Profesorka E. Hrabovec priblížila priebeh seminára, ktorý u niektorých vyvolal vlnu nevôle: “Kňazstvo bolo nosným pilierom Tisovej identity”

Uplynulý utorok (25. 4.) sa v Kňazskom seminári sv. Gorazda v Nitre uskutočnil seminár s názvom „Mons. ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident“. Organizátormi boli Biskupský úrad v Nitre a Katedra cirkevných dejín Univerzity Komenského.
Na seminár sa ešte pred jeho začiatkom spustila vlna kritiky. Kritizoval ho izraelský veľvyslanec Zvi Aviner Vapni. Izraelské veľvyslanectvo vo svojom stanovisku uviedlo: „Práve Jozef Tiso bol na čele antisemitského politického režimu, ktorý robil všetko pre vyhubenie slovenských židov. Preto sa obraciame na všetkých čestných ľudí, aby sa nezúčastnili a odmietli akúkoľvek spoluprácu na tomto podujatí“. S vyhláseniami izraelského veľvyslanca sa nestotožnil bývalý slovenský veľvyslanec v Taliansku Jozef Mikloško, ktorý vo svojej reakcii uviedol: „Neviem si predstaviť, že by som, ako veľvyslanec Slovenska v Taliansku, písal takéto odporúčania Talianom.“ Seminár kritizovali aj aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu pre ľudské práva a historik Dušan Kováč.

Priebeh samotného seminára či ohlasy zúčastnených poslucháčov nám priblížila jedna z hlavných organizátorov Prof. Dr. phil. Emilia Hrabovec, ktorá je vedúcou Katedry cirkevných dejín UK. Je autorkou dvoch stoviek vedeckých publikácií v šiestich jazykoch. Ako jediná Slovenka je členkou Pápežského výboru pre historické vedy. Je nositeľka Ceny Richarda G. Plaschku Rakúskej akadémie vied a Ceny Fides et ratio Konferencie biskupov Slovenska. V roku 2015 bola nominovaná na titul Slovenka roka v kategórii veda a výskum.

Uplynulý utorok sa na pôde Kňazského seminára sv. Gorazda v Nitre uskutočnil seminár s názvom „Mons. ThDr. Jozef Tiso, kňaz a prezident“. Čo bolo hlavným cieľom seminára?

Slovenský národ, ktorý žil po stáročia bez vlastnej štátnosti a ktorého dejiny prepisovali a deformovali – a dodnes prepisujú a deformujú – iní, majúc na zreteli nie objektívnu pravdu, ale vlastný politicko-ideologický záujem, má bolestne narušené historické povedomie (niekedy priam bezvedomie) a veľmi neúplné poznanie vlastných dejín, zároveň však pociťuje veľký hlad po ich poznaní. To osobitne platí o najdôležitejších okamihoch našich najnovších dejín, o prvej Slovenskej republike a jej prezidentovi. Poldenný vedecký seminár samozrejme nemohol a nemal ambíciu ponúknuť vyčerpávajúcu analýzu takej zásadnej témy, akou je miesto Jozefa Tisu v slovenských dejinách, ale sústredil sa predovšetkým na jednu osobitnú dimenziu Tisovej osobnosti, na Tisovo kňazstvo. Toto ťažisko vyplynulo tak zo špecifickej kompetencie organizátorov – cirkevných historikov, ako z objektívnej skutočnosti, že kňazstvo bolo nosným pilierom Tisovej identity, od ktorého sa odvíjali všetky jeho ostatné postoje a počiny a z ktorého čerpal aj orientačné zásady pre svoje konanie. Vyplynulo napokon aj z prirodzeného kontextu slovenských dejín a spätosti kresťanskej a národnej identity slovenského národa.

Akej problematike sa venovali jednotliví prednášatelia vo svojich príspevkoch?

Seminár otvoril príspevok Dr. Pavla Zahatlana, ktorý predstavil Tisovo myslenie z perspektívy katolíckej sociálnej náuky a objasnil, ako Tiso v jej svetle chápal národ a štát, vzťah medzi oddanosťou k Cirkvi a úctou k národu. Pán biskup profesor Viliam Judák vykreslil vzťah medzi Jozefom Tisom, kňazom Nitrianskej diecézy, a jeho bezprostredným cirkevným nadriadeným – nitrianskym biskupom Karolom Kmeťkom od čias, keď bol Tiso ako osobný tajomník jedným z najbližších spolupracovníkov svojho biskupa, až po historické Kmeťkovo svedectvo pred Národným súdom. Tento vzťah charakterizovala oddanosť, dôvera a úcta, napriek rôznostiam niektorých konkrétnych politických postojov.

