Podobnosť čisto náhodná: Biblia a nacionalizmus, helenizmus a protináboženská politika EÚ a extrémisti ako Machabejci…

Je veľmi zaujímavé, že v čase krátko pred príchodom Mesiáša -Ježiša Krista na tento svet sa v židovskom národe rozpútal silný nacionalistický boj o zachovanie viery a národa.

Niečo podobné zažívame aj v súčasnosti v na Slovensku i v EÚ. Stále častejšie sa hovorí aj o druhom príchode Ježiša Krista o ktorom nevieme, kedy nastane. O tomto boji za vieru a slobodu národa nám hovoria aj knihy Machabejcov. Autorom prvej knihy Machabejcov je neznámy palestínsky Žid, nacionalista, horlivý zástupca Zákona a nadšený prívrženec Hasmoneovcov. Detaily živo opisovaných udalostí poukazujú na to, že mal priamy styk s účastníkmi odbojového hnutia Machabejcov a vnútorne bol na ňom zainteresovaný.

Prvá kniha Machabejcov opisuje dramatické udalosti tvrdého, ale i slávneho obdobia židovskej histórie v rozsahu asi 40 rokov od roku 175 pred Kr. keď nastúpil na sýrsky trón Epifanes  Antiochus IV. Až do roku 134, kedy zomrel Šimon, posledný brat Júdu Machabejského. Protináboženská helenizačná politika Antiocha Epifana IV. dala podnet k židovskému povstaniu pod vedením veľkňaza Matatiáša, hlavy hasmoneovskej dynastie. Prvá časť je venovaná národnému hrdinovi Júdovi, ktorý po víťazných bojoch proti sýrskym vojvodcom a okolitým národom očistil chrám a postavil oltár zápalných obiet. V druhej časti sa rozpráva o tom, ako jeho brat a nástupca Jonatán svojou diplomatickou prezieravosťou a podnikavosťou získal pre Židov rôzne náboženské, politické i ekonomické výhody, ale nakoniec sa stal obeťou ľstivého Tryfóna. V tretej časti sa hovorí o kniežati, vojvodcovi a veľkňazovi Šimonovi, ktorý úspešne zakončil oslobodzovacie dielo svojich bratov spod cudzej nadvlády.

Cieľom tejto knihy je podať náboženské poučenie nielen židom, ale aj pre dnešnú dobu a súčasnú situáciu v EÚ, ktorá sa veľmi podobá obdobiu Machabejcov. Autor chcel opisom Machabejského odboja proti pohanskej helenizácii názorne ukázať, že Boh svojou spásnou činnosťou aktívne zasiahol do dejín židovského národa aj v časoch nadvlády a prenasledovania Seleukovcov tak, ako vždy keď prežíval ťažké chvíle svojej národnej existencie. Teda poučenie, ktoré Matatiáš a jeho synovia každému veriacemu Židovi , je. Že vernosť Zákonu a viera v Boha dosiahne viac ako početná prevaha vojenskej moci, alebo sila vlastného ramena. Vskutku to bola láskavá Božia prozreteľnosť, ktorá prostredníctvom Júdu Mchabejského a jeho bratov oslobodila Židov spod pohanského útlaku nepriateľom. Hrdinským bojom za politickú a náboženskú slobodu dosiahli Židia nielen nezávislosť a vládu vo svojej krajine, ale pripravili cestu i pre ďalšie Božie činy.

Pripravil Anton Čulen

 

1. kniha Machabejcov
Biblia – Sväté písmo
(KAT – Katolícky preklad)
1Mach 1, 1-67
1 Keď vytiahol Alexander, syn Filipa Macedónskeho, z krajiny Chitim a porazil Dária, kráľa (ríše) Peržanov a Médov, stal sa ako prvý z Grékov jeho nástupcom vo svetovláde. 2 Zviedol mnoho bojov, zaujal početné pevnosti a pobil kráľov zeme. 3 Prenikol až na kraj sveta a nabral koristi u mnohých národov. Zem pred ním umĺkla. Spyšnel a jeho myseľ sa pozdvihla. 4 Zhromaždil veľmi silné vojsko, 5 zmocnil sa krajín, národov a kniežat a stali sa mu poplatnými. 6 Potom ľahol do postele, a keď badal, že zomrie, 7 zavolal si popredných veľmožov, ktorí boli s ním vychovaní od mladi, a rozdelil im ešte zaživa svoje kráľovstvo. 8 Alexander panoval dvanásť rokov, keď ho zastihla smrť. 9 Jeho veľmoži sa ujali vlády, každý na svojom mieste.

