F. Vnuk: Jubilejná spomienka na spolupatrónku Európy- Sv. Terézia Benedikta od Kríža

Jubilejná spomienka na spolupatrónku Európy (Sv. Terézia Benedikta od Kríža, 1881-1942)

Oddávna je peknou kresťanskou tradíciou, že jednotlivé krajiny a štáty majú svojich svätých patrónov; patrónom Česka je sv. Václav, patrónom Nemecka sv. Bonifác, Maďarska sv. Štefan, Írska sv. Patrik, Španielska sv. Jakub, Anglicka sv. Juraj, atď. Keď sa utvárala Európska únia, vynorili sa hlasy, aby aj tento dobrovoľný zväz štátov mal svojho patróna. Ako odpoveď na túto výzvu pápež Pavol VI. v roku 1964 vyhlásil za patróna celej Európy sv. Benedikta.

Týmto aktom chcel zdôrazniť, že sv. Benedikt z Nursie a mníšska rehoľa benediktínov, ktorej bol zakladateľom, boli po páde Rímskej ríše nielen šíriteľmi kresťanstva v pohanskej Európe, ale aj záchrancovia, tvorcovia a udržiavatelia kultúrneho dedičstva európskeho kontinentu.

Pápež Ján Pavol II. chcel trošku rozšíriť túto myšlienku. Dôvodiac, že Európa je nielen Západ, ale aj Východ, a že musí “dýchať oboma polovičkami pľúc”, pokladal za vhodné vymenovať aj ďalších patrónov Európy spomedzi zástupu svätcov a svätíc. A tak v rokoch 1980-1999 pridal k sv. Benediktovi ďalších piatich patrónov Európy: dvoch sv. bratov, Cyrila a Metoda a tri svätice: sv. Katarínu Sienskú, sv. Brigitu Švédsku a sv. Teréziu Benediktu od Kríža.

V týchto dňoch si Cirkev v Európe pripomína 75. výročie hrdinskej smrti tejto výnimočnej a vynikajúcej svätice, bosej karmelitánky Terézie Benedikty od Kríža, ktorej pôvodné meno bolo Edith Stein a ktorá zahynula v plynovej komore tábora smrti v Oswiecime (Oświęcim, Auschwitz) dňa 9. augusta 1942.

Táto spolupatrónka Európy sa narodila 12. októbra 1881 ako 11. dieťa nábožnej židovskej rodiny vo Wroclawi (v meste, ktoré v tom čase sa nachádzalo na nemeckom území, bolo hlavným mestom Nižného Sliezska a bolo lepšie známe pod menom Breslau). V mladom veku opustila vieru svojich rodičov a viedla život “pokrokovej ateistky”. Študovala filozofiu vo Wroclawi a pokračovala v Göttingen , kde v roku 1916 získala doktorát filozofie. Svoju akademickú kariéru začala ako asistentka profesora E. Husserla na filozofickej fakulte univerzity vo Freiburgu.

Počas letných prázdnin v roku 1921 začala čítať Autobiografiu sv. Terézie z Avily., ktorú táto karmelitánska mystička napísala na výzvu a pod vedením jej spovedníka, pátra Pedra Ibáñeza. Čítanie prebudilo v nej hlboký záujem o katolícku vieru a viedlo k jej konverzii. Dňa 1. januára 1922 prijala katolícky krst a začala uvažovať o vstupe do niektorej rehoľnej kongregácie. Jej duchovný radca ju však prehovoril, že by bolo lepšie, keby si celú záležitosť pokojne premyslela a medzitým našla nejaké iné povolanie. Edita poslúchla a v roku 1923 začala svoju pedagogickú kariéru ako inštruktorka na škole dominikánskych sestier v Speyeri, kde pôsobila až do roku 1931. V roku 1932 zaujala miesto lektorky na Katolíckom inštitúte vedeckej pedagogie v meste Münster. Toto miesto však bola prinútené opustiť, keď nacistické rasové zákony nariadili odstránenie vedcov a pedagógov z vysokých škôl a univerzít.

