Chaput: Biblickú náuku o homosexualite neignorovať. + Trump vo Varšave: Za rodinu, slobodu, vlasť a za Boha. + ‘Neteší, ako politici zaobchádzajú s dedičstvom Kohla!’

Filadelfia, 12.7.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 780 – Charles Chaput, arcibiskup z americkej Filadelfie, kritizoval knihu „Building a Bridge“ (Stavať most) vatikánskeho poradcu Jamesa Martina SJ, pretože zľahčuje hriešnosť homosexuálov:
„Martinova požiadavka úctivého, súcitiaceho a citlivého prístupu k osobám so sklonmi k rovnakému pohlaviu je samozrejme oprávnená. To však nedáva jemu ani iným vplyvným osobám v Cirkvi povolenie ignorovať biblickú náuku o sexualite,“ napísal arcibiskup v príspevku pre Catholic Philly, internetovú spravodajskú stránku arcibiskupstva.
Arcibiskup Chaput navrhuje úprimnú diskusiu na túto tému. Vidí dve možnosti:
„Alebo je List sv. Pavla Rimanom pravdivý, potom sú všetky osoby žijúce v neusporiadaných vzťahoch vyzvané k obráteniu. To platí pre heterosexuálne, ako aj pre homosexuálne vzťahy. Ak je však List Rimanom nesprávny, potom je kresťanská náuka nielen nesprávna, ale zlým klamstvom,“ napísal arcibiskup Chaput.
James Martin v knihe vyzval katolíkov s homosexuálnymi sklonmi, aby začali so svojimi biskupmi „rozhovory“ a tak Cirkev pomaly pohli k tomu, aby homosexualitu akceptovala ako súčasť Božieho stvorenia!
Chaput postavil proti tomuto návrhu posolstvo Evanjelia:
„Ježiš „neprišiel, aby nás v našich hriechoch a našom deštruktívnom správaní potvrdil – nech už je to čokoľvek – ale aby nás vykúpil! V dobe sexuálneho zmätenia a neporiadku je výzva k čistote nielen nevítaná, ale dokonca sa ňou pohŕda. Tak to bolo už za života sv. Pavla. Pravda tohto listu alebo jeho význam pre našu dobu sú od toho však úplne nezávislé,“ zdôraznil Chaput.
Páter James Martin je spisovateľ a spolupracovník jezuitského magazínu America. V apríli 2017 ho pápež František menoval za poradcu Vatikánskeho sekretariátu pre komunikácie. -zg-

 

 

Pápež mení pravidlá blahorečenia a svätorečenia

Vatikán, 11.7.2017 (kath.net/KAP) 020 766 – Pápež František zmenil pravidlá blahorečenia a svätorečenia. Okrem mučeníctva zaviedol „odovzdanosť života“ ako novú skutkovú podstatu na ceste k blahorečeniu a svätorečeniu. Na základe lásky k blížnemu realizovaná „hrdinská odovzdanosť života“ je novým skutkovým stavom, ktorý sa odlišuje od mučeníctva a tzv. hrdinského stupňa cnosti, ako sa uvádza vo výnose, ktorý Vatikán uverejnil v utorok. Výnos vo forme motu proprio má názov „Maiorem hac dilectionem“ a má zohľadňovať zvlášť tých kresťanov, ktorí „dobrovoľne a slobodne“ úplne odovzdali svoj život pre iných ľudí a preto zomreli predčasnou smrťou. Také „pravé, dokonalé a príkladné“ nasledovanie Ježiša si zaslúži rovnakú úctu veriacich, ako mučeníci alebo kresťania, ktorí spĺňajú hrdinský stupeň cnosti, ako uviedol pápež.
Predpokladom uznania tohto nového skutkového stavu vzhľadom na svätorečenie je ďalej prijatie istej a skorej smrti ako aj spojenie „odovzdanosti života“ s predčasnou smrťou. Kandidát musí okrem toho až do smrti viesť kresťanský život. Má mať aj „smäd po svätosti“ a majú tu byť aj príslušné znamenia najneskôr po jeho smrti. Na blahorečenie je nutný zázrak, ktorý sa udeje na príhovor zosnulého po jeho smrti.
Vatikánske noviny „L´Osservatore Romano“ v sprievodnom článku k výnosu uviedli, že pápež po dohovore s Kongregáciou pre kauzy svätých chcel zaviesť takýto skutkový stav pre prípady, pre ktoré doteraz nebola špecifická úprava.

 

 

‚Dobré ráno’ nemá miesto vo svätej omši!

Manila , 11.7.2017 (kath.net/jg) 020 767 – Kňazi nemajú želať veriacim pri omši „dobré ráno“. Slová „Pán s vami“ stačia, ako povedal kardinál Luis Antonio Tagle, arcibiskup filipínskej Manily.
„Pri všetkej úcte, moji spolubratia v kňazskej službe, nevidím nijaký dôvod hovoriť ‚dobré ráno’ či podobné pozdravy, keď reálna prítomnosť Boha v Najsvätejšej Eucharistii stačí,“ povedal kardinál pri omši na Božie Telo.
Niektorí kňazi kladú viac dôležitosti tomu, aby veriaci odpovedali na ich „dobré ráno“, ako na v misáli predpísané „Pán s vami“. Každý môže každému želať „dobré ráno“. Slová „Pán s vami“ však počúvame iba pri svätej omši a preto majú zvláštny význam, ako zdôraznil kardinál Tagle. -zg-

 

 

Trump vo Varšave: Za rodinu, slobodu, vlasť a za Boha

Varšava, 11.7.2017 (kath.net/LSN/jg) 020 763

„Zásadnou otázkou našej doby je, či má Západ ešte vôľu prežiť.“
Toto povedal americký prezident Donald Trump v prejave 6. júla na Námestí Krasinského v poľskom hlavnom meste Varšave, ktorý bol stále znova prerušovaný potleskom a skandovaním „Donald Trump! Donald Trump!“.

„Máme dôveru k našim hodnotám, aby sme ich bránili za každú cenu? Máme želanie a odvahu zachovať našu civilizáciu proti tým, ktorí ju podkopávajú a ktorí ju chcú zničiť?“
Hrozba, ktorej západná civilizácia dnes čelí, je „represívna ideológia, ktorá chce terorizmu a extrémizmus exportovať do celého sveta,“ varoval Trump. Americký prezident súčasne zdôraznil svoju dôveru vo víťazstvo v tomto zápase:

„Bojujeme tvrdo proti radikálnemu islamskému terorizmu. A my zvíťazíme. Úspech nezávisí iba od hospodárskych alebo vojenských komponentov, ale celkom podstatne od tých duchovných! Môžeme mať výkonné národné hospodárstva a najvyvinutejšie smrtiace zbrane zeme, ak nemáme silné rodiny a pevné hodnoty, budeme slabí a neprežijeme! Tento konflikt sa týka hodnôt a tradícií. Náš boj o Západ sa nezačína na bojovom poli, on sa začína v našom duchu, v našej vôli a v našich dušiach.“
„Tak ako nebolo možné zlomiť Poľsko, tak ani Západ nebude nikdy zlomený“, povedal prezident pred pamätníkom Varšavského povstania v r. 1944. Americký prezident uviedol toto povstanie ako jednu z udalostí, v ktorých sa ukázal svetu nezlomný duch poľského národa po piatich rokoch obsadenia nacistickým Nemeckom aj Sovietskym zväzom.

Z tohto postoja si môže Európa, si môže Západ, zobrať príklad, ako povedal Trump. „Poľsko je geografickým srdcom Európy. Ale ešte oveľa dôležitejšie je, že v poľskom národe vidíme dušu Európy,“ privolal prezident asi 15 000 prítomným, medzi ktorými bol aj Lech Walesa.

Trump opakovane spomínal vieru Poliakov, ktorú charakterizoval ako podstatný prvok nezlomného poľského ducha. Pripomenul 2. jún 1979, keď sa milión Poliakov zhromaždilo na svätú omšu s pápežom Jánom Pavlom II. na varšavskom Námestí víťazstva:

„Milión Poliakov nepožadoval blahobyt. Milión Poliakov nepožadoval nijaké privilégiá. Namiesto toho milión Poliakov volal tri prosté slová: ‚Chceme Boha!’ V týchto slovách našiel poľský národ novú odvahu odporovať svojim utláčateľom.“ Spoločne s pápežom Jánom Pavlom II., ktorého Trump označil ako hrdinu Poľska, potvrdil národ svoju identitu ako Bohu poddaný národ.“