 

10 Po jeho smrti si nasadili všetci koruny a po nich aj ich synovia – na mnoho rokov. Šírili však po zemi všelijakú biedu. 11 Z nich vyšiel nešľachetný výhonok, Antiochus Epifanes, syn kráľa Antiocha a niekdajší rukojemník v Ríme. Kráľom sa stal v stotridsiatom siedmom roku gréckej vlády. 12 V tých dňoch povstalo niekoľko izraelských zlosynov a prehovorili mnohých takýmito rečami: „Poďme a zbratajme sa s (pohanskými) národmi, ktoré sú okolo nás! Veď odkedy sme sa od nich odlučovali, postihlo nás všelijaké nešťastie!“ 13 Tento návrh sa im pozdával 14 a niektorí z ľudu boli aj ochotní ísť ku kráľovi. Tak dostali plnú moc zavádzať pohanské mravy. 15 V Jeruzaleme postavili telocvičňu podľa pohanských zvyklostí, 16 nahrádzali si predkožky a odpadli od svätej zmluvy. Spriahli sa s pohanmi a zapredali sa za otrokov vierolomníkom. 17 Keď si Antiochus upevnil kráľovstvo, zatúžil rozprestrieť svoju moc aj nad Egypt, aby panoval nad obidvoma ríšami. 18 I tiahol na Egypt s ohromným vojskom, s vozmi a slonmi, s jazdcami a s veľkým loďstvom; 19 a viedol vojnu proti egyptskému kráľovi Ptolemeovi. Ptolemeus sa dal pred ním na ústup a utiekol. Aj mnoho zranených padlo. 20 Dobyl tiež opevnené egyptské mestá a odniesol si z Egypta korisť.

 

21 Po porážke Egypta sa Antiochus roku stoštyridsiateho tretieho vrátil a tiahol proti Izraelu 22 a proti Jeruzalemu s ohromným vojskom. 23 Vošiel namyslene do svätyne a vzal zlatý oltár, svietnik so všetkým príslušenstvom, stôl predkladných chlebov, džbány, misy a zlaté misky, oponu, vence a zlatú ozdobu na priečelí chrámu a vôbec poodlupoval všetko. 24 Vzal striebro, zlato a vzácne náradia ako aj ukryté poklady, ktoré našiel. Keď všetko pobral, odtiahol do svojej krajiny. 25 Na jeho rozkaz sa dialo vraždenie a z jeho rečí vyznievala bezočivá namyslenosť. 26 V Izraeli nastal veľký nárek, všade, kde niekto býval. 27 Nariekali kniežatá a starší, chradli device a mládenci, vädla spanilosť žien. 28 Každý mladoženích začal horekovať, nevesta sa zachádzala žiaľom v spálni. 29 Zem sa pohla nad tými, čo na nej bývali, celý dom Jakubov sa obliekol do pohanenia.

 

30 Po dvoch rokoch poslal kráľ do júdskych miest najvyššieho daňového vyberača. I prišiel do Jeruzalema s mocným vojskom. 31 Hovoril im ľstivo o pokojamilovných zámeroch a uverili mu. 32 Náhle však napadol mesto, spôsobil mu veľkú ranu a pobil mnoho ľudu z Izraela. 33 Keď mesto vyplienil, podpálil ho a pobúral jeho domy i múry dookola. 34 Ženy a deti odviedli do zajatia a dobytok zhabali. 35 Dávidovo mesto si vybudovali na pevnosť s vysokým a silným múrom a s mocnými vežami. 36 Osadili sa tam nešľachetní ľudia a zlosynovia a opevnili sa v ňom. Dopravili tam zbrane a potraviny a z Jeruzalema poznášali korisť 37 a uložili tam. Tak sa stal (hrad) veľkým osídlom. 38 Stal sa pascou pre svätyňu, pre Izrael bol ustavične zlým nepriateľom. 39 Vylievali nevinnú krv vôkol chrámu a znesväcovali sväté miesto. 40 Jeruzalemčania sa pre nich rozutekali, stal sa sídlom cudzozemcov; svojim potomkom sa stal cudzinou, jeho deti ho poopúšťali.