Edith Steinová už v roku 1933 videla zhubné a tragické následky nacistickej ideológie. Svoje obavy vyjadrila v liste, ktorý poslala Sv. Otcovi a v ktorom žiada Cirkev, aby rázne a jednoznačne odsúdila túto novovekú herézu, ktorá ohrozuje nielen Nemecko ale celý kresťanský svet. V liste vyjadruje nádej a očakávanie, ktoré preciťuje nielen ona, ale celý kultúrny svet, že Kristova cirkev pozdvihne svoj hlas proti tomuto pohanskému zbožňovanie rasy, ktoré vedie k prenasledovanie rasovo menejcenných národov a etnických skupín.

Doteraz sa nevie, či tento list sa dostal do rúk sv. Otca, pretože ostal bez odpovede. Je však známe, že v nasledujúcich rokoch Katolícka cirkev niekoľko krát verejne odsúdila rasistickú ideológiu. Najvýraznejším prejavom toho odsúdenia bola encyklika Pia XI. Ardentecura (MitbrennenderSorge) z marca 1937, ktorá sa čítala vo všetkých katolíckych kostoloch Nemecka na Kvetnú nedeľu, 21.marca 1937.

V roku 1933 Edith Steinová vstúpila do rádu bosých karmelitánok v kláštore Márie Kráľovnej pokoja v Kolíne nad Rýnom a prijala rehoľné meno Terézia Benedikta od Kríža. Keďže rasistická nevraživosť vzrastala, vedenie rehole rozhodlo premiestniť Edith Steinovú a jej sestru Rozáliu (ktorá tiež konvertovala na katolícku vieru a bola členkou III. rádu rehole karmelitánov) do kláštora Sv. Rodiny v meste Echt, v susednom Holandsku. Tu sa sestra Terézia Benedikta venovala štúdiu karmelitánskej špirituality a z tohto obdobia pochádza jej významná práca o karmelitánskom mystikovi sv. Jánovi od Kríža Studie über Joannes a Cruce: Kreuzeswissenschaft

V septembri 1939 vypukla druhá svetová vojna. Holandská vláda opätovne zdôrazňovala neutralitu svojej krajiny a dúfala, že týmto krokom – podobne ako v rokoch 1914-1918 – sa podarí zachrániť Holandsko pred hrôzami vojny. Nacistické Nemecko však neutralitu nerešpektovalo a 10. mája 1940 nemecké ozbrojené sily vtrhli do Holandska, ktoré sa následne stalo okupovanou krajinou pod nemeckou správou.

Sestra Terézia Benedikta inštinktívne predvídala, že vojnu neprežije. V lete 1939 požiadala matku predstavenú, aby jej dovolila ”obetovať sa Najsvätejšiemu Srdcu Jezišovmu ako obeť zmierenia za pravý a spravodlivý mier”. Napísala a vlastný testament, v ktorom sa obetuje Bohu “za úmysly najsvätejších Sŕdc Ježiša Krista, Panny Márie, za úmysly sv. Cirkvi a osobitne za záchranu karmelitánskych kláštorov v Kolíne a v Echte. A dodáva: „Obetujem sa ako uzmierenie za neveru židovského národa, aby prijal Krista za svojho Pána a aby Kristovo kráľovstvo prišlo v plnej sláve. Obetujem sa aj za spásu Nemecka, za pokoj v celom svete a naposledy za všetkých mojich drahých, živých i zosnulých a za všetko čo mi Pán Boh dal.”

Ako v každej krajine pod nemeckou nadvládou aj Holandsku sa postupne zavádzali kruté opatrenia proti židom a v lete 1942 začali deportácie židov do koncentračných táborov v Nemecku. Keď sa správy o deportáciách dostali na verejnosť, katolícka a protestantská (kalvínska) cirkev sa rozhodli vydať verejné protestné vyhlásenie. Nemecká okupačná správa sa o ich úmysloch dozvedela a žiadala ich, aby to nerobili a že Nemci potom nebudú deportovať pokrstených židov. Holandskí kalvíni sa rozhodli mlčať, zatiaľ čo katolícki biskupi verejne protestovali pastierskym listom, ktorý sa čítal v katolíckych kostoloch 20. júla 1942.

