Neskutočné svedctvá: Návraty márnotratných synov. + Modlitba, ktorou Sv. Otec Ján Pavol II. zasvätil svet a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v nedeľu 25. marca 1984

Návraty márnotratných synov
Nedávno sa vo svetovej tlači objavila správa, že kubánsky diktátor Fidel Castro sa na smrteľnej posteli zmieril s Bohom a opustil toto slzavé údolie zaopatrený sviatosťami zomierajúcich. Tlačové agentúry, vrátane nemeckej Kathpress sa pri tom odvolávali na svedectvo, ktorého autorom bola Anna Maria Traglia, dlhoročná priateľka Fidela Castra  (a mimochodom, neter známeho talianskeho kardinála LuigiTrangliu).

Kubánske vládne miesta sa k tejto správe nevyjadrili, ale niektoré dobre informované osobnosti vyslovili svoje pochybnosti, alebo označili správu za nepravdivú. Aj keď sa nad obsahom tejto informácie vznášajú určité pochybnosti, netreba ju pokladať za vylúčenú, alebo za nemožnú.

Podobných obrátení komunistických velikášov na smrteľnej posteli bolo za posledných rokov niekoľko, aj keď mainstreamové médiá im len zriedkakedy venujú pozornosť. Nečakaný pád komunistickej ideológie v bývalom Sovietskom zväze a satelitných štátoch a udalosti, ktoré boli s tým spojené viedli k radikálnemu prehodnoteniu celej marxisticko-komunistickej ideológie. História 20.storočia názorne presvedčila aj tých najnaivnejších, že marxizmus sa  praxi  neosvedčil. Nepriniesol ľudstvu sľubovaný raj na zemi, za to však priniesol nevídanú mieru utrpenia a nesmierne materiálne škody všade tam, kde sa ujal moci.  

Inými slovami: nesplnil očakávania ani po materiálnej ani po duchovnej a morálnej stránke. A toto otvorilo oči mnohým idealistom, ktorí kedysi s veľkým nadšením šírili a uvádzali do života komunistické myšlienkya revolučnú socialistickú prax. Určite niektorí to robili s presvedčením a v nádeji, že sa im podarí pretvoriť ľudskú spoločnosť a vybudovať utópiu. Ale na konci 20.storočia mohli už iba hľadieť na trosky svojho úsilia. Tí úprimnejší a citlivejší si začali prísne spytovať svoje svedomie a vracať sa ku koreňom, z ktorých vyrástli. 

Pre mnohých to znamenalo odvrhnutie vulgárneho, militantného i vedeckého ateizmu a návrat k starým, ale trvalým hodnotám kresťanstva. Tak to urobil napríklad Algirdas Brazauskas, ktorý od polovice 60 rokov zastával významné politické funkcie vo vládnom i straníckom aparáte Litevskej sovietskej socialistickej republiky ako minister, predseda Plánovacej komisie a v rokoch 1977-1987 tajomník Ústredného výboru Komunistickej strany Litvy. Ku koncu svojho života sa však sklamane vrátil k viere svojho detstva a keď v roku 2010 zomrel, bol pochovaný podľa obradov Katolíckej cirkvi.

Podobným procesom prechádzal aj gruzínsky politik Eduard Ševardnadze, (prvý tajomník Komunistickej strany Gruzínska a v rokoch 1972-1985 zahraničný minister Sovietskeho zväzu). Aj on sa vrátil k viere svojich predkov, zomrel ako pravoslávny kresťan a jeho pohrebné obrady (13.júla 2014) sa konali v katedrále Najsvätejšej Trojice v Tbilisi. 

Je pozoruhodné, že len šesť týždňov pred pohrebom Ševardnadzeho prebiehali (dňa 30. mája 2014) pohrebné obrady vo varšavskej Poľnej katedrále poľskej armády, kde pochovávali bývalého vojenského diktátora Poľska, generála Wojciecha Jaruzelského. On tiež zomrel ako kajúci katolík, zaopatrený sviatosťami umierajúcich. Jaruzelského meno je spojené s krutou likvidáciou poľského hnutia Solidarność. Je príkladné a nasledovaniahodné, že pohrebných obradov sa zúčastnili aj viacerí poľskí vedúci politici ako Lech Wałęsa a vtedajší prezident Aleksander Kwaśniewski, ktorí boli kedysi jeho väzňami.

