Otvorený list A. Čulena Márii Vrabcovej na jej článok v denníku Sme: Ohováranie a osočovanie sú ťažké hriechy

Otvorený list Márii Vrabcovej na jej článok v denníku Sme zo dňa 3. 6. 2017 „Cirkev kňazov za ĽSNS napomína, nič sa nemení“.

Ohováranie a osočovanie sú ťažké hriechy

Vážená pani Vrabcová!

Dovoľte, aby som apeloval na vaše svedomie a zareagoval na Vaše ohovárania a osočujúce informácie uvedené v článku denníka SME 3. júna 2017, lebo sa ma aj bytostne dotýkajú. V článku vyťahujete na spomínané osoby staré a neaktuálne veci. Cítiť z neho Vašu túžbu, alebo túžbu Vašich chlebodarcov po pomste. To, čo Vás na chovaní istých kňazov, historikov, teológov a katechétov neskutočne irituje a hnevá, tak toho si na tých druhých kňazoch, historikoch, teológoch a katechétoch, ktorí zdieľajú Váš názor a názor Vašich dobrodincov vôbec nevšímate. Obsah i forma článku mi znovu pripomenuli obdobie zločineckého komunistického (boľševického) režimu ktorý, ako vidím, tu beztrestne a kontinuálne vládne už viac ako sedemdesiat rokov.

Tŕňom v oku pre tento zločinecký boľševický režim ktorý sa začal ujímať moci na Slovensku už krátko po začiatku povstania v roku 1944 bola predovšetkým Rímskokatolícka Cirkev, biskupi, kňazi, ale aj jej aktívni veriaci, laici. Prví to boli partizáni, ktorí ich začali terorizovať. Rožňavský biskup Michal Bubnič zomiera už na začiatku roku 1945 po partizánskom terore. Boľševická Slovenská národná rada už v máji 1945 vydala zatykač na 68-ročného spišského biskupa Jána Vojtaššáka. Doručil mu ho odpadnutý kňaz, „cirkevný referent“ Jozef Straka. Vládna moc následne zrušila nielen všetky katolícke organizácie, ale aj spolky náboženskej povahy. Na protestné memorandum arcibiskupa Dr. Karola Kmeťku reagoval Gustáv Husák nariadením bytovej prehliadky rezidencie arcibiskupa na Nitrianskom hrade. Boľševici poštátnili aj cirkevné školy a Slovenský národný front sa začal zaoberať otázkou oživovania fašistických síl v Katolíckej cirkvi. Cirkev, biskupov, kňazov ale aj veriacich pre svoj názor a presvedčenie, začali hanlivo nazývať klérofašistami. Toto dehonestujúce označenie klérofašita pre každého aktívneho veriaceho kresťana katolíka bolo počas boľševického režimu používané v širokej miere na likvidáciu politického protivníka. Koľko biskupov, kňazov a veriacich skončilo pre údajnú podporu fašizmu, za svoju vieru, názor, alebo politické presvedčenie v komunistických väzeniach, táboroch, alebo dokonca aj na popravisku? Počuli ste niečo o tom?

Po terore a popravách sa boľševici rozhodli ovládnuť Cirkev z jej vnútra a tak dosadzovali na biskupské úrady svojich agentov a príslušníkov ŠtB. Neskôr, aby poplietli veriacich, tak agentov ŠtB vo vnútri Cirkvi a na biskupských úradoch nazývali „cirkevní tajomníci“. Puncom „vierohodnosti“ malo byť aj komunistami zriadené Mierové hnutie katolíckych duchovných (MHKD, 1951 – 1968), ktoré sa v roku 1968 pretransformovalo do združenia katolíckych duchovných Pacem in terris (ZKD-PIT) aj v tomto prípade išlo o kňazov kolaborujúcich s komunistickým režimom v Československu (1971 – 1989). V tomto hnutí sa združovali provládne orientovaní kňazi, ktorí pre materiálne výhody, alebo pre kariérny postup, alebo kvôli nejakým iným výhodám zradili Cirkev, svoj národ a poslanie.