Toto odvážne gesto rozhnevalo nemeckú okupačnú správu a Reichskommissar (Ríšsky komisár) Holandska Arthur Seyss-Inquart nariadil (26. júla 1942) okamžitú selektívnu deportáciu židov-konvertitov. Selektívnu v tom zmysle, že Nemci ušetrili židov, čo konvertovali na protestantskú vieru , ale deportovali židov-katolíkov. V rámci tohto krutého zásahu bola dňa 2. augusta 1942 deportovaná do zberného tábora v Amersfoorte aj karmelitánka Terézia Benedikta od Kríža a jej sestra Rosa. Odtiaľ boli dňa 7. augusta odvlečené s ďalšími zaistencami do tábora smrti v Oswiecime. Tam zahynula v plynovej komore spolu so svojou sestrou Rozáliou a s desiatkami spolumučeníkov.

Katolícka cirkev si dôstojne uctila jej hrdinstvo. Dňa 1. mája 1987 – počas svojej apoštolskej návštevy Nemecka –pápež Ján Pavol II. v Kolíne nad Rýnom, slávnostne vyhlásil Editu Steinovú/sestru Teréziu Benediktu od Kríža OCD za blahoslavenú. Jej kanonizácia sa konala v Ríme 11 rokov neskoršie (11. okt. 1998). V liturgickom kalendári si Cirkev každoročne pripomína jej hrdinské čnosti 8. augusta.

Tohto roka má spomienka na túto mimoriadnu sväticu zvláštny význam. Nielen preto, že uplynie 75 rokov od jej mučeníckej smrti, ale ešte viac preto, že Európa, ktorej je ona spolupatrónkou, sa nachádza vo veľkej duchovnej kríze a naliehavo potrebuje pomoc zhora. V posledných desaťročiach sa Európa odklonila od svojich kresťanských koreňov a odcudzuje sa drahocennému dedičstvu, ktoré ju urobilo tým, čím je a takou, akou je.

Na túto tragickú skutočnosť poukazuje aj pastiersky list poľských biskupov, vydaný pri príležitosti 75. výročia smrti sv. Terézie Benedikty od Kríža, v ktorom varovne upozorňujú, že „Európa chce zabudnúť na vlastné kresťanské korene a chce žiť ako keby Boha nebolo.“ V liste so smútkom upozorňujú, že Európa sa vedome vzďaľuje od Európy ducha.

Konkrétne poukazujú na nezdravé javy súčasnosti, ako je eutanázia, „právo“ matky zabiť vlastné ešte nenarodené dieťa, spochybňovanie manželstva ako prirodzeného zväzku medzi mužom a ženou, šírenie gender-ideológie a podobných symptómov zhubnej kultúry smrti. „V tejto situácii – pripomínajú všetkým ľuďom dobrej vôle poľskí biskupi – je postava sv. Edity Steinovej jasným znamením odporu. Jej život ukazuje, aký veľký je človek, ktorý odvážne a intelektuálnou poctivosťou hľadá Boha a aký tragický je svet, ktorý Boha odmieta.“

Nuž pripomeňme si aj my jej pamiatku a jej časový odkaz slovami liturgickej modlitby, ktorou sa Cirkev obracia k Bohu v deň jej sviatku:

Pane a Boh našich otcov,
Ty si priviedol mučenicu sv. Teréziu Benediktu od Kríža
k poznaniu Tvojho ukrižovaného Syna,
ktorého nasledovala až na smrť;
daj na jej príhovor,
aby celé ľudské pokolenie uznalo a prijalo Krista ako svojho Spasiteľa
a skrze Neho došlo k videniu Tvojej tváre vo večnosti.

František Vnuk (5. aug. 2017)

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.