Môj príspevok sa usiloval predstaviť, aký postoj zaujímala k Tisovi Svätá stolica, a to od Tisových politických počiatkov ako poslanca pražského parlamentu cez obdobie, keď stál na čele autonómnej slovenskej vlády resp. ako prezident na čele Slovenskej republiky až po obdobie exilu a retribučného procesu, v ktorom Svätá stolica vyvinula nemalé úsilie, aby zabránila Tisovej poprave. Príspevok chcel zároveň začleniť problematiku do širších historických súvislostí, z morálno-teologického hľadiska porovnať Tisov postoj a postoj Pia XII. a napokon poukázať aj na politický zápas o Slovensko, ktorý sa v medzinárodnom kontexte viedol a v rámci ktorého sa zainteresované strany – osobitne česká a maďarská politika – usilovali intervenovať aj vo Vatikáne. Bolo zásluhou Pia XII., že sa riadil pravdou, nie politickými záujmami.

Prednáška Dr. Gabriela Brendzu priblížila na základe spomienok dobových svedkov vzťah Jozefa Tisu a banskobystrického biskupa Andreja Škrábika a okolnosti a príčiny udalostí v Banskej Bystrici po potlačení Povstania. Právny historik Dr. Michal Malatinský zaradil proces proti Jozefovi Tisovi pred Národným súdom do širšieho kontextu retribúcií na povojnovom Slovensku a Dr. Martin Lacko zakončil seminár príspevkom venovaným Tisovi v historickej pamäti slovenského národa. V snahe priblížiť sa k pravde sa ani jeden z príspevkov nevyhýbal ani najzložitejším a najbolestnejším témam ako vojna či tragédia židovského obyvateľstva.

Máte k dispozícii informáciu, koľko poslucháčov sa zúčastnilo seminára?

Aula aj dve pripojiteľné miestnosti boli do posledného miesta obsadené, ďalší poslucháči zaplnili chodbu, do ktorej bolo nainštalované ozvučenie, a hoci nevideli do auly, zotrvali tam celých päť hodín. Celkový počet návštevníkov odhadujem na 300 – 350.

S akými ohlasmi poslucháčov ste sa stretli?

Veľmi pozitívnymi. Veľa poslucháčov bezprostredne po podujatí prejavilo vďačnosť za odvahu podujatie zorganizovať a do dnešného dňa pozitívne ohlasy neutíchajú. Osobitne treba zdôrazniť, že kým v minulosti sa podobných podujatí zvykli zúčastňovať najmä pamätníci, teraz prevažovali mladí ľudia a príslušníci strednej generácie. A to napriek tomu, že sa seminár konal počas pracovného dňa, v lokalite, do ktorej musela väčšina poslucháčov niekedy aj dlhé hodiny cestovať (boli tam ľudia zo všetkých kútov Slovenska) a verejne sa nepropagoval. Už táto skutočnosť ukazuje, aký veľký je v národe hlad po poznaní vlastných dejín.

Po skončení seminára mali zúčastnení možnosť vstúpiť do Krypty kanonikov, ktorá sa nachádza pod hradnou Katedrálou svätého Emeráma. Priblížte nám to.

Podľa svedectiev, ktoré sa ku mne dostali, to bol pre mnohých vzácny zážitok.
Bude z vedeckého seminára k dispozícií zborník príspevkov aj pre laikov, ktorí sa zaujímajú o uvedenú problematiku? Kde si ho budú môcť kúpiť?

Táto otázka odznela z úst početných účastníkov hneď po skončení podujatia a odvtedy prichádza každodenne. Zborník by sme chceli vydať čo najskôr, vedecká publikácia však vyžaduje istú prípravu. Dúfame, že do jesene bude na svete.
Historik Dušan Kováč uviedol, že na seminár nepôjde, lebo mu to nič nedá. Prečo podľa vás je medzi niektorými historikmi neochota vypočuť si, prípadne diskutovať o iných pohľadoch na osobnosť a pôsobenie prvého prezidenta Tisa?

Je smutné, keď sa vedecké podujatie odmieta ešte skôr, než sa mohlo uskutočniť. Konfrontácia s novými výsledkami výskumov i s rôznosťou mienok by mala byť za normálnych okolností v historickej vede prirodzenou. Napokon, často práve v konfrontácii rôznych výsledkov bádania a mienok sa približujeme k poznaniu pravdy. Podmienkou samozrejme je, že pravdu úprimne hľadáme. Inak sa apriórne odsúdenie druhého stane skôr svedectvom vlastnej zaujatosti.

http://www.hlavnespravy.sk/profesorka-emilia-hrabovec-priblizila-priebeh-seminara-ktory-u-niektorych-vyvolal-vlnu-nevole-knazstvo-bolo-nosnym-pilierom-tisovej-identity/989574

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.