Komunistická diktatúra znovu na obzore! Weisenbacher: ĽS NS nemala vôbec kandidovať. + Kardinál a komunista, slovenská cirkev a politika. + Korec: Dr. Jozef Tiso robil, čo mohol

Weisenbacher: ĽS NS nemala vôbec kandidovať Je potrebné sprísniť registráciu politických strán a zamedziť právu byť volený pre predstaviteľov tých politických subjektov, ktoré už boli rozpustené. Pre Pravdu to povedal občiansky aktivista Peter Weisenbacher z Inštitútu ľudských práv v súvislosti s návrhom generálneho prokurátora, aby Najvyšší súd rozpustil stranu Mariana Kotlebu.

Prečo je dôležité, aby Najvyšší súd rozhodol, či je pôsobenie Kotlebovej ĽS NS v rozpore s ústavou?

Fakt, že ľudia z právoplatne rozpustenej strany Slovenská pospolitosť ovládli Stranu priateľov vína a premenovali ju na ĽS NS neskôr Kotleba ĽS NS, neznamená, že názory a ideológia, ktorú prezentujú, má v demokratickej spoločnosti čo hľadať. Opakovane dokázali svojimi vystúpeniami v parlamente aj mimo parlamentu, že sú minimálne sympatizantmi ľudáckeho tzv. slovenského vojnového štátu a je oprávnené podozrenie, že sú medzi nimi ľudia, ktorí inklinujú k fašizmu.

 

V zákone o politických stranách je široká formulácia, že strana nesmie svojimi stanovami, programom alebo činnosťou porušovať ústavu, zákony a medzinárodné zmluvy. Znamená to, že súd teraz vymedzí do budúcna mantinely, čo už je za hranicou pôsobenia politických strán?

Právny systém na Slovensku nie je postavený na precedensoch, ako je to známe z angloamerických krajín. Ak by sme uvažovali týmto spôsobom, tak jedine možno na etickej úrovni, ale nie je to rozhodnutie záväzné pre iné prípady. Pár dní po parlamentných voľbách sme podali návrh na rozpustenie ĽS NS. Začali sme zbierať podpisy, pretože sme si povedali, že je lepšie neskoro ako nikdy. Samozrejme, že táto strana vôbec nemala kandidovať vo voľbách, pretože by nemalo byť umožnené kandidovať subjektom a ľuďom, ktorí propagujú myšlienky neonacizmu, fašizmu, rasizmu a xenofóbie, čo je v príkrom rozpore s ústavou a medzinárodnými dohodami. Ale stalo sa. Táto strana nebola zaregistrovaná, ale vznikla premenovaním spomínanej Strany priateľov vína. Je to diera v zákone.

 

Už dnes sa hovorí o tom, že kotlebovci majú záložné riešenie. Môžu založiť novú stranu alebo prejdú do už fungujúcej Ľudovej strany, kde boli štatutármi dnešní dvaja poslanci ĽS NS. Nemal by preto parlament prikročiť k zmene zákona a sprísniť registráciu politických strán?

Celkom určite, lebo včera bolo neskoro. Tak ako strana ĽS NS nevznikla štandardným spôsobom, ale jej postupným premenovaním, stalo sa tak aj v prípade iných strán. Hovorilo sa, že v niektorých prípadoch prišlo k obchodovaniu, čo je protizákonné. Zákon je teda v tomto zastaraný.

 

Slovenskú pospolitosť zrušil súd v roku 2006. Nestala sa chyba v tom, že demokratické politické sily netlačili včas na zmenu zákona, aby obmedzili právo byť volený pre ľudí, ktorí stáli na čele strán porušujúcich ústavu?

Bolo to nestrategické a či to bol nejaký záujem, alebo nedostatok uvedomenia si nebezpečenstva, si nedovolím posudzovať. Faktom je, že mnohé vyspelé demokratické západné krajiny majú zákonodarstvo vo voľbách takto postavené. Je to overené desaťročiami a ukazuje, že je to nevyhnutné. Malo by sa to týkať nielen osôb v rámci strán, ktoré boli alebo budú rozpustené, ale aj osôb, ktoré budú odsúdené za rasizmus či extrémizmus. Je totiž úplne zbytočné týchto ľudí posielať do väzenia, ak ide iba „o verbálne vyjadrenia“, omnoho efektívnejším trestom pre osobu a ochranou pre spoločnosťou je, aby takýto človek nemohol voliť, byť volený či participovať na činnosti občianskych združení ako štatutár, pokladník alebo v inej funkcii. V iných krajinách to je na obdobie päť až desať rokov.

