F. Vnuk: Koniec kresťanskej Európy? Dokedy budeme môcť hovoriť o Slovensku ako o “kresťanskej” krajine?

Podľa posledného sčítania ľudu najpočetnejšiu náboženskú skupinu na Slovensku tvoria rímsko-katolíci – 68.9 %.

Na druhom miesto sú ľudia, ktorí v rubrike náboženstvo uviedli ateizmus alebo bez vyznania – 13.4 %.

Keď sa k ním pripočíta ďalších 10.6 % občanov, ktorí v rubrike „náboženstvo“ neuviedli nič, čiže nehlásili sa k nijakému vierovyznaniu, tak potom počet ateistov a neveriacich vzrastie na 24.0 %. Inými slovami: každý štvrtý obyvateľ Slovenska žije bez viery, alebo je aktívne vyhranený proti viere. Keď si pomyslím, že za môjho detstva a mládenectva skupina ľudí, ktorí sa otvorene hlásili za neveriacich a úradne sa označovali ako „bez vyznania“, bolo menej ako 1 %, tak potom musím s úžasom konštatovať, že za posledných 70-80 rokov počet neveriacich vzrástol aspoň 25-násobne, čo je ozaj fenomenálny vzrast. Kým pred 75 rokmi medzi stovkou obyvateľov Slovenska bol sotva jeden neveriaci, dnes je ním každý štvrtý Slovák!

Tento smutný jav nemožno pripisovať iba tlaku a vplyvu zákerného a štátom presadzovaného “vedeckého ateizmu” a sústavnej protináboženskej propagande obdobia 1948-1989. Prebieha pred našimi očami vpodmienkach slobodného života. V rozpätí jedného desaťročia 2001-2011, teda medzi poslednými dvomi sčítaniami ľudu, počet rímsko-katolíkov klesol zo 68 % na 62 %, počet grécko-katolíkov zo 4.1% na 3.8 % a počet evanjelikov zo 6.9% na 5.9 %, zatiaľ čo počet obyvateľov, ktorí neuviedli svoje vierovyznanie vzrástol z 3 % na 10.6 % a počet ateistov a bezvyznania sa zvýšil z 13 % na 13.4 %.

 

Dokedy budeme môcť hovoriť o Slovensku ako o “kresťanskej” krajine

Mnohí z nás si iste kladú otázku: Dokedy budeme môcť hovoriť o Slovensku ako o “kresťanskej” krajine, dokedy sa budeme môcť označovať za kresťanský národ a hrdo sa hlásiť k odkazu sv. vierozvestov Cyrila a Metoda, ku kresťanskému dedičstvo otcov?

Slovensko pomaly – a mohlo by sa zdať, že nezastaviteľne – sa stáva modernou sekularizovanou krajinou. Jedinou, ale veľmi pochybnou útechou môže byť to, že u nás je sekularizačný proces pomalší než u našich susedov, alebo v niektorých západoeurópskych krajinách. Ale za daných okolností je to len otázka “kedy?” a nie “či?” sa naša vlasť stane pohanským a misionárskym územím.

Celý problém sekularizácie Slovenska treba však vidieť v širšom svetovom kontexte. Každý rozmýšľajúci človek musí pripustiť, že určité oblasti sveta a určité kultúry prechádzajú spoločenskou krízou odcudzenia viere. Niektorí sociológovia hovoria o masovom odpade, o masovom odvrhnutiu akéhokoľvek organizovaného náboženstva. Podľa posledných prieskumov verejnej mienky a podľa úradných štatistík je dnes na zemeguli približne 20 krajín, kde sa viac než 40 % obyvateľstva nehlási k nijakému náboženstvu.

Sú to: Estónsko (70.4 %), Holandsko (68.0 %), Česká republika (67.8 %), Vietnam (63 %), Dánsko (61 %), Švédsko (54 %), Albánsko (52.1 %), Japonsko (52 %), Azerbajdžan (51 %), Čína (50.5 %), Uruguaj (47 %), Francúzsko (44 %), Kuba (44 %), Rusko (43.8 %), Bielorusko (43.5%), Južná Kórea (43 %), Fínsko (42.9 %), Maďarsko (42.6 %), Island (42.1 %), Nový Zéland (41.9 %), Lotyšsko (40.6 %),… Austrália (29.6 %),… Slovensko (24.0 %)…

Pohľad na tento zoznam v mysliach mnohých pozorovateľov, sociológov a demografov v Európe vyvoláva melancholické úvahy a obavy, že náš kontinent sa odcudzuje svojmu kresťanskému dedičstvu a svojej kultúrnej a náboženskej minulosti. Medzi vyššie uvedenými 21 krajinami, kde sa odcudzenie náboženstvu prejavuje najintenzívnejšie a najrýchlejšie prevládajú európske štáty. Je ich tam 13, čiže 62 percent. Ide tu hlavne o štáty, v ktorých kedysi bol protestantizmus takmer celonárodným náboženstvom (Švédsko, Dánsko, Nórsko, Fínsko, Island, Estónsko, Holandsko), alebo o štáty, ktoré boli do nedávna ovládané agresívne ateistickým režimom (Rusko, Česká republika, Maďarsko, Estónsko, Lotyšsko, Albánsko, Bielorusko).