 

41 Jeho svätyňa je pustá ako pustatina, jeho sviatky sa popremieňali na žiaľ, jeho soboty sa stali na potupu, jeho česť sa premenila na opovrhnutie. 42 Aká bola voľakedy jeho sláva, taká veľká je teraz jeho hanba, jeho vznešenosť sa premenila v žiaľ. 43 Kráľ Antiochus vydal rozkaz pre celé kráľovstvo, že všetci majú splynúť v jeden národ a každý má opustiť svojrázne zvyky. 44 Tak sa všetky národy podrobili kráľovmu rozkazu. 45 A tak sa aj mnohým Izraelitom zaľúbila jeho bohopocta, obetovali modlám a znesväcovali sobotu. 46 Do Jeruzalema a do júdskych miest poslal kráľ poslov s písomnými rozkazmi, aby sa (ich obyvatelia) spravovali zvykmi, ktoré boli dosiaľ v krajine cudzie, 47 aby sa zrušili v chráme celostné žertvy a zápalné i mokré obety. 48 Soboty a sviatky majú znesvätiť, 49 svätyňu a Bohu zasvätený ľud treba pohaniť. 50 Ba majú nastavať oltáre, háje a modly a obetovať svine a iné nečisté zvieratá.

 

51 Svojich synov majú nechať bez obriezky, svoje duše poškvrňovať čímkoľvek nečistým a ohavným, aby tak zabudli na zákon a odstránili všetky ustanovenia. 52 Kto by sa nesprával podľa kráľovho rozkazu, mal zomrieť. 53 Všetky tieto nariadenia dal (kráľ) písomne rozšíriť po celom svojom kráľovstve a ustanovil dozorcov nad všetkým ľudom. 54 Nariadil, aby obetovali všetky júdske mestá, od prvého až do posledného. 55 Aj mnohí z ľudu sa k nim pridali, (vôbec) všetci, čo odpadli od zákona. Páchali zlo v krajine 56 a vyháňali Izraelitov, ktorí sa potom museli skrývať po všelijakých skrýšach. 57 Pätnásteho kisleva roku stoštyridsiateho piateho postavili na oltár ohavnosť spustošenia. Aj po júdskych mestách nastavali oltáre 58 a predo dvermi domov a po uliciach prinášali kadidlové obety. 59 Knihy zákona, ak niektoré našli, pálili a trhali. 60 Ak sa u niekoho našla Kniha zmluvy alebo ak sa niekto spravoval podľa zákona, bol potrestaný smrťou podľa kráľovského nariadenia. 61 Takto zneužívali svoju moc proti Izraelu z mesiaca na mesiac, proti každému, koho po mestách pri niečom pristihli. 62 Dvadsiateho piateho dňa toho mesiaca obetovali na oltári, ktorý slúžil za oltár (zápalných obetí). 63 Ženy, ktoré dávali obrezávať svoje deti, usmrcovali podľa rozkazu, 64 nemluvňatá im vešali na krk, ich domy plienili a zabíjali aj tých, ktorí ich obrezali. 65 Ale mnohí v Izraeli sa zocelili a urobili si pevné predsavzatie, že nebudú jesť nič nečisté. Radšej volili smrť, než by sa poškvrnili pokrmami 66 a zrušili svätú zmluvu. Tak aj zomreli. 67 Veľmi veľký hnev doľahol teda na Izrael.
http://www.mojabiblia.sk/svatepismo/72/1-kniha-machabejcov-kapitola-1/katolicky-preklad/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.