Duchovnú a morálnu nadradenosť kresťanstva nad komunizmom si pred svojou smrťou uvedomil aj János Kádár, geneálny tajomník maďarskej komunistickej strany v rokoch 1956-1988. Posledný komunistický ministerský predseda Maďarska, Miklós Németh, si takto spomína na jeho konverziu: “Mariška-néni (t.j. Kádárova manželka) mi nečakane oznámila: Môj manžel chce kňaza! Spomínam si, ako som ho hľadal a našiel. Bol to chlapík nízkej postavy a volal sa Bíró… Táto Kádárova žiadosť nás všetkých veľmi prekvapila.”Ešte mnoho podobných prípadov by sa mohlo v tejto súvislosti spomenúť. Je napríklad známe, že aj prezident Juhoslávie, maršal Jozef B. Tito, si výslovne žiadal, aby ho v smrteľnej chorobe ( v r. 1980) opatrovali katolícke mníšky-sestričky, ktoré v tomto prípade bolo treba z Chorvatska prepraviť do Belehradu.

V roku 2007 zomrel v Rusku president Boris Jelcin, ktorého minulosť je tiež úzko spojená s komunistickým režimom. Pamätám sa, že som čítal správu o jeho pohrebe, kde sa osobitne zdôrazňovalo, že to  od smrti cára Alexandra III, v roku 1894 toto je po prvýkrát, čo pochovávajú hlavu ruského štátu podľa kresťanského obradu.

A nechýba ani prípad z nášho domáceho prostredia: Gustáv Husák, o ktorom by sa mohlo povedať, že jeho celý dospelý život bol vlastne službou komunizmu. Odcitujem, čo mi o jeho návrate do lona Cirkvi povedal biskup Pavol Hnilica v rozhovore o Božom milosrdenstve:„V našom zmýšľaní je meno Gustáva Husáka synonymom nepriateľa Cirkvi. Ale aj on si napokon uvedomil, že je iba smrteľný človek a že aj jemu je súdené raz zomrieť a potom stáť pred súdom spravodlivého Boha.

Ku koncu svojho života videl, že stavba komunizmu, ktorú celý svoj dospelý život tak horlivo budoval, bola postavená na piesku – ako ten dom, o ktorom hovorí Ježiš v evanjeliu podľa sv. Matúša – „spustil sa dážď, privalili sa vody, strhla sa víchrica, oborili sa na ten dom a dom sa zrútil; zostalo z neho veľké rumovisko.“ S pádom komunizmu v roku 1989 stratil svoje funkcie a vysoké postavenie aj Dr. Husák. Z Prahy sa vrátil domov na Slovensko. V roku 1991 ochorel. Spočiatku sa zotavoval doma a jeho ošetrovateľkou bola zdravotná sestra Ada Burdejová zo Štátnej nemocnice. Bola to zbožná duša, ktorá ošetrovanie prijala pod podmienkou, že bude môcť chodiť na bohoslužby každú nedeľu a vo sviatok.

Ale v jednu nedeľu nemohla od neho odísť a tak sledovala sv. omšu v televízii dole na prízemí. Zrazu počula za sebou akýsi zvuk, a keď sa obrátila, videla že Dr. Husák zišiel dolu a ticho pozoroval sv. omšu. Prekvapená ho posielala do postele so slovami: „Veď táto omša je už po novom a to nepoznáte.“ Odpovedal jej: „Myslíte si, že ozaj nepoznám?“ – a sledoval omšové obrady ďalej. Už z toho bolo vidno, že sa v jeho duši čosi dialo. Keď sa jeho zdravotný stav zhoršil, previezli ho na oddelenie internej kliniky na Kramároch. Tam jeho ošetrovateľkou bola sestrička Marta Mandráková z kongregácie Notre Dame, ktorej sa zdôveril so svojou túžbou prijať sviatosti zomierajúcich. Sestrička to povedala arcibiskupovi Jánovi Sokolovi.

