Humanizmus v Nemecku: Luther vyzýval kniežatá, aby potĺkli sedliakov, ako naničhodných „psov“. Tridentský snem zavrhol Lutherove bludy

Protestantizmus v Nemecku

Lutherovo učenie malo mnoho odporcov, ale našlo sa aj mnoho nasledovníkov. Mnohí vítali nové učenie, lebo im dávalo voľnosť a slobodu vo veciach viery a nežiadalo nijakých osobných obetí, ani sebazapierania. Dosť bolo veriť, o ostatné sa nemusel starať. Šľachta osobne sa pridávala k novotám, veď nové učenie dávalo jej do rúk najvyššiu moc. Luther odporúčal šľachte zhabať majetky kláštorov a kostolom, s ktorými mohla slobodne nakladať. Schudobnení šľachtici našli dobré odškodné v cirkevnom majetku a mohli sa zaopatriť na niekoľko rokov. Poddaní prijímali nové učenie s nádejou, že so slobodou evanjelia budú oslobodení od daní a služobných bremien a nebudú viac utláčaní.

Osobnost autora reformace

Mravný život novým učením veľmi upadal. Luther píše o Wittenbergu, kde sa jeho učenie zrodilo: „Preč z tejto Sodomy.“ Surovosť, zabíjanie a vraždy boli veľmi časté. Vyznávači nového učenia zaujali katolícke chrámy, porúcali oltáre, povyhadzovali sv. obrazy, potupili ostatky svätých.

Ani na školách neboli lepšie pomery. Luther sám nazval školy ústavmi skazy a ubíjania ducha. Niet divu, že počet študentov vo Wittenbergu nápadne klesol. Podobne tomu bolo aj na ľudových školách. Poddaný ľud túžil tiež po slobode a povzbudený Lutherovým učení, začal robiť vzbury a nepokoje, pustošil kaštiele a kláštory. Vtedy Luther vyzýval kniežatá, aby potĺkli sedliakov, ako naničhodných „psov“. V sedliackom povstaní zahynulo 200 000 ľudí.

 

Nové pokusy o zjednotenie

Cisár Karol V. sa usiloval urovnať náboženské pomery a oslobodiť krajinu od napätia a nepokojov. Preto r. 1529 zvolal ríšsky snem do Speyeru. Na sneme cisár vyzval  novotárov, aby nešírili svoje učenie, kým nebude zvolaný všeobecný cirkevný snem, aby nenútili katolíkov násilím na novú vieru. Proti tomu sa postavili novotári a „protestovali“ – ohradzovali sa. Odtiaľ dostali meno protestanti. V roku 1530 predložili protestanti svoje napísané vierovyznanie ríšskemu snemu v Augsburgu. Odvtedy sa ich učenie volá „augsburským“ (ev. a. v. = evanjelik augsburského vyznania).

Náboženské nepokoje ani po tomto neprestali. I potom boli páchané násilnosti a krivdy proti Katolíckej Cirkvi. Pomaly skoro celé Nemecko sa stalo protestantským.

V roku 1555 nastalo v Augsburgu náboženské pokonanie. Na tomto sneme bolo uznesené, že:

1). Náboženská sloboda katolíckeho a protestantského vierovyznania

2). Kniežatá majú právo určiť, vyznanie svojich poddaných podľa zásady: čí je majetok, toho je náboženstvo.

3). Ak duchovné knieža prestúpi na inú vieru, stráca svoj úrad, hodnosť a majetok ostane Cirkvi. Napokon pri uzavretí vestfálskeho mieru v roku 1648 boli vyhlásené za rovnoprávne a dostali náboženskú slobodu tri náboženstvá v Nemecku: katolícke, protestantské a kalvínske.

 

Protestantizmus vo Švajčiarsku

Protestantizmus v novej podobe. Lutherovou snahou bolo preniesť svoje učenie z Nemecka do susedných krajín. Usiloval sa získať pre svoje novoty aj Švajčiarsko. Dvaja novotári vo Švajčiarsku však prekazili jeho úmysel a vyhlásili sa za reformátorov. Boli to Ulrich Zwingli a Ján Kalvín v Ženeve.

Kde se nachází Luther po své smrti?

  1. Zwingli bol kňaz, ktorý bol presiaknutý pohanským humanizmom. Jeho život nebol čistý a bezúhonný. Z počiatku podporoval Lutherovo učenie. Jeho moc však čoskoro vzrástla nad očakávanie. Vtedy sa Zwingli odklonil od niektorých Lutherových náuk. V Zurichu sa mestská rada verejne zastávala Zwingliho učenia. Za takejto podpory Zwingli zmenil od základov náboženský život v meste a jeho okolí. Mestskej rade dal voľnú ruku nad cirkevnými majetkami, u kostolov dal odstrániť oltáre, obrazy, sochy, orgány a na holých stoloch dal konať bohoslužby. Tieto pozostatky z kázania a z večere Pánovej. Učil odlišne od Luthera, že Kristus Pán nie je prítomný pod spôsobmi chleba a vína, ale Sviatosť oltárna je iba číra pamiatka poslednej večere.

