Preťažený pápež. + Pápež František: Práva migrantov sú dôležitejšie než obavy o národnú bezpečnosť

Z naliehavého príhovoru emeritného pápeža na pohrebe kardinála Meisnera sa dala vypočuť aj kritika súčasného stavu Katolíckej cirkvi. Freiburg-Regensburg, 19.7.2017 (kath.net) A nemožno vylúčiť, že touto kritikou sa myslel i súčasný pontifikát. V každom prípade sa mnohí ustarostení kňazi aj laici vzhľadom na rôzne dianie v Ríme pýtajú, či je terajší pápež svojím pontifikátom preťažený.

Následné poznámky by ukazovali oprávnenosť takýchto starostí:
Keď bol Jorge Mario Bergoglio 13. marca 2013 zvolený za pápeža,
odobral sa podľa starého zvyku do tzv. komnaty sĺz (Camera
lacrimatoria) pri Sixtínskej kaplnke, kde sa mal zaodiať pápežskými
insígniami: červenou zamatovou mozettou s bielym hermelínovým lemovaním, mal dostať zlatý kríž pápežov a tradičné červené topánky. Nosenie insígnií odmietol a mal povedať: Karneval sa už skončil.

Nech je to akokoľvek, pápež v každom prípade nespoznal zmysel insígnií:
mozetta pripomína utrpenie a krv Krista, zlatý kríž dôstojnosť a bremeno
pápeža a červené topánky pripomínajú posledného byzantského cisára
Konštantína XI., ktorý pri dobytí Konštantínopolu v r. 1453 islamskými
Osmanmi našiel smrť ako posledný východorímsky cisár. Keď potom
vstúpil na balkón žehnania, mohol svet zažiť najplytkejší nástup do
pápežského úradu, odkedy existujú jeho rozhlasové a televízne prenosy.
Bergoglio nepovedal mnohým tisícom na Námestí sv. Petra: Laudetur
Jesus Christus, či: In nomine Patris et Filii et Spiritus Sancti, ale: Buona
sera.

Čoho sme sa v tom okamihu mali pre Cirkev obávať?

Mohli sme sa obávať, že za týmto plytkým nástupom do pápežského úradu by mohol
nasledovať plytký pontifikát. Mohli sme sa obávať, že sa bude rozmáhať
iný karneval, ako sa iba zakrátko nato pápež s nosom klauna na
generálnej audiencii na Námestí sv. Petra zdal naznačovať.

Mexická katolíčka Lucrecia Rego de Planas, ktorá pápeža mnohé
roky osobne pozná, napísala o niekoľko mesiacov pápežovi
v dramatickom otvorenom liste: „Pápež miluje, byť všetkými milovaný.“
Tým sa dajú vysvetliť tie mnohé Bergoliove fauxpas vzhľadom na štýl
a obsah jeho úradu: tá záplava interview, telefonátov, ranných
príhovorov, či násilne alebo neprirodzene pôsobiace verejné gestá, ktoré
síce sú dobré pre mediálne titulky, ale irelevantné pre spásu duší
veriacich.

Evanjelický kolega mi raz napísal: „Nestačí ísť pešo k zubárovi,
alebo holičovi, sám si doniesť jedlo vo vatikánskej menze, alebo sa
doviezť vo Fiatke 500 k americkému prezidentovi, aby človek bol dobrým pápežom. Mám podozrenie, že z dier jeho bieleho taláru vykúka márnivosť.“ 

Kto miluje byť všetkými milovaný, musí ako pastier Cirkvi časť
Evanjelia pri svojej službe vyretušovať a pápež je vždy v nebezpečenstve,
že už nebude skalou vo vlnobití života, ale pohyblivou dunou pri mori,
ktorú pred sebou ženie duch doby. Môže dôjsť k poníženeckým postojom
voči všetkému a každému a tým k neprípustného riedeniu katolíckeho
sebavedomia. 

Tu zrazu vidíme na videu na úmysel pápeža v januári 2016, ako
stoja na záver rovnoprávne vedľa seba budhisti, židia, moslimovia
a kresťania a držia náboženské symboly v strede kruhu: sochu Budhu,
sedemramenný svietnik, islamskú modlitbovú šnúru ale nijaký kríž – ale
malý Ježiško v jasličkách!

Tam zasa myje pápež na Zelený štvrtok 2016 nohy utečencom, aj
moslimom a nielenže tak robí plytkým symbolické Ježišovo konanie vo
Večeradle, ale dokonca ho aj falšuje.  

Potom na sobotu pred Turícami 2014 pozýva pápež na tzv.
modlitbu za pokoj do Vatikánskych záhrad tri monoteistické náboženstvá
a spolu so židmi sleduje predmodlievajúceho sa moslima, ktorý na konci
modlitby cituje posledné vety z 2. súry Koránu, kde sa naliehavo žiada
Alaha o víťazstvo nad neveriacimi! Teda aj nad židmi a kresťanmi! 