Dvojaký meter
Teror, zastrašovanie a šikanovanie biskupov (biskup V. Judák za seminár o Tisovi), kňazov (Vdp. I. Juruš, J. Košiar, M. Čajka, V. Zeman, I. Šišulák, M. Čižmár, J. Mydla), historikov (Prof. E. Hrabovec, M. Lacko) katechétov (A. Čulen) ale aj aktívnych veriacich, pre ich názor a politické presvedčenie, tento teror zažívame na Slovensku aj dnes. Boľševici dneška ich hanlivo nazývajú fašisti alebo extrémisti. Naopak, politická činnosť provládne a liberálne orientovaných biskupov (em. arc. R. Bezák), kňazov (Vdp. A. Srholec, K. Moravčík, M. Prachar) a katechétov (katechéta a poslanec NRSR R. Vašečka), teológov (M. Kocúr, M. Havran) sa samozrejme nijako neodsudzuje, ale je vítaná. V médiách dostávajú obrovský priestor. Rozdiel medzi boľševikmi do roku 1989 a tými, čo nám tu rafinovane vládnu aj po roku 1989, teda evidentne veľmi veľký nie je. Používajú podobné rafinované metódy a názvy ako za komunizmu. Z klérofašistov už sú napríklad len fašisti a z cirkevných tajomníkov sú teológovia, alebo cirkevní analytici.

 

Namiesto ŠtB máme NAKU a bonzujúcu úlohu pomocnej stráže VB (verejnej bezpečnosti – polície) alebo ĽM (Ľudových milícií) dnes hravo zvládajú neziskové organizácie, alebo maistreamové médiá. Provládne orientovaní biskupi a kňazi, a tzv. teológovia a cirkevní analytici sa už nezdružujú v Pacem in teris, ale v médiách, kde dostávajú obrovský priestor a masívnu podporu na rozdiel od tých kňazov a biskupov, čo slúžia svojmu národu a ostávajú verní náuke Katolíckej cirkvi. Pan Ježiš povedal: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva“. (Mt 5, 20).

Naši najväčší národní buditelia boli vždy predovšetkým kňazi a učitelia
Svätý Cyril a sv. Metod nám priniesli v roku 863 okrem prekladu Písma svätého, liturgických kníh aj občiansky zákonník – Nomokánon, aby duch evanjelia Ježiša Krista prenikol aj občiansku spoločnosť. Žiak sv. Metoda kňaz Slavomír, sa po zajatí pápežského legáta sv. Metoda a Svätopluka úspešne stavia do čela povstania stredovekých Slovákov proti Frankom. Aj ďalší naši najväčší národní buditelia boli predovšetkým kňazi a učitelia ako napríklad: Biskup Štefan Moyses Mojzes, ostrihomský arcibiskup Juraj Selepčéni, kňazi: A. Bernolák, J. Fándly, A. Radlinský , M. Čulen, F. Juriga a ďalší.

 

Ústavné práva – politické práva
Vážená pani redaktorka, Ústava SR (Tretí oddiel – Politické práva, Čl. 29/2) hovorí o tom, že občania majú právo zakladať politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich, právo pokojne sa zhromažďovať (Čl. 28/1), majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov (Čl. 30/1). Toto isté právo majú aj katechéti. Nikde v podmienkach pre katechétov nie je uvedené, že nemôžu kandidovať vo voľbách. Ak by tomu tak nebolo, tak by asi pán katechéta R. Vašečka dnes nemohol sedieť v NRSR. Slobodne sa zúčastniť volieb, najmä slobodne voliť, je ústavou zaručené aj kňazom a biskupom.

 

Boľševici sa vždy snažili zahnať Cirkev a veriacich za múry kostolov
Boľševici sa dlhé roky usilovali o to, aby zahnali Cirkev a veriacich za múry kostolov a do súkromia rodín. To je ale pravý opak toho, čo hlásal Ježiš Kristus- „Iďte a učte všetky národy“. Boľševici dneška robia to sté, snažia sa z Cirkvi urobiť len nejakú charitatívnu, alebo mimovládnu organizáciu, ktoré nebude presadzovať evanjelium do každodenného života v spoločnosti. Vzbúrenci proti Bohu nechcú ani pripustit, aby kresťania boli soľou zeme a svetlom sveta, tak, ako učil Ježiš Kristus.