 

Ako vnímate diskusie, že zrušenie strany kotlebovcom pôsobenie fašistov a extrémistov v politike aj tak nezastaví?

Jedna vec je, že sme svedkami zľudovenia xenofóbnych, rasistických, homofóbnych, islamofóbnych názorov aj v súvislosti s utečeneckou a hospodárskou krízou. Proti tomuto javu treba bojovať prirodzenými prostriedkami, ale to nijakým spôsobom nepopiera, že máme využiť tie právne prostriedky demokratického a právneho štátu, aby zakročil voči osobám, ktoré túto situáciu zneužívajú na získanie moci alebo je dokonca podozrenie na získanie majetkového prospechu.

 

Kotlebovci sa pri všetkých extrémistických výrokoch skrývajú za slobodu prejavu. Nemalo by byť jednoznačnejšie stanovené spoločnosťou, kde sú jej hranice?

Podobne ako všetci, ktorí sú proti slobode prejavu a ľudským právam, sa tieto práva snažia zneužívať. Je to ich dlhodobá stratégia a nie je to nič prekvapivé. Je to podvod. Sloboda prejavu neznamená možnosť porušovania iných ľudských práv a šírenia nenávisti. Rasizmus nie je názor, je to trestný čin. Hranica slobody prejavu je práve v tom, že dochádza k urážke alebo ujme inej skupiny obyvateľstva z národnostných či náboženských dôvodov. Sloboda prejavu končí tam, kde sa začína sloboda a právo niekoho iného. Podobne ako sa sloboda pohybu končí pred dverami súkromného bytu. Nikomu by nikdy nenapadlo, že sloboda pohybu znamená vlámať sa do cudzieho bytu, ale máme tu ľudí, ktorí sa dožadujú toho, že sloboda prejavu znamená urážať, ponižovať a napádať ľudí na základe rasy, pôvodu a náboženstva.

 

Čo sa týka výziev na páchanie násilia, máme už príklady z minulosti, že viedli k násilnostiam aj prejavy, ktoré samy osebe neobsahovali túto výzvu. Bolo by naivné tváriť sa, že k násilnému činu človeka môže viesť iba taký prejav, ktorý explicitne hovorí – choďte niekam a niekoho zbite alebo podpáľte mu dom. Samozrejme, takéto prejavy musia byť trestané, ale práve tieto extrémistické skupiny sa sofistikujú a snažia sa svoju ideológiu zaobaliť do slobody prejavu. Igor Stupňan, Pravda 27.05.2017 https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/430770-weisenbacher-ls-ns-nemala-vobec-kandidovat/

 

 

Kardinál a komunista, slovenská cirkev a politika.

Vdp. M. Čajka sa modlí modlitbu „Otče náš“ 14. 3. 2017 pri príležitosti výročia vzniku prvej Slovenskej republiky. Bolševikov modlitba za Slovensko na stretnutí ĽSNS privádza priam do zúrivosti.

Premiér Róbert Fico sa hneď po oslavách 1. mája, ktoré zorganizovala jeho socialistická strana, stretol Jánom Chryzostomom kardinálom Korcom, aby pozval katolícku cirkev na sociálny dialóg. (TASR, 1.5.2012) Väčšina médií takú udalosť vybaví stručnou správou na tretej strane. Zriedkavé komentáre civilných médií sú často povrchné a zaujaté voči Cirkvi.

Na cirkevnej pôde na Slovensku neexistuje žiadna diskusia či analýza toho, čo takéto stretnutie znamená pre Cirkev, veriacich a Slovensko. Aj preto väčšina ľudí chápe takéto stretnutie ako podporu Cirkvi R. Ficovi. Cirkev od Ježišových čias rieši aj svoj vzťah k štátu a politickej moci. S hľadaním, úspechmi aj chybami.