Medzitým však Dr. Husáka previezli na ARO (Oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny – FV) v tej istej nemocnici. V tomto čase už viac ľudí vedelo o Husákovej túžbe zmieriť sa s Bohom. Modlili sa k Božiemu milosrdenstvu a nemodlili sa nadarmo. Pacient Husák zopakoval svoju žiadosť, že chce kňaza. Arcibiskup Ján Sokol s bratislavským dekanom o. Antonom Kebisom sa vybrali do nemocnice. Pomazanie chorých, alebo ako sa to kedysi volalo „sviatosť zomierajúcich“, prijal Dr. Husák pri plnom vedomí z rúk arcibiskupa Sokola. Na druhý deň zomrel zmierený s Bohom.

Znie to priam neuveriteľne, ale stalo sa to v našich časoch a pred našimi očami. Opravdivý zázrak Božieho milosrdenstva. Božie milosrdenstvo sa tu ukázalo v celej svojej štedrosti a láske voči hriešnikom podľa svojho prísľubu sestre Faustíne: „Čím väčší hriešnik, tým väčšie má právo na moje milosrdenstvo.“Biskup Hnilica zakončil svoju odpoveď slovami: „Hovorí sa, že bez viery je ľahšie, pohodlnejšie a často aj výnosnejšie žiť. V niektorých prípadoch to ozaj môže byť tak. Príklad Dr. Husáka (a ja dodávam: aj príklady ostatných tu spomínaných komunistických prominentov) nad všetku pochybnosť však svedčia, že s vierou sa ľahšie a pokojnejšie umiera.“ 

František Vnuk (23. mája 2017)

 

Modlitba, ktorou Sv. Otec Ján Pavol II. zasvätil svet a Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie v nedeľu 25. marca 1984

 

“Pod Tvoju ochranu sa utiekame Svätá Božia Rodička!

Keď vyslovujeme slová tejto antifóny, ktorú sa Kristova cirkev modlí od stáročí, stojíme tu dnes pred Tebou, Matka, v jubilejnom roku nášho vykúpenia.

Sme osobitným zväzkom zjednotení so všetkými duchovnými pastiermi Cirkvi a tvoríme jeden celok, ako apoštoli tvorili z Kristovej vôle jeden celok a jeden zbor s Petrom.

V zväzku tejto jednoty vyslovujeme slová tohto úkonu a chceme doňho vložiť všetky túžby a úzkosti Cirkvi o súčasný svet.

Pred 40 rokmi, a potom o desať rokov neskoršie Tvoj služobník pápež Pius XII. pri pohľade na bolestné skúsenosti ľudskej rodiny, zveril a zasvätil tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu celý svet, a najmä národy, ktoré pre položenie, v akom sa nachádzajú, sú osobitým predmetom tvojej lásky a starostlivosti.

Cirkev pamätá na Pánove slová: Iďte… učte všetky národy… Hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (Mt 28,19-20) a na Druhom vatikánskom koncile si oživila povedomie svojho poslania v tomto svete.

Matka ľudí a národov, Ty poznáš všetky naše utrpenia a nádeje, ty materskou starostlivosťou sleduješ všetky boje medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou, čo otriasajú súčasným svetom. Prijmi naše volanie, ktorým sa z podnetu Svätého Ducha obraciame priamo na Tvoje milujúce srdce. Objím láskou matky a vernej služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý Ti zverujeme a zasväcujeme, súc ustarostení o pozemský i večný osud ľudí i národov. Osobitne Ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto odovzdanie a zasvätenie nadovšetko potrebujú. Pod Tvoju ochranu sa utiekame Svätá Božia Rodička. Neopovrhni prosbami nás všetkých, čo prežívame časy skúšky.