Sú jednotlivci, ktorí prijímajú tento stav s apatiou a vidia v ňom normálny historický jav, na ktorý už v dvadsiatych rokoch minulého storočia upozorňoval nemecký historik-filozof Oswald Spengler v svojom diele Úpadok Západu (Der Untergang des Abendlandes). S poukazom na historické precedensy Spengler argumentoval, že európska civilizácia vstúpila do svojho “zimného obdobia”, svoju úlohu na javisku dejín už dohrala a neodvratne ju očakáva osud egyptskej, babylonskej, grécko-rímskej, čínskej, stredoamerickej (maya-aztéckej) civilizácie.

Z tohto hľadiska treba vraj posudzovať aj úpadok kresťanstva v Európe a v mimoeurópskych oblastiach so západnou kultúrou. Európa prestáva byť osou kresťanstva a kresťanskej viery. Opakuje sa história kresťanstva v severnej Afrike, v Malej Ázii a na Blízkom Východe (Palestína, Sýria, Irak…), ktorý bol kolískou kresťanstva. Ťažisko kresťanstva sa presúva zo severu na juh, do Afriky pod Saharou, do Ázie, do Južnej Ameriky.

 

Znamená to zánik kresťanstva?

Vo svetovom kontexte určite nie. V niektorých oblastiach kresťanstvo upadne, ale v iných sa posilní. Keď sa vyššie uvedené štatistiky premietnu na pozadie svetovej situácie, ich hrozba je reálne menšia, aj keď nie zanedbateľná. Podľa prieskumov, ktoré urobila americká agentúra Pew Research Centre v 230 štátoch, krajinách a regiónoch pokrývajúcich všetky oblasti sveta, náboženstvo je ešte vždy dôležitým faktorom v živote ľudu. Výsledky ukazujú, že 84 percent svetového obyvateľstva sa hlási k náboženstvu a len asi 16 percent a je takých, čo sa nehlásia k nijakému vierovyznaniu, alebo sa označujú za ateistov.

Na základe týchto výsledkov sa sociológovia pokúsili aj o prognózu prirodzeného rastu obyvateľstva v jednotlivých krajinách. Došli k výsledkom, že počet detí na jednu ženu (“fertility rate index”) u obyvateľstva bez náboženskej príslušnosti je relatívne nízky: 1.6, zatiaľ čo počet detí u žien hlásiacich sa k náboženstvu je tento index 2.6. Ak tento trend bude pokračovať, potom globálne počet neveriacich relatívne poklesne z dnešných 16 % na 12.5 % v roku 2060. V Európe však počet kresťanského obyvateľstva sa podstatne zníži a počet ľudí bez náboženskej príslušnosti vzrastie.

 

Ako teda bude budúca Európa vyzerať po náboženskej stránke v roku 2060?

Podľa výpočtov prognostikov počet svetového obyvateľstva vzrastie o 32 percent. Pri tom jednotlivé náboženstvá budú mať nerovnaký prírastok: počet vyznávačov islamu vzrastie o 70 %, kresťania o 34 %, hinduistické a ázijské náboženstvá o 27%. Je to spôsobené aj tým, že oblasti s prevažným počtom veriaceho obyvateľstva sa nachádzajú väčšinou v tzv. vývojových krajinách, kde počet detí v rodine je relatívne vysoký a úmrtnosť dojčat sa darí úspešne znížiť. Na druhej strane, ľudia bez viery sú skoncentrovaní v krajinách s nízkou pôrodnosťou a s vysokým priemerným vekom (t.j. málo dorastu a veľa ľudí v dôchodkovom veku), ako je Európa, Severná Amerika, Austrália, ale aj Čína a Japonsko. V roku 2060 iba 9 % novonarodených dietok bude mať neveriacu matku, 36 percent bude mať matku-muslimku, 34 percent matku-kresťanku, 21 percent príslušníčku iného náboženstva.

Štatistiky a prieskumy jednoznačne vykazujú, že islam predstavuje dnes najrýchlejšie rastúce náboženstvo na zemeguli. V roku 2010 bolo podľa štatistických odhadov na svete 1,59 miliardy moslimov a v roku 2015 okolo 1,75 miliardy. V roku 2017 islam už prevýšil počet rímsko-katolíkov a takto sa stáva najrozšírenejším svetovým náboženstvom. Ak tento vývoj bude pokračovať nezmeneným tempom, v roku 2060 bude na našej planéte 2,99 miliardy moslimov a v roku 2075 bude ich viacej než všetkých príslušníkov kresťanských cirkví dohromady.