 

 

S dôsledkami pôsobiacimi desaťročia, a niekedy i stáročia. Ako hodnotiť to, že kardinál, ktorého prenasledoval totalitný režim za vieru a úsilie o slobodu Cirkvi, prijal premiéra, ktorý začínal kariéru v komunistickej strane, ktorá Cirkev tvrdo prenasledovala? Nie sú aj takéto stretnutia odpoveďou na nedávno riešenú otázku prečo viac kresťanov volilo jeho postkomunistickú ľavicovú stranu než strany kresťansko-demokratické? Majú pravdu tí, ktorí tvrdia že motívom stretnutí biskupov s takýmito politikmi je zo strany Cirkvi snaha udržať si tok financií od štátu? Ako hodnotiť postoj Cirkvi k štátu a politike? Toľko dôležitých a na Slovensku dlhodobo dôsledne neriešených otázok, že na všetky ani nie je možné v rozsahu jedného článku odpovedať.

 

Biskupi a politici

Základný postoj vzťahu Cirkvi k politike formuloval aj Benedikt XVI. : „Vytvorenie spravodlivého štátneho a spoločenského poriadku je základnou úlohou, ktorej musí znova čeliť každá generácia. Keďže ide o politickú úlohu, nemôže byť bezprostrednou úlohou Cirkvi. Ale pretože zároveň ide o prvoradú úlohu človeka, Cirkev má povinnosť ponúknuť prostredníctvom očisty rozumu a etickej formácie svoj osobitný vklad, aby sa požiadavky spravodlivosti stali pochopiteľné a politicky realizovateľné.“ (Deus Caritas Est) Katolícka Cirkev uzatvára zmluvy so štátom, ale nie s režimom, ktorý tam vládne. Tieto vždy v rámci aktuálnych možností usilujú o slobodu Cirkvi a občanov. Tak ako proroci jednali aj s kráľmi, a Ježiš prijal každého, kto mal záujem, aj pápež a biskupi sa stretajú aj s politikmi ktorí nekonajú v súlade s učením Cirkvi. Je vecou ich múdrosti, svedomia a zodpovednosti, aby tieto stretnutia nevyzneli ako podpora nemorálnych politikov či totalitných režimov. Ján Pavol II. sa v encyklikách, príhovoroch i na svojich cestách vždy zasadzoval aj za ľudské práva slabých, chudobných a prenasledovaných.

 

Benedikt XVI. aj v parlamente rodného Nemecka nazval nemecký nacionálno-socialistický aj komunistický režim „štátom riadeným bandou zbojníkov“. Problém Slovenska je, že naši cirkevní predstavitelia sa k zbojníckym praktikám v našej politike vyjadrovali príliš málo, nedôsledne, a tak výberovo, že niekedy podporili tých, ktorí kresťanskú morálku, učenie Cirkvi a hodnoty demokracie porušovali najviac. Česť výnimkám ako biskup Baláž. Čo chcel Fico u Korca Podľa oficiálnej správy sa R. Fico stretol s kardinálom Korcom „aby pozval katolícku cirkev na sociálny dialóg.“ Katolícka cirkev však svoje predstavy o hlavných témach, ktoré treba riešiť odovzdala politickým stranám vrátane Smeru prostredníctvom arcibiskupa Zvolenského už pred tohtoročnými voľbami. Vtedy denník Pravda, ktorý podporuje R. Fica, uverejnil obsiahly komentár, v ktorom v duchu a štýle svojej komunistickej tradície ostro odsúdil Cirkev, že sa nemá miešať do politiky. 28.3.2012 sa predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. S. Zvolenský a podpredseda KBS Mons. V. Judák zúčastnili na diskusii za okrúhlym stolom s partnermi a zástupcami víťaznej strany Smer-SD v nedávnych voľbách do Národnej rady SR. Na diskusii sa zúčastnil aj generálny biskup Evanjelickej cirkvi a. v. (ECAV) na Slovensku M. Klátik. Tam Fico cirkev k dialógu nepozval? 19. apríla KBS predložila návrhy do programového vyhlásenia novej vlády Slovenskej republiky. (TK KBS) Čo viac potreboval Fico od biskupa „na dôchodku“?