Tu sa zasa opýtajú pápeža pri lete z Krakova po brutálnej vražde
francúzskeho kňaza Jaquesa Hamela pri omši 26. júla 2016 na násilie
v islame a on prejde túto závažnú islamu vlastnú problematiku násilia
poukazom na talianskeho katolíckeho vraha svokry. Mnohí žurnalisti sa
budú potichu pýtať, či tu hádam intelektuálny výpadok viedol jazyk
pápeža.

Potom letí pápež na deň na ostrov Lesbos, aby navštívil utečenecký
tábor a nakoniec zoberie do Ríma niekoľkých utečencov – ale iba
moslimov, nijakých kresťanov.

A v apríli 2017 v nepochopiteľnom porovnaní pápež prirovná
podmienky v záchytných utečeneckých táboroch ku koncentračným
táborom. A mohli by sme uvádzať nielen jeho pohľad na utečeneckú
problematiku, ale aj iné príklady z politickej oblasti, ktoré dokazujú, ako
plytko sa tento pontifikát vedie a ešte je aj poznačený podivuhodnými
protirečeniami.

Proti verbálnemu milosrdenstvu navonok stojí nezriedka reálna
tvrdosť pri výkone úradu smerom dovnútra. To sa prejavuje v jeho
pretrvávajúcom neúctivom správaní voči kardinálom, ktorí vyjadrili
pochybnosti k AL, či pri nedávnom neštýlovom prepustení kardinála
Müllera z úradu prefekta Kongregácie pre náuku viery.

Najzávažnejšie sa prejavuje zrejme protirečenie medzi tvrdením
a realitou v posynodálnom dokumente „Amoris laetitia“ (AL). Na jednej
strane sa rozvláčne vyzdvihuje katolícka náuka a prax o manželstve a na
druhej strane sa celá táto konštrukcia sviatostnej náuky a praxe
(manželstvo, pokánie, Eucharistia) rúca jedinou poznámkou pod čiarou.

Asi najcitovanejšia veta tohto pontifikátu „Kto som ja, aby som
súdil? (Chi sono io per giudicare)?“ – vyslovená Františkom na spätnom
lete z Brazílie do Ríma v júli 2013 – jasne vyjadruje celú tú biedu, ktorá
sa počas tohto pontifikátu na Cirkev rúca: Teraz vládne pápežom
zavedená široká doktrinálna a pastoračná ľubovôľa.

Pri všetkom potrebnom rešpekte a pri všetkej úcte k pápežskému
úradu musíme žiaľ konštatovať, že Katolícka cirkev sa v súčasnom
pontifikáte prezentuje ako zneistená a rozorvaná. Mnohí katolíci na svete
sa stali už vo vlastnej cirkvi bezdomovcami. Katolícka cirkev je otrasená
v jej základoch. Ako to má ísť ďalej?
 
Prof. Dr. Hubert Windisch (foto) je nemecký emeritný profesor
pastoračnej teológie Teologickej fakulty na Univerzite vo
Freiburgu.

 

František: Práva migrantov sú dôležitejšie než obavy o národnú bezpečnosť

Pápež František vyzval dnes štáty, aby prehodnotili spôsob prijímania migrantov a prestali s ich kolektívnym vyhosťovaním. Podľa pápeža sú dôstojnosť a práva migrantov dôležitejšie než obavy o národnú bezpečnosť.

Pápež František zverejnil toto svoje politicky cielené posolstvo v čase príprav na Svetový deň migrantov a utečencov 2018, ktorý sa z iniciatívy katolíckej cirkvi pripomína každú tretiu januárovú nedeľu. Ako napísala agentúra AP, v Európe, kde rastú protiimigračné nálady a zároveň prichádza čoraz viac migrantov, badať výskyt islamského extrémizmu.

František v posolstve požiadal vlády, aby privítali, chránili, podporovali a integrovali migrantov. Ježišov odkaz lásky má podľa jeho slov korene v prijímaní “odmietnutých cudzincov každého veku”. František požiadal tiež o zjednodušenie procesu udeľovania humanitárnych a dočasných víz a zároveň odmietol náhodné vyhosťovanie ako “nevyhovujúce”.

František stanovil otázku utečencov za jednu z priorít svojej pápežskej agendy. Potvrdil to svojou prvou cestou za hranice Ríma na ostrov Lampedusa, neslávne známe epicentrum utečeneckej krízy na starom kontinente. Opakovane sa tiež vyslovoval za práva migrantov a od štátov žiadal, aby stavali mosty, nie múry. Pápež osobne v rámci vlaňajšej návštevy utečeneckého tábora v Grécku priviezol do Ríma desiatku sýrskych utečencov.

http://www.hlavnespravy.sk/frantisek-prava-migrantov-su-dolezitejsie-nez-obavy-o-narodnu-bezpecnost/1110120

 

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.