Zwingli chcel nanútiť svoje učenie aj iným kantónom. Preto ozbrojil svojich vyznávačov a išiel s nimi do boja proti nepoddajným mestám. Ale v bitke pri Kappel v roku 1531 bol porazený a sám padol v boji. Staré kantóny Luzern, Uri Schwyc a Untervalden si zachovali katolícku vieru.

  1. Kalvínovo učenie. Kalvín prežil búrlivú mladosť, neskôr sa však stal vážnym až trudnomyseľným. Pre Lutherove novoty bol vykázaný z Francúzska. V Ženeve dosiahol takú moc, že sa celý politický aj verejný život musel spravovať jeho náhľadmi. Dozorný zbor, v ktorom bolo 6 kazateľov a 12 starších, staral sa o zachovanie verejného poriadku. Tento zbor súdil aj súkromné reči a chovanie. Kto sa protivil, bol väznený a často aj odsúdený na smrť. Tak bol španielsky lekár Servede pre svoju odlišnú mienku odsúdený a upálený. Kalvin nasledoval Luthera, ale líšil sa od neho náukou o predurčení človeka. Učil, že Boh rozdelil ľudí na dve skupiny bez ohľadu na ich skutky: jedni budú spasení (či už boli dobrí, alebo zlí), druhý budú zatratení. O Sviatosti oltárnej učil, že Kristus nie je prítomný pod spôsobom chleba a vína.

Keď pristupuje človek, určený ku spáse, k sv. prijímaniu, vtedy zostúpi do chleba a vína sila z osláveného tela Kristovho. Človek určený k zatrateniu prijíma len chlieb a víno.

Kalvín nestrpel v chrámoch obrazy, oltáre, organy, ba ani sviece. Jeho učenie sa volá reformované učenie, lebo Lutherovo učenie svojimi novotami zreformoval, zmenil. Inak sa nazýva aj helvétske vyznanie, lebo pochádza zo Švajčiarska- Helvetia.

 

Tridentský snem a katolícka reformácia

Pravá reforma je tá, ktorá opravuje život a mravy ľudí podľa Kristovho učenia. Kým Luther  a iní jeho nasledovníci opravovali Kristovo učenie a prekrúcali ho podľa svojich náhľadov, zatiaľ konala katolícka Cirkev opravdivú reformu náboženského života medzi svojimi veriacimi a horlivo pracovala na tom, aby poblúdené ovečky priviedla naspäť. Veľkú reformačnú prácu vykonala Cirkev na sneme v Tridente.

Snem v Tridente sa konal v rokoch 1545 – 1563. Na cirkevných snemoch boli už dávno pred Lutherom podané návrhy na reformu – obnovu náboženského života medzi veriacimi. Návrhy však ostávali zväčša iba písanou literou, lebo bola oslabená pápežská moc a poslušnosť veriacich oproti pápežom a ich nariadeniam. Takto bola reforma odďaľovaná a rozmáhali sa chyby najmä ľahostajnosť a zanedbávanie Božích príkazov. Lutherovo vystúpenie narobilo v Cirkvi mnoho škody, ale nepriamo aj urýchlilo želanú reformu. Pápež Pavol III. zvolal biskupov a katolíckych učencov do Tridentu. Tam spoločne rokovali a radili sa o tom, ako zastaviť šírenie a bludov a priviesť  naspäť odpadnutých kresťanov. Na týchto dlhoročných poradách bolo presne určené katolícke učenie a boli zavrhnuté Lutherové bludy a iných novátorov, lebo sa protivili sv. Písmu a ústnemu podaniu. Katolícke učenie bolo zostavené a vydané v Tridentskom katechizme v roku 1566.

Podľa nariadenia tridentského snemu sa mali veriaci dobre a správne poznať Kristovo učenie aby neboli zvedení na bludné cesty. Preto mali kňazi horlivo kázať a vyučovať z katechizmu v kostole a v školách. Zároveň mali bedliť, aby veriaci neprechovávali a nečítali bludárske knihy. Snem prísne zaviazal biskupov, aby sa starali o výchovu vzdelaných a horlivých kňazov. Pre výchovu kňazov sa mali začať stavať semináre a tam ich vychovávať v poslušnosti a láske k Cirkvi. Snem žiadal biskupov, aby sa zdržiavali vo svojom sídle- rezidencii a odtiaľ spravovali svojich veriacich ako svoje ovečky. Opustené fary dostali horlivých a vzdelaných kňazov, ktorí horlivo a zasievali Kristovo učenie do sŕdc veriacich, aby ich naplnili poslušnosťou a láskou k Cirkvi Kristovej.

 

Pripravil: A. Čulen

Spracované podľa:  Cirkevný dejepis, autor: F. Nemec, Vydal: SSV 1941   

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Názory, komentáre, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.