Podľa prieskumu tretina Slovákov žije na hranici finančného kolapsu. + Priepasť medzi boháčmi a chudobnými sa zväčšuje

KOŠICE – Takmer polovica Slovákov nemá prehľad o svojich výdavkoch. Vytvárať si dostatočnú finančnú rezervu nie je schopných 85 % Slovákov, pričom každý tretí nemá žiadnu.

Su dve cesty do biedyVäčšina slovenských domácností by tak v prípade nečakanej udalosti mohla čeliť až existenčným finančným problémom. Informovala o tom dnes Nadácia Partners na základe prieskumu, ktorý robila v spolupráci s agentúrou Focus.

Podľa odborníkov na financie by zarábajúci ľudia mali ušetriť aspoň 10 % z mesačného príjmu a disponovať finančnou rezervou vo výške svojich príjmov za pol roka. „Je to pre prípad neočakávaných udalostí, z ktorých niektoré skôr či neskôr postretnú každého človeka. Či už je to strata zamestnania, choroba, alebo krádež hodnotnej veci, ktorú potrebujeme okamžite nahradiť,“ vysvetlil odborník na financie Martin Gduľa.

Situácia, že až 85 % Slovákov nedokáže vytvárať finančnú rezervu a tretina nemá žiadnu rezervu, je podľa neho veľmi nebezpečná. Ľuďom bez finančnej rezervy v prípade nečakanej udalosti často nezostáva iné, ako si požičať veľmi draho. Často sa tak roztáča špirála nekonečných splátok, ktorá nemáva šťastný koniec.

Výsledky prieskumu potvrdzujú, že veľký problém majú ľudia pri kontrole výdavkov. „Pritom práve tam je väčšinou priestor na škrty. Pokiaľ chceme z príjmu niečo ušetriť, optimalizovanie výdavkovej strany rodinného rozpočtu je to, čo môže každý urobiť takmer okamžite. Zvýšenie príjmu je dlhodobejšia a často náročnejšia úloha, ktorá bez disciplíny tiež nemusí viesť k vytvoreniu finančnej rezervy. Často platí: viac zarobím, viac miniem,“ upozornil Gduľa.

Nadácia Partners zosumarizovala päť najväčších „nákupných hriechov“, teda dôvodov, pre ktoré často ľudia míňajúc viac, ako je nevyhnutné. V prvom rade ide o spontánny neplánovaný nákup, keď človek podlieha lákaniu rôznych tovarov. Ďalším pokušením je vplyv reklamy, ktorú si treba pustiť k telu natoľko, aby sme získali lepší prehľad o produktoch a cenách. Tretím hriechom je príliš jednoduchý nákup na splátky, ktorý láka nakupovať bez hotovosti, čoho dôsledkom neraz býva neschopnosť splácať záväzky. Zlou voľbou býva často aj výmena funkčného za nové, keď ľudia podliehajú túžbe vlastniť niečo modernejšie, hoci i pôvodná vec im stále celkom dobre slúži. Hriechom sú aj rôzne drahé špecializované služby, ktoré si môže človek urobiť svojpomocne, ako je napríklad vymaľovanie bytu.

Odborník na financie ponúka niekoľko praktických rád, ako skrotiť výdavky. Prvoradým je podľa Gduľu plánovanie a pravidelná kontrola financií a výdavkov, ďalej kritické otázky pri zvažovaní možnej kúpy a vyberanie lacnejšieho tovaru z ponuky – napríklad cez internet. Odporúča kupovať tovary krátkodobej a strednodobej spotreby len za vlastné, teda nie na úver či splátky. Ďalšou radou je odkladať si ihneď z výplaty 10 % na sporiaci účet ako finančnú rezervu na nečakané udalosti.

http://www.netky.sk/clanok/podla-prieskumu-tretina-slovakov-zije-na-hranici-financneho-kolapsu

 

Priepasť medzi boháčmi a chudobnými sa zväčšuje

Príjmová a majetková nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími Slovákmi sa zvyšuje

Vlaňajšie zvýšenie daní z príjmov pre bohatých ľudí a firmy tento trend nezastavilo, a tak vláda bude musieť prijať ďalšie kroky.
Treba ešte viac obmedziť úniky daní, zvýšiť zamestnanosť a zo získaných zdrojov nižšími daňami motivovať nezamestnaných k práci, prípadne zvýšiť sociálne dávky len pre tých, ktorí si prácu objektívne nevedia nájsť.

