Čo sme to za ľudia? + Prepustený historik M. Lacko žaluje Ústav pamäti národa

Na margo seminára venovaného Mons. J. Tisovi v Nitre

Vedecký seminár venovaný Mons. ThDr. Jozefovi Tisovi sa konal na pôde Biskupského úradu v Nitre 25. apríla t.r.. Organizovali ho Nitrianske biskupstvo a Katedra cirkevných dejín RKCMBF UK.

Podstatou vedeckého podujatia bolo pripomenutie si popravu prvého prezidenta nášho štátu od ktorej uplynulo 70 rokov a oboznámenie prítomnej verejnosti s najnovšími  poznatkami a súvislosťami viažucimi sa na toto obdobie.

Napriek tomu, že seminár nebol mediálne propagovaný, tri sály boli zaplnené. Ďalších asi sto osôb sa tiesnili v priľahlej chodbe. Odhadom, asi 300 záujemcov, prevažne laickej verejnosti, všetkých vekových kategórií sedelo, stálo a s napätím počúvalo príspevky historikov zaoberajúcich sa touto problematikou v najširších súvislostiach.

Je prekvapujúce, že chýbali, aspoň v laviciach poslucháčov, „odborníci“ odchovaní na mlieku socialistického realizmu, ktorí sa ochotne, pravidelne a vždy negatívne vyjadrujú k prvej novodobej republike Slovákov  a špeciálne k osobe Mons. Jozefa Tisa. Mohli konečne získať informácie z archívov do ktorých sa počas celého svojho života nedostali. Možno sa báli, že by museli odvolať to, čím celé desaťročia, na objednávku povojnových politikovplnili učebnice všetkých stupňov škôl. Ešte aj dnes žneme výsledky ich práce.

Prvá téma sa týkala Tisového vzťahu a životných postojov k národu a štátu. Rektor Kňazského seminára Mons. ThDr. Pavol Zahatlan PhD. vo svojom vstupe pripomenul celoživotný postoj nášho prvého prezidenta k národu a niektoré problémy s ktorými sa stretol pri vzniku samostatného štátu.

Druhú tému – spoluprácu Mons. J. Tisa a Mons. Karola Kmeťka rozobral ThDr. diecézny biskup Viliam Judák, profesor cirkevných dejín, cirkevný sudca . Venoval sa aj svedeckej výpovedi pred tzv. Národným súdom.

Profesorka, Dr. phil., slovenská historička, vatikanistka, členka Pápežského výboru  pre historické vedy Emília Hrabovcová pripomenula úzky vzťah J. Tisa a Svätej stolice. O všetkom, čo náš prezident konal, informoval svojich nadriadených a pokiaľ to bolo možné, rešpektoval ich pripomienky. Sv. Stolica vyvinula veľké úsilie, aby hanebný retribučný súd zobral do úvahy všetky okolnosti, ktoré viedli k rozpadu ČSR  a nevyhnutné kroky ktoré musel J. Tiso vykonať.

Vo štvrtom príspevku rozoberal ThDr. PhD. Gabriel Brendza  prednášajúci kresťanskú archeológiu, patrológiu cirkevných dejín, sudca cirkevného súdu, člen presbyterskej rady objasnil postoje Andreja Škrábika k Mons. Jozefovi Tisovi vrátane jeho vyjadrení pred súdom.

Výkonný redaktor vedeckého časopisu pre oblasť právnej vedy s dôrazom na dejiny a teóriu štátu a práva Historia et theoria iuris (HTI), Mgr. Michal Malatinský sa podrobne venoval súdnemu procesu z hľadiska práva, pričom poukázal na mnohé porušenia zákonov. Súd bol jednoznačne vedený k vopred danému rozsudku.  V pozadí, od začiatku až do horkého konca stál samozvaný predstaviteľ staronového štátu – Beneš.

V poslednom vstupe sa nad vernosťou nášho národa pozastavil historik, autor mnohých vedeckých a vedeckopopulárnych kníh  PhDr. Martin Lacko PhD. Konštatoval, že ani po viacej ako 70. rokoch cieľavedomej snahy českých a žiaľ aj mnohých slovenských politikov záujem o nášho rodoľuba neklesol.

Z akademických titulov prednášajúcich a s ich spoločenského postavenia vyplýva, že išlo bezpochyby o hodnotný a nespochybniteľný vedecký prístup. Každý autor dokonale poznal problematiku o ktorej referoval. Aj na základe toho som sa utvrdil, a nie len ja, v presvedčení, že ak by sa Mons. Jozef Tiso čo i len vzdialene dopustil prehrešku voči zákonom cirkvi, odsúdenie Vatikánu by ho neminulo.

Faktom je však to, že sme sa vo verejnom odkliati tejto pravdy ďaleko ani po vyše dvadsiatich rokoch existencie vlastného štátu nedostali. Práve naopak. Prichádza nová doba temna. Nemalá časť súčasná politickej garnitúry a odporcovia našej štátnosti by vo vojnových rokoch videli najradšej čiernu dieru histórie. Účelovo prijaté zákony a zriadenie politickej polície resuscitovali dobu sledovania, prenasledovania a osobných perzekúcií za názor, za vyslovenú vetu, za  článok v novinách, za výrok v diskusii. Novozriadené špecializované pracoviská kontrolujú komunikáciu občanov, sledujú aktivity neposlušných, otvárajú listy poslancov. To všetko pod orwelovským – „v záujme bezpečnosti“. Každý nekonvenčný názor je neprijateľný a jeho autor je fašista. Viem, že spoločnosť prestala čítať klasickú literatúru, viem že sa rokmi deformovania pravdy podarilo minulosť nášho národ znechutiť mnohým občanom, viem, že sa začalo nosiť znevažovanie našich svetodejný osobností. Dokonca na pôde RTV: pôsobí týmto smerom vedením posvätený nevedomosťou postihnutý redaktor. Pre existenciu nášho štátu a tým aj nášho národa je to bez preháňania veľmi nebezpečný trend.