 

Kňazská i biskupská vysviacka je podľa učenia Katolíckej Cirkvi nezmazateľne platná na celý život. To je duchovný rozmer, ktorý materialisti neuznávajú. Biskupský úrad však končí dovŕšením stanoveného veku, a emeritný biskup už nemá cirkevné úradné právomoci. J. Ch. kardinál Korec si zaslúži úctu nie len svojim svätením, ale zvlášť za postoje počas komunistickej diktatúry, a knihy, ktoré napísal. Nie je však právnym partnerom pri rokovaní s vládou. Tým je predseda KBS, s ktorým už vládna strana jednala, a ktorý vláde predložil svoje návrhy. Z uvedeného je zrejmé, že hlavným účelom tejto návštevy bola sebaprezentácia R. Fica pred veriacimi ako voči cirkvi ústretového, bez jediného záväzného skutočne pro-cirkevného rozhodnutia. Fico by urobil omnoho lepšie, keby sebe i národu prečítal niečo z Korcovej knihy Od barbarskej noci. Tak ako minule? „Ja som veľmi rád, že medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, ako bol v rokoch 2006 až 2010,“ povedal k tomuto stretnutiu R. Fico. Bol súčasťou toho dobrého dialógu aj ozbrojený policajný prepad Františkánskeho kláštora za asistencie komerčnej TV JOJ, keď políciu riadil multimilionár – socialista Kaliňák? Čo teda môžeme očakávať? Občas sa najvyšší predstavitelia štátu pred kamerami stretnú s vybranými cirkevnými predstaviteľmi, ktorí ich nikdy za nič nebudú kritizovať?

 

To upevní veriacich v presvedčení, že je dobré voliť Smer, tak ako predtým s nadšením volili Mečiara, Slotu a Gašparoviča. Neschvália sa zmluvy so Svätou Stolicou. Nič podstatné sa nezmení v zákonoch týkajúcich sa ochrany života a rodiny, lebo Fico vie, že väčšina obyvateľov Slovenska nemá záujem aby sa to menilo, a rozvírením týchto tém by nezískal viac popularity ani viac prostriedkov do štátnej kasy. Keď za svojej prvej vlády zaviedol diskriminačné financovanie cirkevných škôl, cirkev mlčala a kresťania mu pomohli vyhrať voľby. Teraz v čase krízy má ďalší dôvod aby to nezmenil, aj keď v návrhoch, ktoré predložila KBS je aj požiadavka „Zabezpečiť rovnoprávne financovanie školských, sociálnych a zdravotníckych zariadení bez ohľadu na zriaďovateľa.“ Kardinál a utekajúce peniaze „Ja som len naznačoval, že sú obdobia aj v dejinách slovenského národa, že sa žiada, aby sa prebudila taká národná hrdosť. Napríklad, aby ľudia nekupovali zahraničné tovary a neubíjali našu výrobu. Načo máme kupovať ovocie napríklad z Čile, zeleninu zo zahraničia len preto, že je o pár centov lacnejšia? Lebo potom darmo budeme lamentovať, že máme nezamestnaných ľudí. Peniaze budú utekať do cudziny a my budeme živoriť,“ varoval kardinál Korec.

 

Lacnejšie ovocie z Čile je aspoň zdravé. Väčšina kupuje pre pár ušetrených centov aj najlacnejší syr, šunku a iné výrobky veľmi nízkej kvality. Lebo má problém ako tak vyžiť. To je priamy dôsledok 41 ročnej stabilnej vlády komunistickej strany, a divokého polomafiánskeho kapitalizmu, ktorý tu máme práve preto, že zlepenec nacionalistov a bývalých komunistov pod vedením V. Mečiara brzdil demokratické reformy politického systému a štátnej správy. Títo boli tak úspešní aj preto, že ich niektorí cirkevní predstavitelia očarení vidinou štátnej samostatnosti podporovali, napriek tomu že hrubo porušovali kresťanské morálne princípy. Prečo otec kardinál nikdy nepovedal Najväčšiemu Slovákovi Slotovi, aby namiesto luxusných zahraničných vozidiel kupoval autá vyrobené na Slovensku? Koľko stoviek vagónov ovocia možno kúpiť za milióny, ktoré za prvej Ficovej vlády cez garážové firmy odišli do daňových rajov na exotických ostrovoch? Koľko za miliardy, o ktoré štátnu kasu a slušných ľudí obrala privatizácia za Mečiarovej vlády?