V opačnom prípade sa bude ekonomická nerovnosť medzi najbohatšími a najchudobnejšími ľuďmi ešte viac prehlbovať. Denník Pravda nedávno upozornil, že 30 slovenských boháčov má už majetok ako štvrtina bežných zamestnancov v krajine. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj zase najnovšie uviedla, že desať percent najbohatších Slovákov zarába takmer 6-násobne viac ako desať percent najchudobnejších ľudí v krajine.

Napríklad 4-členná rodina s dvoma nezamestnanými, z ktorých jeden si privyrába, často žije mesačne spolu so sociálnymi dávkami zo sumy asi 500 eur. Naopak, domácnosť na opačnom konci príjmového rebríčka má na mesiac aj 3 000 eur. Napriek tomu zo svetového pohľadu nie je na tom Slovensko z hľadiska príjmovej nerovnosti až tak zle. Spomedzi 34 ekonomicky najvyspelejších štátov sme na 26. mieste. Najhoršie je na tom Mexiko, kde desatina najbohatších zarába takmer 29-násobne viac ako obdobný počet najchudobnejších. Z okolitých štátov je oproti Slovensku mierne nižšia príjmová nerovnosť v Rakúsku a Česku. Naopak, horšie sú na tom Maďari a Poliaci.

„Dlhodobá redistributívna politika štátu v podobe podpory nezamestnanosti, dávok v hmotnej núdzi a ďalších inštrumentov je jednou z hlavných príčin pomerne nízkej miery príjmovej nerovnosti na Slovensku. Na druhej strane, zavedenie rovnej dane malo neutrálny dosah na skupiny s nízkym príjmom, ale pozitívne ovplyvnilo čisté príjmy vysokopríjmových skupín,“ opisuje Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce.

Prečítajte si aj komentár Petra Javůrka Čo nás čaká.
Rovnú daň z príjmu súčasná vláda definitívne zrušila tým, že firmám zvýšila daň z príjmu v roku 2013 z 19 na 23 percent a daň následne tento rok znížila na 22 percent. Ľudia s vyššími príjmami platia od roku 2013 daň 25 percent.

Kapitál v 21. storočí bestsellerom
Dôležitú úlohu zohráva štát aj pri starobných dôchodkoch. „Nebyť dôchodkov, medzigeneračné príjmové nerovnosti by boli neudržateľné,“ doplnil Kahanec. Podobne ako u dôchodcov aj u iných skupín tvoria príjmy od štátu podstatnú časť mesačných rozpočtov. Ide najmä o nezamestnaných alebo o rodiny s malými deťmi. „Ďalším dôvodom nižšej miery príjmovej nerovnosti je aj to, že pomerne veľká časť pracujúcich poberá nízke mzdy, čo znižuje ich rozptyl,“ dodáva Kahanec.

Ekonomická nerovnosť čoraz viac rezonuje aj vo svete. Najnovšie diskusiu rozpútal francúzsky ľavicový ekonóm Thomas Piketty. Jeho kniha Kapitál v 21. storočí o rozdeľovaní príjmov v západnom svete sa stala v USA bestsellerom (prečítajte si viac v článku Rastie nerovnosť? Nový Marx tvrdí, že áno, Financial Times ho kritizuje). Možný dosah diela je prirovnávaný k účinku Kapitálu Karla Marxa či Obecnej teórie Johna Maynarda Keynesa. Podľa Pikettyho sa najmä západné krajiny vracajú k ekonomickému stavu, aký panoval koncom 19. storočia v USA, keď čoraz väčší diel národného koláča majú tie isté rodiny. Keď sa podľa neho s touto nespravodlivosťou nebude niečo robiť, prehĺbi to sociálnu nespokojnosť a napätie, ktoré oslabí demokraciu. Podľa Pikettyho môžu tento trend zvrátiť len vládne zásahy – teda nejaká podoba zdanenia bohatstva.

