nákupnú cenu aj v porovnaní s odpadom, ktorý musíme odstrániť pri kúpe lacnejších zahraničných alebo namieste dopekaných výrobkov z hypermarketov. Zrazu zostaneme prekvapení, že na drahšom nákupe sme vlastne aj zarobili. Nehovoriac o garantovanej kvalite.

Ivan BROŽÍK – Foto: internet

http://snn.sk/news/klamanie-zakaznikov-nadobuda-obludne-rozmery/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.