 

R. Fico sa pri stretnutí s Korcom tešil, že „medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, ako bol v rokoch 2006 až 2010“ Povedal pri tom dialógu Korec ministrovi Ficovej sociálne a národne cítiacej vlády Počiatkovi, keď si staval rodinný domček na Slavíne za nejakých 40 miliónov korún, aby používal slovenské výrobky? Naozaj si naši duchovní pastieri nevšimli, že rastu ekonomiky a zamestnanosti najviac pomohla Dzurindova a Radičovej vláda? Nemal by sa prebudiť hlavne národný zdravý rozum a svedomie? A nemala by k tomu pomôcť aj Cirkev? Uctievanie štátu Mnohí, a najmä voliči R. Fica chápu takéto stretnutia ako podporu Cirkvi ich vodcovi. Rovnako ako predtým vyjadrenia a stretnutia niektorých biskupov s Mečiarom a jeho partnermi. Kresťania, ktorým vadí hrubé porušovanie spravodlivosti, morálky a demokracie týmito politikmi sú z toho nešťastní. Neveriaci, ktorí nie sú fanúšikmi týchto nacionalisticky- ľavicových politikov, a krtici Cirkvi to interpretujú ako snahu Cirkvi za každú cenu si zachovať príjem peňazí od štátu.

 

Vysvetlenie a kritiku týchto postojov nájdeme v encyklike „Mit Brennender Sorge“. Pius XI. v nej odsudzuje (nemecký) nacionálny socializmus, ktorý rasu, národ, štát, štátnu formu, alebo nositeľov štátnej moci „vytrháva z ich hodnotovej stupnice a robí z nich najvyššiu normu všetkých ostatných, hodnôt a modloslužobnícky ich zbožňuje“, čím „prevracia Bohom ustanovený poriadok.“ Hlavnou príčinou, prečo viacerí slovenskí kresťania i cirkevní predstavitelia podporovali Mečiara a Slotu, a teraz podporujú ich nasledovníka Fica je uctievanie slovenskej štátnej samostatnosti ako najväčšej politickej hodnoty. Tí, ktorí boli proti rozdeleniu Československa v Mečiarovej réžii sú pre nich navždy nepriateľmi národa, aj keď to boli disidenti bojujúci za slobodu Cirkvi. Tí, ktorí sa na tom podieľali sú národovci, ktorým automaticky odpúšťajú akékoľvek porušovanie práva, spravodlivosti, morálky i demokracie. Aj predchádzajúce prenasledovanie Cirkvi za ich komunistickej vlády.

 

Keď sa k tomu pridruží skutočne ťažká sociálna situácia mnohých občanov, nepochopenie jej príčin, necitlivosť demokratickej pravice k nej, a sociálny populizmus bývalých komunistov, výsledok je jasný. Tak alebo inak? Napriek tomu, že aj pápeži opakovane a jasne odsúdili komunizmus a socialistické recepty na riešenie sociálnych problémov, slovenskí kresťania – voliči „nevedia, kde je sever“ ako povedal nedávno profesor a súdny vikár spišskej diecézy J. Duda. Aj preto po 22 slobodných rokoch prezident, predseda súdnej rady, premiér a 6 členov novej vlády sú bývalí komunisti. Minister školstva oceňuje bojovníčku za interrupcie za to, že „ako riaditeľka Spoločnosti pre plánované rodičovstvo zvádza neľahký boj s Konferenciou biskupov Slovenska…“, a jeho štátnym tajomníkom je agent ŠtB. R. Fico sa teší, „že medzi vládou a cirkvou bude taký dobrý dialóg, ako bol v rokoch 2006 až 2010.“ Slovensku však prospeje nie taký dialóg ako za prvej Ficovej vlády, ale keď Cirkev začne lepšie učiť veriacich hodnotiť politiku podľa jej učenia, politikov bude podľa neho dôsledne napomínať „vhod i nevhod“ ako káže apoštol, a keď vláda bude konať v zmysle návrhov, ktoré dala politikom KBS pred voľbami, a novej vláde po nich.

 

 

https://blog.postoj.sk/7785/kardinal-a-komunista-slovenska-cirkev-a-politika

 

 

Korec: Dr. Jozef Tiso robil, čo mohol

Kardinál Ján Chryzostom Korec
Bývalí straníci boli vo všetkých vládach, na všetkých ministerstvách, v ústredných orgánoch, ale aj v iných inštitúciách, aj v médiách. Chcieť odo mňa, aby som kádroval verejných činiteľov, je nemožná požiadavka, povedal kardinál Ján Chryzostom Korec v relácii Téma dňa televízie TA3 na otázku, či mu neprekáža, že vo Ficovej vláde je mnoho bývalých komunistov, proti ktorým on celý život bojoval. Na adresu prezidenta I. slovenského štátu Jozefa Tisa uviedol, že sa snažil prekaziť mnohé zlé veci.

