Súčasní komunisti a ich humanizmus bez Boha. + Sviatok Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi

Už päťsto rokov sa namáhajú tí, čo sa nazývajú „voľnomyšlienkármi“ , lebo zbehli od vojska do trestníc, aby po druhý raz zabili Ježiša. Snažia sa ho zabiť v srdciach ľudí.

A len čo sa zdá, že druhá agónia Ježišova dozrieva k posledným chvíľkam, už sa aj zjavujú hrobári. Sprostí nafúkanci, ktorí pokladali knižnice za maštale; vo vzduchu sa vznášajúce mozgy, ktoré si namýšľali, že sa dotýkajú nebies, keď vystupujú v balóne filozofie; profesori omámení ako satyrovia filológiou a metafyzikou, sa ozbrojili-a s heslom: Človek to chce! –tiahnu ako nejakí krížiaci proti Krížu.

Poniektorí pochabí rozprávkari ukázali nad slnko jasnejšie a s takou obrazotvornosťou, že by sa nemusela hanbiť ani povestná Radcliffová, že vraj evanjelium je len legenda, podľa ktorej sa môže rekonštruovať najviac ak prirodzený život Ježišov. On bol z tretiny prorok, z tretiny čarodejník a nakoniec burič. Neurobil veru ani jeden zázrak, len čo hypnózou uzdravil akéhosi posadnutého; ani na kríži nezomrel, ale sa prebral z bezvedomia v studenom hrobe a zjavil sa zase tajomným spôsobom, aby sa zdalo, že vstal z mŕtvych.

 

Druhí zase dokazovali, ako že dva krát dva sú štyri, že Ježiš je len vlastne mýtus, vytvorený za čias Augusta a Tibéria, a všetky štyri evanjeliá nie sú nič iné, ako vyzdobené a okrášlené prorocké texty. Iní mudrci predstavovali Ježiša ako obratného eklektika, vyučeného v gréckej škole, budhistickej a u esénov, ktorý tak vedel premiešať myšlienky, až mu uverili, že je Mesiášom Izraela. Iní ho zase urobili bláznivým ľudomilom, predchodcom Rousseaua a božskej demokracie. Bol človekom na svoju dobu znamenitým, dnes by ho však dali na vyšetrenie lekárovi duševných chorôb.

Konečne poslední, aby s ním raz navždy skoncovali, chytili sa myšlienky, že sa Kristus ani nikdy a nikde nenarodil. Nuž ale kto by potom zaujal miesto veľkého buriča? Zo dňa na deň bola priekopa hlbšia a predsa sa nepodarilo pochovať ho úplne. A tu zasa prišla skupina svetlonosov a maliarov, nášho ducha, začala skladať náboženstvá pre potrebu neznabohov. Za celé polstoročie ich vytvárali strašne veľa. Hneď po dve, ba aj po poltucte naraz. Stvorili náboženstvo pravdy, ducha, proletariátu, hrdinu, humanity, vlasti, impéria, rozumu, krásy, prírody, solidarity, moci, činu, mieru, bolesti, súcitu, náboženstvo „ja“ budúcnosti.

Niektoré boli len upravením kresťanstva bez Boha, väčšinou sa stali politikou a horlivosť bola slabá. Čo aj tieto studené abstrakcie niekedy podopierali sociálne záujmy, alebo literárne vášne, nenapĺňali srdcia, z ktorých chceli vyradiť Ježiša. Urobili dokonca pokus zlepiť napodobeniny náboženstva, kde by bolo lepšie vyjadrené to, čo ľudia hľadali v náboženstve. Slobodomurári, špiriristi, teozofi, okultisti, scientisti si mysleli, že našli pravú náhradu kresťanstva. Ale tieto zmiešaniny plesnivých povier, spráchnivenej kabalistiky, opičej symboliky a kyslastého humanizmu, tieto profušované zlepeniny exportovaného budhizmu a zradného kresťanstva uspokojili len niekoľko tisíc žien na odpočinku, alebo „bipedes aselos“, ktorí zhusťovali prázdnotu a utkveli v nej.

Zatiaľ sa už pripravoval posledný Antikrist medzi nemeckým presbytériom a švajčiarskou katedrou. „Ježiš“ povedal zostupujúc z Álp na slnko, „len umŕtvil ľudí; hriech je pekný, násilie je krásne, krásne je všetko, čo prisvedčuje životu.“ A Zarathustra, keď hodil do Stredozemného mora grécke texty z Lipska a diela Macchiavelliho, začal pôvabne poskakovať pred Dionýzovou sochou ako nejaký Nemec, splodený luteránskym pastorom, ktorý práve zostúpil zo švajčiarskej katedry.

Čo aj jeho spev lahodil uchu, nevedel nikdy vysvetliť, čo je to vlastne ten zbožňovania hodný život, ktorému musíme obetovať takú živú stránku človeka, ako je potreba premôcť v sebe zviera; ani nevedel vysvetliť, akým spôsobom sa stavia pravý Kristus evanjelií k životu, on, ktorý ho chcel urobiť šťastnejším, on, ktorý ho chcel urobiť večným. A úbohý ochrnutý Antikrist, keď už bol blízko šialenstva, podpísal svoj posledný list: Ukrižovaný

Giovanni Papíni, Život Krista
Pripravil A. Čulen

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.