Pseudokresťanský Postoj sa už otvorene stavia na stranu neomarxistických médií proti KBS

Ad: Slovenskí biskupi šliapu plytkú vodu a zaútočili na samotné kresťanstvo
Vo viacerých denníkoch sa objavili správy, kritiky, komentáre, ba aj karikatúry k pripomienkam KBS k Správe o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti.

Aj keď sú tieto pripomienky KBS na internete zverejnené už tri mesiace, práve dnes sa im dostalo neobvyklej pozornosti. Bez ohľadu na dôvody tejto zvláštnej zhody okolností, pokladáme za užitočné ponúknuť stručnú reakciu.

Pán Matúš Ritomský vo svojom príspevku pre denník SME spomína citát britského filozofa a humanistu Simona Blackburna: „Náboženstvá sú ako verejné kúpaliská, a najväčší hluk vychádza odtiaľ, kde je voda najplytšia“. Nebudem po odpoveď chodiť až do Británie; zostanem pri starom slovenskom prísloví: “Každý sa vody bojí, keď je mútna.”

Pripomienka KBS „aby školský vzdelávací program neobsahoval povinné témy súvisiace s výchovou v duchu humanizmu“ bola totiž reakciou na „mútne vody“, teda terminologické nejasnosti daného dokumentu. Lebo humanizmus možno chápať nielen ako pozitívne kultúrne hnutie, ale aj ako filozofický smer, ktorý zdôrazňovanie významu človeka spája so zásadným odmietnutím náboženstva. V prípade, že by humanizmus bol interpretovaný takýmto spôsobom, asi neprekvapí, že v predstaviteľoch Cirkvi sa vzbudia isté obavy. Veď už za komunizmu si naši veriaci toho humanizmu užili, koľko sa len do nich zmestilo.

A keď sme už spomenuli slovné hračky: nalejme si aj dnes trochu čistého vína. Stačí navštíviť stránku humanisti.sk, alebo s porozumením čítať texty, na ktoré reagujem, aby si človek ujasnil, aký je postoj súčasných humanistov voči náboženstvu. Veď aj na to by sa dalo nájsť pár pekných metafor. Aby sme však nevenovali príliš pozornosti búrke v pohári: jednoduchým riešením problému by mohlo byť nahradenie “výchovy v duchu humanizmu” slovným spojením “výchova k ľudskosti”.

Azda by bol aj vlk sýty, aj ovca celá. I keď, priznajme si, je to menej častý jav ako gáganie trafenej husi. Článok pána Ritomského je ale v porovnaní s ďalším príspevkom k téme skutočne len tichou vodou. To v komentári pána Tomáša Prokopčáka už nachádzame podmývanie brehov samotného kresťanstva. Predstavte si, vinníkmi sú vraj slovenskí biskupi. A dosahujú to svojou netoleranciou, popieraním dialógu, „odmietaním čohokoľvek“. Lenže, viete… Čo oko nevidí, to srdce nebolí. Možno preto pokladal autor za najlepšie nespomenúť v článku kontext i odôvodnenie, pre ktoré KBS označila bod o tzv. zlepšovaní interkulturálneho dialógu a tolerancie za neopodstatnený.

Že na základe daného bodu to vyzerá akoby cirkvi vykonávali svoju činnosť v rozpore s právami dieťaťa a ministerstvo kultúry si neplnilo svoju povinnosť vyplývajúcu z § 15 a 16 daného zákona, a preto voči nemu KBS namietala, nie kvôli netolerancii či neochote viesť dialóg, to už sa čitateľ nedozvie. Tiež mu nikto neobjasní, že pri niektorých organizáciách patriacich pod OSN má Cirkev vážny problém s ich interpretáciou tzv. „práva“ na potrat… Takže, prepáčte, ale celé to pripomína staré známe: Kto chce psa biť, palicu si nájde… Čo dodať? Tak predsa aspoň jedno zahraničné: Sapienti sat!

Martin Kramara

http://www.hlavnespravy.sk/ad-slovenski-biskupi-sliapu-plytku-vodu-zautocili-na-samotne-krestanstvo/1028272

 

Naozaj ide humanizmus proti ústave a kresťanským tradíciám?

Konferencia biskupov Slovenska namieta proti výchove v duchu humanizmu. To nie je celkom zmysluplný zápas s dnešnou dobou, viac v mojej poznámke.

Liberálne médiá sa v komentároch vysmiali Konferencii biskupov Slovenska, ktorá protestovala proti Národnému akčnému plánu pre deti, kde sa vyskytla zmienka o výchove v duchu humanizmu. KBS totiž namietala, že tento odkaz k humanizmu je v rozpore s preambulou ústavy, v ktorej sa uvádza, že slovenský národ sa opiera o cyrilo-metodské duchovné dedičstvo.

„Humanizmus je ideológia, ktorá je v rozpore s týmto odkazom, ku ktorému sa Slovenská republika vo svojej preambule prihlásila,“ píše ďalej KBS. Musím sa priznať, že ani ja som zmyslu námietky KBS veľmi neporozumel. Humanizmus má mnoho tradícií, jednou z nich je zaiste aj (a nielen) marxistická tradícia, v ktorej sa humanizmus naozaj chápe ako vedecko-ateistický triumf nového človeka a kladivo na kresťanstvo. Ale humanizmus má predsa aj iné tradície: pápež Ján Pavol II. bol veľkým obdivovateľom tomistického filozofa Jacqua Maritaina, ktorý písal knihy o kresťanskom či integrálnom humanizme. Kresťanský humanizmus bol takisto obľúbeným spojením najväčšieho slovenského katolíckeho filozofa Ladislava Hanusa.

Pojem humanizmus používa aj pápež František, v ktorého slovníku sa vyskytuje (napríklad počas utečeneckej krízy) ako synonymum pojmu ľudskosť. Prečo by sa mali katolíci tohto pojmu dobrovoľne vzdávať a vtláčať mu vyložene negatívnu konotáciu? V dokumente, ktorý kritizovala KBS, sa pod humanizmom zjavne tiež myslí takýto až banálny význam ľudskosti, a nie prihlásenie sa k nejakej antináboženskej doktríne. Z hľadiska kresťanských ideálov má naša krajina hromadu problémov. Preto len ťažko mať pochopenie pre boj s veternými mlynmi.

Martin Hanus

https://www.postoj.sk/24419/naozaj-ide-humanizmus-proti-ustave-a-krestanskym-tradiciam

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.