Panna Mária, Pomocnica kresťanov. + Amorth: „Som si istý, že zasvätenie Ruska sa ešte vykoná“. + Melánia Trumpová prosí pápeža o požehnanie ruženca

„Auxilium Christianorum“ – Pomocnica kresťanov – je krásny titul, ktorý bol daný Panne Márii. Je známy najmä zo zvolaní v Loretánskych litániách.

O nepoškvrnenom počatí, o bolestiach a nanebovzatí Panny Márie bolo napísaných mnoho kníh a traktátov, ktoré sa zaoberali najmä vyhlásením dogiem viery (toho, čo treba veriť). Tak vznikla teologická veda mariológia. Pomenovanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ vzniklo zrejme počas pontifikátu pápeža sv. Pia V. (1566-1572). Na pamiatku slávneho a definitívneho víťazstva kresťanov nad Turkami v bitke pri Lepante pápež ustanovil sviatok Ružencovej Panny Márie. Vzývanie Panny Márie ako „Pomocnice kresťanov“ však zrejme neustanovil priamo pápež, ako sa pôvodne hovorilo. Vojaci, vracajúci sa z bitky, prechádzali cez Loreto a tam poďakovali Panne Márii, ktorú vzývali ako svoju Pomocnicu, Pomocnicu kresťanov. Zástavu flotily zanechali v chráme zasvätenom Panne Márii v meste Gaeta, v ktorom je zachovaná dodnes.
Radostné zvolanie „Pomocnica kresťanov“ bolo zvečnené v „obraze vzývania“. Benátsky senát sa rozhodol napísať pod veľkým obrazom pripomínajúcim bitku pri Lepante v Palazzo Ducale vetu: „Ani mocnosti, ani zbrane, ani velitelia nás nedoviedli k víťazstvu, ale Ružencová Panna Mária“. Vedľa starého názvu „Consolatrix afflictorum“ (Potešenie zarmútených) a „peccatorum Refugium“ (Útočisko hriešnikov) bolo pridané pomenovanie „Auxilium Christianorum“ (Pomocnica kresťanov).
Kult Pomocnice kresťanov pokračoval aj naďalej. Mal vzostupy aj pády. V devätnástom storočí sa o úctu k Pomocnici zaslúžili hlavne bl. Bartolo Longo a sv. Ján Bosco.
Celé kontinenty a národy majú Pannu Máriu Pomocnicu kresťanov ako nebeskú patrónku: Austrália od roku 1844, Čína od roku 1924, Argentína od roku 1949, Poľsku od začiatku 19. storočia. Uctievajú si ju aj v krajinách východnej Európy. Nádherná bazilika Panny Márie Pomocnice kresťanov sa nachádza v Turíne. Stojí tam vďaka sv. Jánovi Boscovi.

Sviatok: 24. máj

http://www.zivotopisysvatych.sk/panna-maria-pomocnica-krestanov/
Petícia za zasvätenie Ruska Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie
Amorth: „Som si istý, že zasvätenie Ruska sa ešte vykoná“