 

Svätý Otec Ján Pavol II. v apoštolskej exhortácii Christifideles laici ale naopak hovorí: „Nové cirkevné, spoločenské, hospodárske, politické a kultúrne danosti volajú dnes so zvláštnou intenzitou po zaangažovaní sa laikov. Odtiahnuť sa od zodpovednosti bolo vždy pomýlené. Dnes je však v tom ešte väčšia vina. Nikomu nie je dovolené zostať nečinným“.
Ján Pavol II. V tejto exhortácii m. i. tiež uvádza, „Spásne poslanie Cirkvi vo svete sa neuskutočňuje iba nositeľmi úradu, na základe sviatosti svätenia, ale aj všetkými laikmi“. Na základe krstu!
Pastieri ich majú viesť k tomu, aby si m. i. uvedomili, že: „Vlastným poľom ich evanjelizačnej činnosti je rozsiahly a zložitý svet politický, hospodársky a sociálny, ako aj svet kultúry, vied a umení, medzinárodného života a hromadných oznamovacích prostriedkov“. (Christifideles laici, bod 23)

 

 

Piate a ôsme Božie prikázanie. Nezabiješ a Nepreriekneš krivého svedectva proti svojmu blížnemu z pohľadu Katechizmu Katolíckej Cirkvi

Človeka nemusíme zabiť len fyzicky, ale môžeme ho aj mediálne popraviť, zbaviť ho cti a dobrého mena v spoločnosti. Ôsme Božie prikázanie nám predpisuje hovoriť pravdu a zakazuje hovoriť nepravdu, čiže „neprehovoriť krivé svedectvo“. Platí aj prezumpcia neviny, pokiaľ súd nerozhodol o vine. Každý človek má právo na česť a dobré meno. Toto právo spočíva v dôstojnosti ľudskej osobnosti. Žiada si to aj spoločné dobro, lebo keby bolo dovolené pozbaviť človeka dobrej povesti, život v spoločnosti by bol nemožný. Pán Ježiš povedal: „Nesúďte aby ste neboli súdení“(Mt 7, 1-4).

Pán Ježiš bránil svoju česť aj pred veľkňazom. Strážnikovi, čo ho udrel po tvári povedal: „Ak som zle hovoril, vydaj svedectvo o zlom, ale ak dobre, prečo ma biješ?!“ (Jn 18, 23). Ohováranie a osočovanie sú hriechy svojím spôsobom ťažké, pretože vo veľkej veci ťažko porušujú právo blížneho na česť a dobrú povesť.
Človek môže poznať iného človeka len na základe jeho vonkajších prejavov a náznakov, ktoré nemajú absolútnu platnosť a často nevyjadrujú pravdivo skutočné vnútro človeka. Hriechom proti dobrému zmýšľaniu o človeku je aj opovážlivé posudzovanie. Je to pevný úsudok mysle o hriechu blížneho bez dostatočných dôkazov, čo je ťažký hriech.

Je zrejmé, že nepravdivý výrok vyslovený s úmyslom klamať, je lož. Pán Ježiš odhaľuje v lži diabolské dielo. „Vaším otcom je diabol…v ňom pravdy niet. Keď luhá, hovorí zo seba, lebo je luhár a otec lži“. (Jn 8, 44) KKC 2482

Lož- nakoľko je porušením čnosti pravdovravnosti – je skutočným násilím spáchaným na blížnom… Lož je škodlivá pre každú spoločnosť; podkopáva dôveru medzi ľuďmi a trhá tkanivo spoločenských vzťahov. (KKC 2486)

Tí, čo sú zodpovedný za tlač, majú pri šírení informácií už z titulu svojho povolania povinnosť slúžiť pravde a nenarúšať lásku. S rovnakou starostlivosťou sa majú snažiť rešpektovať povahu faktov a hranice kritického úsudku o osobách. Majú sa vyvarovať tomu, aby podľahli pokušeniu osočovať. (KKC 2497)

Autorita sa oprávnene vykonáva len vtedy, ak sa usiluje o spoločné dobro danej spoločnosti a ak na jeho dosiahnutie používa morálne dovolené prostriedky. Ak sa stane, že vládcovia vydajú nespravodlivé zákony alebo urobia opatrenia, ktoré protirečia morálnemu poriadku, tieto nariadenia nie sú vo svedomí záväzné. „V takom prípade autorita zrejme prestáva byť autoritou a nastáva hrubé bezprávie.“ (KKC 1903)

 

Boh žehnaj Slovensko!

Anton Čulen, publicista, teológ

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.