Práca vs. život na dávkach
Piketty nadviazal na niektoré bizarné štatistiky. Britská nezisková organizácia Oxfam v úvode roka upozornila na to, že 85 najbohatších ľudí na svete vlastní majetok ako 3,5 miliardy najchudobnejších ľudí, čo je polovica svetovej populácie. Podľa rebríčka The Hurun Report zase bohatstvo 1¤867 najväčších dolárových miliardárov na svete dosahuje 6,9 bilióna dolárov.
Príjmové rozdiely sa na Slovensku prehlbujú aj pri raste príjmov. „Hoci priemerný ročný príjem domácnosti bol na Slovensku v roku 2012 len 14-tisíc amerických dolárov (v prepočte približne 10-tisíc eur, pozn. red.), čo je asi 60 percent priemeru OECD a siedme miesto od konca, slovenské domácnosti si oproti predkrízovému obdobiu polepšili relatívne najviac, a to o 12 percent. Predovšetkým tí, ktorí majú príjem zo zamestnania,“ hovorí analytik Sberbank Martin Barto. Naopak, domácnosti s najnižšími príjmami, ktoré zápasia s nezamestnanosťou a sú odkázané na sociálne dávky, mali priemerný ročný príjem 5-tisíc dolárov (v prepočte zhruba 3,6 tisíca eur), ktorý vzrástol od roku 2007 nepatrne, a to len o dve percentá. V pomoci sociálne slabým tak Slovensko zaostáva oproti asi polovici štátov OECD.

Ohrození chudobou sú u nás najčastejšie ľudia so základným vzdelaním. „Jeden z našich predchádzajúcich výskumov ukázal, že nízko vzdelaní majú až o 19,5 percenta nižšiu pravdepodobnosť nájsť si prácu ako stredoškolsky vzdelaní ľudia,“ uvádza Martin Kahanec zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce. Oproti vysokoškolsky vzdelaným ľuďom ich šance klesajú o ďalších 10,3 percenta v prípade mužov a 14,5 percenta v prípade žien. S chudobou sa taktiež najčastejšie spája zhoršený zdravotný stav, nezamestnanosť alebo kriminalita.

Veľké rozdiely brzdia ekonomiku
Podľa Medzinárodného menového fondu vytvára príjmová nerovnosť nestabilné podmienky v hospodárstve. Môže spôsobiť náhle spomalenie rastu HDP, resp. rast nebude udržateľný. Nedávno prišiel fond s kontroverznou štúdiou, v ktorej tvrdí, že prerozdelenie bohatstva pomocou vyšších daní môže znížiť nerovnosť a posilniť rast a dĺžku rastových cyklov. Takéto prerozdelenie bohatstva má podľa štúdie nulový dosah na rast HDP, ale zmysel má len vtedy, ak prerozdelenie príjmov nie je príliš rozsiahle.
„Očakávam, že tlak na obmedzenie praktík, keď bohatí a firmy neplatia dane, sa bude stupňovať. Národné vlády a taktiež Európsky parlament hľadajú zdroje pre ďalšie financovanie svojich dlhov práve v zamedzení odklonu daní do daňových rajov. Je očakávané obmedzenie bankového tajomstva a ďalšie regulácie všetkých finančných transakcií tak, aby na všetky finančné toky štát videl,“ hovorí Marek Šperlich, riaditeľ pre stratégiu poradenskej spoločnosti BBI. Ako ďalej dodáva, tieto kroky v konečnom dôsledku môžu pomôcť zamedziť daňovým únikom, ale len z krátkodobého pohľadu. „Firmy vždy a presne za cenu celkovej výšky zaplatenej dane budú hľadať spôsoby, ako sa zdaneniu vyhnúť,“ dodáva Šperlich. Zavádzať sa teda budú musieť ďalšie reštrikčné opatrenia na lokálnej aj globálnej úrovni.

Dotácie na prácu pre mladých
Chudoba na Slovensku je nadviazaná na dlhodobú nezamestnanosť. Zo všetkých takmer 400-tisíc nezamestnaných je až 67 percent takých, ktorí nemajú prácu viac ako jeden rok. Problémom je, že dlhodobo nezamestnanými sa stávajú v poslednom období čoraz častejšie aj mladí ľudia, ktorí nenachádzajú uplatnenie na trhu práce.
Pomôcť by mal v tomto smere aj európsky projekt Záruky pre mladých. