Biskupi Venezeuely sa obrátili na Božiu Matku: „Vysloboď našu vlasť zo zovretia komunizmu!“ + Benediktovo varovanie pred „pomstou“ víťazov

„Najsvätejšia Panna, Matka z Coromota, nebeská príhovorkyňa Venezuely, vysloboď našu krajinu zo zovretia komunizmus a socializmu.“
Venezuela, 1.7.2017 (kath.net) 020 880

Týmto dramatickým apelom sa prihlásili cez víkend o slovo biskupi Venezuely cez Twitter. Biskupi sa takto obrátili na Božiu Matku v situácii sporných volieb ústavodarného zhromaždenia vo Venezuele v nedeľu, ktoré opozícia bojkotovala. … Jasné slová k voľbám prišli aj z USA:
„Podvodné Madurove voľby sú ďalším krokom smerom k diktatúre. Neakceptujeme nijakú neprávoplatnú vládu,“ vyhlásila americká veľvyslankyňa pri OSN, Nikki Haleyová cez Twitter.
Podľa štátnych orgánov sa malo na voľbách zúčastniť 8,1 milióna ľudí, čo by bola teoretická volebná účasť 41,53 percenta.

Panna Mária z Coromota – Patrónka Venezuely

Okolo r. 1591 priplávali k brehom Venezuely Španieli s misionármi. Skupina Indiánov z Coromota nechcela žiť s bielymi ľuďmi, ani prijať kresťanstvo a tak ušla s náčelníkom do lesov pri rieke Tucupido. O 50 rokov neskôr žili stále pokojne vedľa Španielov v malej dedinke pri meste Španielov, obe skupiny boli od seba izolované až do r. 1651.

V roku 1651 náčelník so ženou mali zjavenie v úžľabine rieky Tucupido. Nad vodou sa objavila nádherná pani s láskavým výrazom v tvári a v náručí mala dieťa, ktoré sa milo usmievalo. Oslovila náčelníka slovami: „Opusti les so svojím kmeňom a choďte k bielym ľuďom, aby vám pokropili hlavy vodou, aby ste sa mohli dostať do neba.“

Pod hlbokým dojmom zjavenia náčelník poslúchol a priviedol svoj ľud ku kresťanstvu. Ale Indiáni dokážu žiť iba slobodne a tak sa vrátili do lesov. Panna Mária sa však opäť zjavila v náčelníkovej chatrči a dohovárala mu. No náčelník sa nasrdil, ba dokonca schytil aj svoju zbraň a vyháňal ju von, no ona zmizla. V zovretej pästi mu však zázrakom zostal malý obrázok sediacej Panny Márie s dieťaťom s korunkami na hlavách. Obrázok má rozmery 27 mm krát 22 mm a zdá sa byť nakreslený jemným perom a indickým atramentom (foto).

Obrázok sa uchováva v bohato zdobenej monštrancii vystavený k úcte veriacim v národnej svätyni v Coromote. Na žiadosť biskupa pápež Pius XII. 7. októbra 1944 vyhlásil Pannu Máriu z Coromota za patrónku Venezuely. Na 300. výročie jej zjavenia ju havanský arcibiskup, kardinál Manuel Arteaga Betancourt v zastúpení pápeža Pia XII. kánonicky slávnostne korunoval. Národnú svätyňu v Coromote povýšil Pius XII. na baziliku 24. mája 1949. Navštevujú ju tisíce pútnikov a to najmä na jej spomienky – 2. februára, a 8. i 11. septembra. –zg-

 

Pôsobenie výzvy Benedikta XV. z 1.8.1917

Rím-Mníchov, 31.7.2017 (KAP) 020 877 – Pri príležitosti 100. výročia známeho listu pápeža Benedikta XV. vojnovým mocnostiam v r. 1917 (Exhoration à la paix aux belligérants; 1. August 1917) sa konali vedecké kolokviá o pápežovi mieru. V liste vo francúzštine a taliančine pápež vyjadril často citované slová, že vojna začatá v r. 1914 je „massacre inutile“ príp. „inutile strage“ (zbytočné krviprelievanie), a podal celkom konkrétne návrhy na dosiahnutie mieru. Vypracoval rad riešení, no stroskotal na neochote adresátov.

Kolokvium v Benediktovom biskupskom sídle Bologni zorganizovala Regionálna rada Emilia Romagna, mesto, arcidiecéza a „Nadácia Jána XXIII.“ Vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin, tam ocenil Benedikta XV. ako prvého pápeža, ktorý voči vládnucim obrazom nepriateľa na východe Európy zastával pohľad svetového náboženstva „s neriešiteľnými problémami“.

Ako napísal nemecký katolícky denník „Die Tagespost“ cez víkend, aj na sympóziu Centrálneho výboru nemeckých katolíkov sa skúmalo pôsobenie 1. augusta 1917. Hoci Benedikt XV., bývalý bolonský arcibiskup Giacomo della Chiesa, ktorý bol na Petrovom stolci od septembra 1914, mal u všetkých vojnových štátov morálny kredit, lebo vždy sledoval politiku neutrality, jeho mierové výzvy v lete 1917 sa stretli s bezvýhradným súhlasom iba u neutrálnych štátov.

Najprv hovorilo všetko pre Benediktov úspech, lebo štáty Európy boli v r. 1917 unavené vojnou. Došlo k hladovkám a vzburám. V Rusku musel cár odstúpiť. V marci 1917 belgický dôstojník, princ Sixtus von Parma, sprostredkoval tajné mierové rozhovory Rakúsko-Uhorska a Francúzska. „No rokovania sa prezradili a stroskotali, lebo Viedeň nechcela otvorený zlom s Berlínom,“ pripomínal „Tagespost“.

V Nemecku reagoval na tieto rokovania katolícky politik Matthias Erzberger, ako aj na neúspech nemeckej ponorkovej vojny, vstúpenie USA do vojny v prospech dohody mocností Francúzska a Anglicka i na očividnú únavu z vojny nemeckého obyvateľstva. „V tejto situácii založil Erzberger koalíciu so sociálnymi demokratmi a ľavicovou ľudovou stranou, ktorá 19. júla 1917 schválila mierovú rezolúciu. Bola celkom v duchu Benedikta, žiadala ‘mier porozumenia a trvalého zmierenia medzi národmi’“.
No najvyššie vedenie Paula von Hindenburga a Ericha Ludendorffa odporovalo: „Hindenburg a Ludendorff chcú mier s víťazstvom a získanie veľkých území pre Nemecko za každú cenu.“ Napriek tomu sa konali porady s rakúskou vládou o pokračovaní vojny. Ríšsky kancelár Georg Michaelis Benediktovi odpovedal a s obmedzením zbrojenia súhlasil. Michaelis vo Viedni dokonca povedal: „Otázku, či Nemecko vydrží ešte štvrť roka, nemožno s istotou zodpovedať. Záujem na teritoriálnych ziskoch musí prípadne ustúpiť pred možnosťou rýchleho uzavretia mieru.“

No maršal Paul von Hindenburg vyhlásil: „Pohľad na fronty ukazuje, že vojensky sme takí silní, ako nikdy.“ „Tagespost“ k tomu píše: „A tak musí ríšsky kancelár Michaelis 19.septembra 1917 odmietnuť mierovú iniciatívu Benedikta najmä preto, že cisár a jeho generáli nie sú ochotní rokovať o odtiahnutí z Alsaska Lotrinska anektovaného Nemeckom v r. 1871 a z Belgicka obsadeného nemeckým vojskom v r. 1914.“
No ani Francúzsko či Anglicko nepohli ani prstom, aby pomohli mierovej výzve pápeža. V septembri 1917 pápež musel uznať, že jeho morálna sila musí kapitulovať pred materiálnym násilím zbraní a mocou politikov. „Odvtedy sústreďuje svoju silu na humanitárnu pomoc vojnovým zajatcom. Ako vo vojne, tak sa stráca Benediktov apel na rozum politikov aj v mieri.“

Varovanie pred „pomstou“ víťazov
Benediktovo varovanie pred „pomstou“ víťazov sa ignorovalo, víťazné mocnosti požadovali rozsiahle územia a reparačné bremená. „Táto politika odplaty stála Európu diktatúru a ďalšiu svetovú vojnu.“

Až po druhej svetovej vojne s ďalšími takmer 60 miliónmi mŕtvych, konali európski štátnici v duchu Benedikta, keď 40 rokov po jeho stroskotanej mierovej iniciatíve realizovali mierové dielo Európskeho hospodárskeho spoločenstva. „Benediktova vízia medzinárodného súdneho dvora sa realizovala už v roku jeho smrti 1922 a v r. 1945 ju znovu oživili novo založené Spojené národy.

Historička Birgit Aschmannová povedala, že by bolo hodno položiť si otázku, čo by sa v r. 1917 stalo, či nestalo, ak by došlo k trvalému mieru podľa želania Benedikta XV. „Bolo by bývalo možné zadržať ruskú revolúciu? Našli by nacionálni socialisti v Nemecku ešte živnú pôdu? Jedno je jasné: Nemeckí katolíci, duchovní a laici pred prvou svetovou vojnou a počas nej neurobili dosť pre mier.“

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.