Matka Kristova! Hľa, sme tu pred tebou, pred Tvojím Nepoškvrneným Srdcom a spolu s celou Cirkvou sa chceme zjednotiť s tým zasvätením, ktorým z lásky k nám sa zasvätil tvoj Syn svojmu nebeskému Otcovi: Pre nich sa ja sám posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde (Jn 17,19). Chceme sa spojiť s naším Vykupiteľom v tomto jeho posvätení sa za svet a za celé ľudské pokolenie, ktoré v jeho najsvätejšom Srdci má moc získať odpustenie hriechov a vykonať zadosťučinenie.

Sila tohto zasvätenia trvá naveky a zahrňuje všetkých ľudí, všetky národy a štáty. Premáha každé zlo, ktoré duch temnoty je schopný vzbudiť – a ktoré už aj skutočne vzbudil – v srdci človeka v našich časoch.

Ó, ako hlboko cítime potrebu zasvätiť ľudstvo a svet – náš moderný svet – v jednote so samým Kristom! Veď celý svet má byť prostredníctvom Cirkvi účastným na Kristovom vykupiteľskom diele. K tomuto smeruje súčasný rok vykúpenia, mimoriadne jubileum celej Cirkvi.

Buď požehnaná nad všetko stvorenie Ty, služobnica Pána, ktorá si v najplnšej miere poslúchala Božie volanie.

Buď pozdravená ty, ktorá si sa úplne zjednotila s vykupiteľským zasvätením Tvojho Syna.

Matka Cirkvi! Osvieť Boží ľud na jeho cestách viery, nádeje a lásky! Osvieť zvlášť ten ľud, ktorého zasvätenie a zverenie od nás žiadaš. Pomáhaj nám žiť v pravde Kristovho zasvätenia pre celé ľudské pokolenie v tomto dnešnom svete.

O, Matka naša! Keď Ti zverujeme svet, všetkých ľudí a všetky národy, zverujeme Ti aj toto zasvätenie sveta a vkladáme ho do Tvojho materinského srdca.

O, Nepoškvrnené Srdce! Pomáhaj nám premôcť všetky hrozby zla, ktoré tak ľahko zapúšťa korene v srdci dnešného človeka a vo svojich dôsledkoch už zaťažuje prítomnosť a zdanlivo uzatvára cesty do budúcnosti.

Vysloboď nás od moru, hladu a vojny!

Vysloboď nás od nukleárnej vojny, od nepredstaviteľného sebazničenia, od akéhokoľvek druhu vojny!

Vysloboď nás od hriechov proti ľudskému životu od jeho počatia!

Vysloboď nás od nenávisti a od znehodnocovania dôstojnosti Božích detí!

Vysloboď nás od každého druhu nespravodlivosti v spoločenskom, národnom a medzinárodnom živote!

Vysloboď nás od sklonov prestúpiť Božie prikázania!

Vysloboď nás od pokusov vyhasiť v ľudských srdciach iskry Božej pravdy!

Vysloboď nás od nebezpečenstva stratiť vo svedomí rozlišovanie dobra od zla!

Vysloboď nás, vysloboď nás od hriechov proti Svätému Duchu!

Matka Kristova, prijmi toto volanie preplnené utrpením všetkých ľudí, preplnené utrpením celých spoločenstiev.

Mocou Svätého Ducha pomáhaj nám premáhať každý hriech: hriech človeka, „hriech sveta“, hriech v každej jeho podobe!

Nech v histórii sveta ešte raz zažiari nekonečná spasiteľná sila vykúpenia, sila milosrdnej lásky. Nech zastaví všetko zlo. Nech zmení zmýšľanie ľudí. Nech v Tvojom Nepoškvrnenom Srdci zažiari svetlo nádeje všetkým ľuďom!“

 

Touto modlibou zasvätil biskup Pavol Hnilica Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie Rusko priamo v srdci vtedajšieho Sovietskeho zväzu, počas sv. omše, ktorú tajne odslúžil so svojím spoločníkom o. Leom Maasburgom v patriarchálnom chráme Nanebovzatia Panny Márie v moskovskom Kremli dňa 24. marca 1984.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.