Na záver menoval Trump rad silných stránok kultúry a viery Poliakov, ktoré sa oceňujú aj v USA a zdôraznil:
„My staviame do centra nášho života vieru a rodinu, nie štát a byrokraciu. A predovšetkým si vysoko vážime dôstojnosť každého ľudského života, chránime práva každej ľudskej osoby a zdieľame nádej každého človeka na život v slobode. Bojujme preto ako Poliaci za rodinu, za slobodu, za vlasť a za Boha!“ povedal Trump na záver a rozlúčil sa slovami: „Nech vás Boh žehná, nech Boh žehná poľský národ, nech Boh žehná našich spojencov a nech Boh žehná Spojené štáty americké.“  -zg-

 

 

‘Neteší, ako politici zaobchádzajú s dedičstvom Kohla!’

Ignaz Steinwender, dekan Salzburskej arcidiecézy

Zell am Ziller, 11.7.2017 (kath.net) 020 762 – Smrť bývalého rakúskeho vicekancelára Aloisa Mocka a bývalého nemeckého kancelára Helmuta Kohla vo mne vyvolala hlboké zamyslenie. Zomreli dve osobnosti politikov s kresťansko-sociálnym profilom. Všeobecná strata profilu v politike a Cirkvi je jedným z hrozivých javov našej doby.
S kancelárom Helmutom Kohlom som sa stretol niekoľkokrát. Raz v r. 1989, keď som viezol arcibiskupa Georga do Hofgasteinu, kde sa porozprával s kancelárom Kohlom. Potom od r. 1996 ako kooperátor v Hofgasteine. Helmut Kohl prichádzal do Hofgasteinu okolo Veľkej noci, aby tam podstúpil liečebnú kúru s pôstom.
Svetový politik, ktorý robil historicky významné rozhodnutia a smerodajne spoluutváral osudy Európy, sedel celkom samozrejme v nedeľu na zvyčajnom mieste na svätej omši v Hofgasteine. Po omši stál pred kostolom a rozprával sa s ľuďmi. Každý rok prichádzal na faru, aby sa porozprával s dekanom Dietmannom, alebo Wagnerom.
Keď sa v Hofgasteine vydal na prechádzku, tak sa stavil u istých sedliakov a zašiel aj do stajne pozrieť si kone. Raz prišiel do nemocnice vo Schwarzachu, aby navštívil chorého. Keď zbadali Kohla, okamžite sa špekulovalo, aký prominentný pacient tam leží. Ale Kohl sa opýtal na sedliaka z Hofgasteinu, ktorého chcel navštíviť.
Kancelár Kohl bol veľmi pozorný voči jednoduchým ľuďom a aj dekan Dietmann bol veľmi užasnutý, že Kohl sa s ním podrobne vypytoval na prax vizitácie fár dekanmi.
Čo sa mohlo na kancelárovi Kohlovi zvlášť obdivovať, boli jeho hlboké znalosti histórie. Súčasný vývoj posudzoval z pohľadu histórie a tak dokázal spoznať kairos pre opätovné zjednotenie Nemecka. Keď som sa ho raz spýtal, čo si myslí o Putinovi, podal pozitívny úsudok a na príklade vysvetlil, na čo máme na základe histórie pamätať, keď hovoríme o Rusku.
Pri rozlúčke s Helmutom Kohlom vyriekli vysokí politici mnohé pochvalné slová. To je veľmi potešiteľné. Menej potešiteľné je, ako politici zaobchádzajú s Kohlovým dedičstvom. Pomyslime pritom na to, aké by to bolo, keby bol Kohl kancelárom dnes. On by sa iste vyhýbal každému dojmu nemeckej dominantnosti, on by s Putinom, Trumpom, Mayovou, Kurzom a Orbánom, s ktorým mal do konca kontakt, sedel za jedným stolom. Sankcie proti Rusku v dnešnej forme, verejné poučovanie najdôležitejšieho a najmocnejšieho spojenca NATO Ameriky a vyhraničovanie štátov Vyšehradskej štvorky by boli nepredstaviteľné.
Kohl by pracoval na Európe, ako ju mali pred očami jej otcovia zakladatelia, o tom som presvedčený! -zg-

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.