Karaganda, 23.5.2017 (kath.net/jg) 020 613 – Pápež Ján Pavol II. chcel pri zasvätení sveta Panne Márii v r. 1984 výslovne spomenúť. jeho poradcovia ho však naliehavo od toho odrádzali a on to nakoniec neurobil. Povedal to kardinál Paul Josef Cordes v homílii záverečnej svätej omše Mariánskeho kongresu v Karagande (Kazachstan).
V posolstvách z Fatimy Panna Mária varovala pred tým, že Rusko „rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi“. To sa stane, ak Rusko nebude zasvätené jej Nepoškvrnenému Srdcu.
Pápež Ján Pavol II. vykonal zasvätenie 25. marca 1984 na Námestí sv. Petra, pritom však Rusko výslovne nespomenul. Vatikánski diplomati ho naliehavo od toho odrádzali, lebo sa obávali bližšie neuvedených „politických konfliktov“. Pápež dlho zvažoval toto rozhodnutie, no nakoniec predsa dal na radu poradcov, ako pripomenul Cordes.
Nejakú dobu po zasvätení pápež v malom kruhu pri obede o tom rozprával, ako povedal kardinál. So žiariacou tvárou dodal, že to, čoho sa vzdal, sa napriek tomu splnilo. Od priateľov sa dozvedel, že niektorí ruskí pravoslávni biskupi po vzore jeho zasvätenia zasvätili Rusko Božej Matke.
Spomienky kardinála Cordesa zodpovedajú správe v r. 2016 zosnulého kňaza a exorcistu pátra Gabriela Amortha. Ten v decembri 2015 v interview pre LifeSiteNews povedal, že Ján Pavol II. chcel Rusko výslovne zasvätiť Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Jeho poradcovia ho však varovali, že by to mohlo uraziť Ruskú pravoslávnu cirkev.
Pápež zasvätil Rusko „nepriamo“ tým, že zasvätil Nepoškvrnenému Srdcu Márie celý svet. Pritom dodal doplnenie, ktoré sa v oficiálnych dokumentoch nenachádza:
Zasvätenie sa vzťahuje zvlášť na tie národy, o ktorých zasvätenie si ty (Mária) prosila.“
„Pri týchto slovách som stál v bezprostrednej blízkosti pápeža Jána Pavla II.,“ spomínal páter. „Priame zasvätenie Ruska pápežom sa nekonalo, no môže sa kedykoľvek vykonať. Som si istý, že sa ešte vykoná,“ povedal páter Amorth v r. 2015.

 

 

Melánia Trumpová prosí pápeža o požehnanie ruženca

Vatikán, 24.5.2017 (kath.net/pl) 020 611 – Audiencia pre amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho manželky sa práve skončila. Nemecký „Welt/N24“ už upozorňuje na to, že Melánia bola u pápeža s čiernym závojom. Pri návšteve v Saudskej Arábii vzbudilo pozornosť médií, že tam vystupovala bez šatky a zvyčajného zahaľujúceho odevu.
First Lady USA dostala od pápeža zlatý ruženec, a spontánne natiahla ruku s ružencom k pápežovi, na čo ho František požehnal.
O obsahu rozhovoru pápeža Františka s americkým prezidentom sa zrejme nevydajú nijaké podrobnosti. –zg-

 
Expert o témach na audiencii Trumpa u pápeža

Rím, 23.05.2017 (KAP) 020 610 – Dcéra amerického prezidenta D. Trumpa, Ivanka, po audiencii pre otca, jeho manželku a svojho muža navštívi v stredu katolícke spoločenstvo Sant’Egidio. Organizácia so sídlom v rímskej štvrti Trastevere sa o. i. angažuje za migrantov a bola v Taliansku hybnou silou zriadenia tzv. humanitárnych koridorov pre utečencov.
Na stretnutí sa má hovoriť o obchode s ľuďmi. Manželka prezidenta medzitým Melanie navštívi intenzívne oddelenie vatikánskej detskej kliniky „Bambino Gesu“ na Gianicole.
Pápež František sa vzhľadom na názorové diferencie s Trumpom už vyjadril, že nesúdi človeka bez toho, aby ho vypočul: „Vždy existujú dvere, ktoré nie sú celkom privreté,“ povedal František v polovici mája žurnalistom. Musíme hovoriť o spoločným názoroch a „postupovať krok za krokom“. Jeho názor na migrantov je známy, ako dodal. Na otázku, či očakáva, že Trump svoje postoje po stretnutí zmierni, pápež odvetil, že to je politické kalkulovanie, ktoré si on sám nedovolí.
Podľa názoru renomovaného amerického vatikanistu Johna Allena bude na audiencii výmena názorov na šesť ústredných tém:
migrácia, klimatické zmeny, boj proti chudobe, náboženská sloboda, ochrana života a prenasledovanie kresťanov.
Najbrizantnejšie je iste Trumpovo vyhlásenie, že postaví múr na mexických hraniciach. Táto konfliktná téma sa však zmierňuje priznaním, že v rozpočte na tieto práce nie sú peniaze, ako povedal Allen.
Demokrati ohlásili, že projekt múru budú blokovať a pridali sa dokonca aj niektorí republikáni. Trump ideu spojil s predpokladom, že múr zaplatí Mexiko, ale prezident krajiny to odmietol. „Odsun tohto plánu umožňuje isté uvoľnenie v tomto konflikte s pápežom,“ napísal Allen v analýze pre portál „curxnow.com“ cez víkend.

