Exorcista: Diabol sa nesmierne bojí Božej Matky. + A. Grün: K prijímaniu pozývam všetkých kresťanov! Zachráni ho sláva pred cirkevným trestom?

Rím, 7.7.2017 (kath.net/Aleteia/jg) 020 748 – Diabol sa bojí Márie, Božej Matky. Hovorieval to známy rímsky exorcista páter Gabriele Amorth zo svojej skúsenosti. V knihe „Posledný exorcista“ sa uvádza dialóg, ktorý zosnulý kňaz v r. 2016 viedol s démonom o Božej Matke.

Amorth sa v rámci exorcizmu pýtal diabla na vlastnosti Panny Márie, ktoré ho najviac rozzúria. Diabol uviedol štyri charakterové rysy: v prvom rade jej pokoru, jej čistotu a jej poslušnosť. V týchto vlastnostiach ju nijaké stvorenie neprekoná. Štvrtou vlastnosťou, ktorá diabla dokáže rozzúriť, je skutočnosť, že Márii po každý raz podľahne, pretože nebola nikdy poškvrnená hriechom.
Diabol sa bojí mena Mária viac ako mena Ježiš, pretože je pre neho ešte pokorujúcejšie, ak je porazený stvorením, ako Stvoriteľom samotným.

Každé „Zdravas Mária“ ruženca je pre neho „úderom do hlavy“. „Keby kresťania poznali moc ruženca, bol by to môj koniec,“ citoval Amorth z dialógu s diablom počas exorcizmu.

V interview z r. 2015 poukazuje exorcista na problémy, ktoré môže priniesť vypytovanie sa diabla. Diabol je „otcom lži“, povedal Amorth. Preto treba jeho odpovede brať s obozretnosťou a preverovať ich. Diabol je však často k reči nútený, čomu sa chce za každých okolností vyhnúť. Už keď musí povedať svoje meno, je to pre neho veľká pokora. Práve preto, že je „otcom lži“ je pokorou, keď diabla Boh prinúti povedať pravdu, ako zdôraznil páter.

Exorcista sa nesmie pri otázkach diablovi nechať viesť osobnou zvedavosťou. Obrad exorcizmu to výslovne zakazuje. Nesmie si ani nechať diablom zobrať z rúk vedenie rozhovoru, inak bude ten viesť exorcistu, ako varoval páter Amorth.  –zg-

 

 

Anselm Grün: K prijímaniu pozývam všetkých kresťanov! Zachráni ho sláva pred cirkevným trestom?

Kolín, 7.7.2017 (kath.net/Blog „katholon“/pw) 020 747 – Nie je také senzačné, že evanjelickí kresťania nemôžu prijímať v Katolíckej cirkvi Eucharistiu. No zďaleka nie je všade v Nemecku zvykom držať sa toho, čo Cirkev učí. Ak sa to deje s istou diskrétnosťou, ešte to nevzbudzuje pohoršenie. Cirkev tu sleduje prax, so všetkými vecami, ktoré nevyvolávajú verejné pohoršenie, zaobchádzať diskrétne. Ak sa však vystupuje verejne proti poriadku Cirkvi tak, že to ľudí pohoršuje, tak bude Cirkev vždy príslušne reagovať podľa svojho poriadku.

„Keď dávam kurzy v hosťovskom dome nášho opátstva v Münsterschwarzachu, pozývam výslovne všetkých ku svätému prijímaniu, pretože niektorí evanjelickí kresťania si to netrúfajú.“ Vyhlásil to páter Anselm Grün pre internetový portál katholisch.de!
Pritom zastáva názor, že nič nehovorí proti tzv. „spoločnej Pánovej večeri“, ak sa použijú správne ustanovujúce slová a ak je pritom pravá viera! A pritom Grün hovorí o Kristovej prítomnosti iba veľmi úsečne.

Nuž my namietame, že Anselm Grün tu prejavuje nedostatočné chápanie svojho úradu. Viera v reálnu prítomnosť Krista v Hostii, ako to učí Katolícka cirkev, sa tu iba nedostatočne prezentuje. Reč o „spoločnej Pánovej večeri“ je okrem toho nesmierne zavádzajúca, keďže v Katolíckej cirkvi hovoríme o Eucharistii. Účasť na evanjelickej Pánovej večeri je katolíkom okrem toho zakázaná.

Katechizmus Katolíckej cirkvi je celkom jednoznačný (1400). Z reformácie vzniknuté od Katolíckej cirkvi oddelené spoločenstvá „si predovšetkým pre chýbanie sviatosti vysviacky nezachovali pôvodnú a úplnú realitu eucharistického tajomstva“ (UR 22). Z tohto dôvodu je pre Katolícku cirkev spoločné sväté prijímanie s týmito spoločenstvami nemožné. No tieto spoločenstvá „vyznávajú … pri slávení spomienky smrti a zmŕtvychvstania Pána vo svätej večeri, že tu sa naznačuje živé spoločenstvo s Kristom a očakávajú jeho slávny návrat“.

Tu je záväzne predložené, prečo je oddelenie samo v sebe logické a nemožno ho jednoducho prelepiť banalitou dobrej vôle. Ak niekto verí v pravdu Eucharistie a vyznáva ju tak, ako ju Cirkev učí, tak k tomu patrí aj chápanie sviatostného úradu, takže nemôže jednoducho hovoriť o spoločnej Pánovej večeri“.

Profesor teológie Gotthold Hasenhüttl bol za podobné konanie ako kňaz suspendovaný a stratil povolenie prednášať teológiu. Aj v prípade Grüna je pre jeho takéto verejné vystupovanie potrebné disciplinárne konanie Cirkvi. Ak by sme Eucharistiu a náuku Cirkvi o nej mali brať len trocha vážne, tak musíme pred takýmito praktikami, ktoré ľudí zavádzajú, stále znova jasne varovať.

Tu sa žiaľ zaslúžilý duchovný spisovateľ, ktorý mnohým ľuďom umožnil vstup do duchovnej literatúry, sám vyradil. Možno očakáva, že jemu sa z tohto dôvodu nič nestane a že ho jeho sláva zachráni pred cirkevným trestom. No to sa nesmie stať. Si tacuisses!  –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.