Tento neúmerný rast islamu bude mať odraz aj na budúci vývoj kresťanstva v Európe. Posledné roky Európa sa stala cieľom miliónov prisťahovalcov a utečencov z Afriky, ako aj z Blízkeho východu a z odľahlých končín Ázie. Prevažná väčšina z nich sú moslimovia. Ich príchodom sa rapídne mení náboženské a rasové zloženie európskeho obyvateľstva.

Na začiatku 20. storočia takmer všetci európski vyznávači islamu sa nachádzali na území juhovýchodného Ruska a na Balkánskom polostrove, v štátoch známych dnes pod menom Kosovo, Albánsko, Bosna a Hercegovina, Macedónsko, Čierna Hora, Cyprus. Od polovice 20. storočia sa však objavujú aj v západnej Európe. V našom 21. storočí tvoria už zjavnú a viditeľnú menšinu aj tu. V roku 2010 bolo v západnej Európe šesť  štátov, kde počet moslimov presahoval 4 %: Francúzsko (8.6 %), Holandsko (6.4 %), Nemecko (5.1 %), Rakúsko (4.6 %), Švajčiarsko (4.3 %), Belgicko (4.0 %). Podľa amerického výskumného ústavu U.S. National Intelligence Council v súčasnosti žije v Európe približne 15 miliónov moslimov a predpokladá sa, že v roku 2025 ich bude 28 miliónov. Prirodzený prírastok a masová emigrácia vedú k záveru, že v priebehu 15 rokov sa ich počet v Európe zdvojnásobí.

Prisťahovalci a imigranti sa prevažne koncentrujú vo väčších mestách, kde často tvoria kompaktné etnické strediská. A tak máme v západnej Európe už niekoľko veľkomiest, kde moslimská komunita presahuje jednu desatinu a v niektorých prípadoch dosahuje jednu pätinu obyvateľstva: Marseille, Francúzsko (22 %), Roubaix, Francúzsko (20 %), Leicester, Anglicko (19 %), Malmӧ, Švédsko (18 %), Brusel, Belgicko (16 %), Birmingham, Anglicko (15 %), Bradford, Anglicko (15 %), Amsterdam, Holandsko (14 %), Rotterdam, Holandsko (13 %), Paríž, Francúzsko (13 %), Frankfurt, Nemecko (13 %), Kolín nad Rýnom, Nemecko (12 %), Kodaň, Dánsko (10 %). K ich duchovným potrebám boli vybudované mešity, ktorých v roku 2010 bolo v Európskej únii asi 9.000 (Nemecko: 2 600, Francúzsko: 2 100, Veľká Británia: 1 250, Taliansko: 760, Holandsko 430, atď.

 

Slovensko sa obyčajne predstavuje svetu, ako jediná krajina v Európe, v ktorej sa nenachádza mešita.

Na internete je však zmienka o jednej mešite v Bratislave. Jej adresa je: Karlova Ves, Staré Grunty 64). Kým kresťanské kostoly sa zatvárajú, alebo menia vo všelijaké tzv. účelové budovy, počet mešít pribúda rastúcim tempom: posledné roky pribudlo približne 160-180 nových stavieb ročne. Financovanie mešít veľmi štedro podporujú arabské štáty, najmä Saudská Arábia, Spojené emiráty a Katar.

V roku 2010 sa nachádzalo v Európskej únii vyše 13 miliónov občanov islamského vierovyznania. Priemerný vek moslimov v EÚ je 32 rokov, priemerný vek Európanov je 40 a priemerný vek veriacich kresťanov je 42 rokov. Táto nerovnováha je priamym výsledkom rodinnej situácie v Európe; kým kresťanské rodiny obmedzujú počet detí na jedno, alebo dve a 4-5 detí je zriedkavosťou, v islamských rodinách sa deti nepokladajú za príťaž a rodiny so 4-5 deťmi sú skôr pravidlom než výnimkou. Nedávno bol na internete uverejnený zoznam najpopulárnejších mien, ktoré – podľa záznamov v matrike narodených – dávajú rodičia svojim deťom. Toto je zoznam siedmich najčastejších mien v belgickom hlavnom meste Brusel: 1. Mohamed, 2. Adam, 3. Rayan, 4. Ayoub, 5. Mehdi, 6. Amine and 7. Hamza.

Tieto skutočnosti vyvolávajú vážne obavy o budúcnosť kresťanstva v Európe.

Mnohí pozorovatelia varujú pred následkami a vyzývajú zodpovedné svetské i cirkevné autority konať, kým je ešte čas. Poukazujú na tvrdú realitu, že v priebehu 2-3 desaťročí sa demografická situácia v EÚ môže zmeniť na nepoznanie a zmena bude nezvratná. Ak sa Európa nespamätá a sekularizácia sa nespomalí a nezastaví, do popredia sa pretlačí islam a kresťanstvo bude menšinovým náboženstvom.

František Vnuk (15. aug. 2017)

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.