Média pod kuratelou zahraničných vlastníkov cielene ovplyvňujú verejnú mienku a tie, ktoré sú závislé od dotácií štátu sa boja pravdu uverejniť. Možno aj preto sa semináru venovali iba okrajovo. Rozruch nastal až keď podujatie odsúdil diplomat štátu Izrael akreditovaný na našom území. Už deň pred seminárom sa proti jeho konaniu ohradil. Tento človek evidentne nemal ani základné vedomosti o vzťahoch v bývalej republike, o českých sľuboch a nedodržaných zmluvách, o účelových deformáciách histórie, o politických procesoch a odsúdeniach a popravách, o bezohľadnom potlačovaní práv garantovaných našou ústavou a medzinárodným právom. Nepoznal ani špecifické vzťahy medzi našim národom a židovskou komunitou žijúcou na našom území. Napriek tomu dostal mediálny priestor. Neozvala sa židovská obec, neozval sa minister vnútra, čušal minister zahraničia aj premiér.  Aké dôsledky by mal podobný akt nášho diplomata na pôde Izraela? Určite aj tam by bolo dosť aktuálnych dôvodov na kritiku. Ale naši diplomati diplomaticky mlčia.

Podivná reakcia zo strany relevantných inštitúcií každý deň dokumentuje moje slová. Nič sa nestalo ani účastníkom pochodu, ktorí znevažovali štátne znaky, či vykrikovali a niesli transparenty proti existencii nášho štátu. Naopak, pokojná pripomienka hanebnosti s pred sedemdesiatich rokov mala negatívnu publicitu na všetkých úrovniach.

Čo sme to za ľudia? Necháme si zobrať osobnosti ktoré uprednostnili národ pred ovlastným prospechom,  prichádzame o tradičnú rodinu, nevážime si rodný jazyk. Vo vlastnom štáte si občania prestávajú rozumieť, napriek tomu nie sme schopní uzákoniť to čo nás spája – Slovenčinu – ako jediný štátny a úradný jazyk, pravidlo platné vo všetkých štátoch EÚ.  Naše námestia „zdobia“ sochy nepriateľov štátnosti aj národa, ulice nesú mená neznámych domácich aj cudzích pseudohrdinov. Úctu k vlasti vidíme v priamom prenose. Nadšenie nášho generála je na pokraji eufórie, lebo sa mu podarilo vyškoliť tridsať dobrovoľných brancov, ochota športovcov bojovať za naše farby bez peňazí? Nemožné. V rôznych oblastiach sú jasne viditeľné kroky čechoslovakistov aj našich politikov a ziskuchtivých či naivných umelcov. Všetko cudzie je nám bližšie ako naše ťažko získané a draho zaplatené. Dokedy? Musíme stratiť všetko kým precitneme?

Žiadame skutočne vyvážené diskusie relevantných historikov z oboch táborov vedené odborne a profesijne zdatným moderátorom na primeranej ploche.  Doposiaľ sa ani jedna taká neuskutočnila. Prečo? Historici platení štátom, teda nami či už pracovníci SAV, alebo VHÚ by si mali vážiť že sme ich toľké roky živili a mali by v konfrontácii vyvrátiť poznatky skúmania z druhého tábora. Bude už konečne jasno. Skončia nekonečné prekáračky spochybnenia a urážky.  Nepoznanie pravdivej minulosti sa vráti po krutej špirále v tvrdšej podobe a v krutejších dôsledkoch. Už zas po nej stúpame. Vrátia sa päťdesiate roky?

Brezová 19. mája 2017

R. Pavlík, člen združenia Rastic

 

Prepustený historik Lacko žaluje Ústav pamäti národa

BRATISLAVA 23. mája (WebNoviny.sk) – Historik Martin Lacko, ktorého v minulom roku prepustili z Ústavu pamäti národa, inštitúciu žaluje na súde. Dnešné pojednávanie o určení neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy odročili na 28. septembra. Požiadal o to Ústav pamäti národa s tým, že sa o žalobe proti nemu dozvedeli až z médií.

Lacka z Ústavu pamäti národa prepustili oficiálne pre hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Dôvodom bola podľa medializovaných informácií jeho blízkosť k politickej strane Ľudová strana Naše Slovensko. Historik sa podpísal aj pod výzvu, v ktorej sa uvádzalo

“Marian Kotleba ako jediný politik ukázal pri obrane slovenských záujmov svoj nezlomný a principiálny postoj”. Obsah niektorých jeho publikácií kritizoval aj predseda Správnej rady ÚPN Ondrej Krajňák. Historik momentálne pracuje ako asistent poslankyne ĽS NS Natálie Grausovej.

https://www.webnoviny.sk/prepusteny-historik-lacko-zaluje-ustav-pamati-naroda/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.