 

„Bývalí straníci tu žijú, sú kvalifikovaní, mnohí z nich zistili, že to, čo bolo do roku 1989, nebolo dobré a chcú sa zúčastniť na budovaní dobrého života,“ reagoval kardinál na otázku, či mu neprekáža, že vo Ficovej vláde je mnoho bývalých komunistov, proti ktorým on celý život bojoval. „Pokiaľ niekto v tejto vláde nerobí evidentné zlo, ktoré sa dá dokázať, tak nevidím dôvod, prečo by som ja mal protestovať, aby ten a ten nebol ministrom alebo štátnym tajomníkom, alebo nemal inú dôležitú funkciu,“ dodal.

 

Žiadna dohoda medzi Ficom a cirkvou neexistuje

Kardinál Korec poprel informácie o možnej existencii dohody premiéra Fica s Cirkvou o neotváraní citlivých tém. „Stretol som sa s premiérom Ficom niekoľkokrát na žiadosť a hovorili sme spolu otvorene. Predseda vlády neskôr pri stretnutí s niektorými náboženskými pred­staviteľmi povedal, že začal isté veci chápať z iného uhla pohľadu a prestal hovoriť napríklad o odluke cirkvi od štátu. Bolo to však jeho osobné rozhodnutie. Nemožno hovoriť o nejakej dohode. On mne nič nesľuboval, ja som nesľuboval nič jemu.“

 

Zároveň kardinál pripomenul, že problém zmluvy o výhrade vo svedomí nie je odpísaný. „Kedy dozrie chvíľa na to, aby sa pri určitom pokoji, bez štiepenia celej spoločnosti, mohlo pristúpiť znova k riešeniu tejto otázky, od­hadnúť neviem. Základná zmluva s Vatikánom nás k tomu však zaväzuje,“ dodal.

 

Podľa kardinála sa nemôže automaticky porovnať situácia cirkví na Slovensku a ich vzťah k štátu s tou, ktorá je napríklad vo Francúzsku alebo v Spojených štátoch. „Cirkev je na Slovensku prítomná vyše tisíc rokov a bola tak spojená so životom národa, že si bez nej tých tisíc rokov ani neviem predstaviť. Nielen vo výchove, v ochrane rodiny, manželstva, vo výchove detí, v kultúre, ale aj v celom verejnom živote bol cítiť vplyv a prítomnosť cirkvi v našich mestách a obciach. Kostol podstatne patril k obci,“ menoval kardinál Korec dôvody, prečo by nemalo na Slovensku dôjsť k odluke cirkví od štátu.

 

 

Sokol vraj o Korcovi nepovedal ŠtB takmer nič

Po tom, čo vyšli na povrch prvé informácie o spolupráci biskupa Sokola s komunistickou ŠtB, sa kardinál Korec Sokola zastal. Toto stanovisko ku kauze opäť potvrdil. „Nie som presvedčený, že všetko, čo je napísané vo zväzkoch, je aj pravdivé. Či je zápis aj obsahovo pravdivý, či bol ten človek kandidátom, dôverníkom, agentom, to už mi nie je vôbec jasné.“

 

Kardinál sa priznal, že čítal, aké informácie podával Špirituál o jeho osobe. „Nepovedal v podstate o mne nič,“ zastal sa Sokola.

 

Tiso sa dokázal postaviť proti Hitlerovi

„Stali sa veci, ktoré sa nikdy nemali stať. Na zločinné vraždenie občanov židovského pôvodu v plynových komorách nemožno nájsť primerané slová hrôzy a odsúdenia,“ povedal Ján Chryzostom Korec o situácii na Slovensku počas vojnového štátu.

 

„Pokiaľ ide o prezidenta Jozefa Tisa, povedal by som, že prekazil a chcel prekaziť mnohé zlé veci. Nepodarilo sa mu prekaziť všetko, boli tu Nemci, bol tu Hitler, boli tu nacisti, tu boli slovenskí kolaboranti. Celá stredná Európa bola vydaná Hitlerovi. Nevieme si predstaviť, aká to musela byť strašná situácia a aký veľký tu bol strach a čo to znamenalo postaviť sa proti Hitlerovi. A Tiso to niekoľkokrát spravil,“ povedal Korec.

 

https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/153546-korec-dr-jozef-tiso-robil-co-mohol/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.