 

 

Sprostredkovanie ministra Tillersona
Téma klimatické zmeny sa takisto považuje za kontroverznú. Pápež vyjadril svoj postoj v encyklike „Laudato si“, Trump sa v tomto považuje za skeptika. Sprostredkujúco však zasahuje minister zahraničných vecí USA Rex Tillerson, ako uvádza vatikanista: „Pri vypočutí v kongrese Tillerson povedal, že on ako vedec a inžinier dospel k záveru, že ‘riziko klimatických zmien existuje’ a že ‘by sa malo konať’, hoci sa vyjadril obozretne o politických dôsledkoch tohto presvedčenia.“ Treba teda vyčkať, či sa urobia konkrétne kroky.
Menej konkrétny bol prístup k otázke chudoby, ako píše Allen. No pápež zrejme vysloví prosbu, aby sa budúci rozpočet USA upravil v prospech sociálnych priorít.
Nijaký konflikt nenastane podľa Allena v otázke potratov a ochrany života. „Nedávne menovanie Neila Gorsucha za sudcu Najvyššieho súdu USA sa považuje za zisk pre ochranu života sčasti na základe jeho výpovede v knihe z r. 2006, že ‘neexistuje nijaký ústavný podklad pre uprednostnenie slobody matky pred životom dieťaťa’“, ako uvádza „Crux now“.
Ak bude rozdiel medzi pápežom a Trumpom v otázke potratu, tak to bude viac v tóne ako v podstate predmetu: „Trumpova angažovanosť sa zdá často byť v moduse kultúrneho boja, zatiaľ čo František je skôr mužom dialógu. Tento kontrast však nemôže narušiť to, že pápež vyjadruje zásadné ocenenie postoja vlády.“
K téme prenasledovania kresťanov v islamských krajinách prednesie pápež zrejme aj argumenty patriarchov Blízkeho Východu. „Zdá sa, že vo všeobecnosti má Trump sklon použiť vojenské páky, aby sa pokúsil prinútiť sýrskeho mocnára Bašara al-Asada odstúpiť z úradu. Kresťanskí predstavitelia v krajine sú však voči týmto snahám veľmi skeptickí.
Obávajú sa, že všetko, čo bude nasledovať bude ešte oveľa horšie pre kresťanské menšiny, ako Asad. František by teda mohol argumentovať, že ochrana kresťanov by mala spočívať v zohľadnení ich požiadaviek v zahraničnej politike USA a pri vojenských rozhodnutiach. Nie je však celkom jasné – aspoň v tejto chvíli – ako Trump a jeho tím toto posolstvo prijmú,“ uvádza sa v analýze.

 

 

Berlín: Diecézna rada nemá srdce pre nenarodených

Berlín, 23.5.2017 (kath.net) 020 612 – Berlínska diecézna rada na zasadnutí 13. mája v Berlíne neprejavila srdce pre nenarodené deti. Vo vyhlásení uverejnila dobre znejúce frázy ako: „Pre nás občanov a kresťanov je dôstojnosť každého jednotlivca v centre nášho myslenia a konania.“ Alebo: „Táto dôstojnosť tvorí základ spolunažívania v našej spoločnosti“. No súčasne odmietla žiadosť o podporu „Pochodu za život“ v Berlíne, na ktorom sa každoročne zúčastňujú tisíce ľudí. „Pochod za život“ podporili iba dvaja členovia rady.
Ďalší „Pochod za život“ v Berlíne sa bude konať 16. septembra 2017, iba týždeň pred voľbami do spolkového snemu Nemecka.
„Pochod za život“ už podporujú aj niekoľkí nemeckí biskupi. Minulý rok sa ho zúčastnil berlínsky arcibiskup Heiner Koch. Rok pred tým to bol berlínsky pomocný biskup Matthias Heinrich. Ďalší biskupi posielajú pozdravné príhovory.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.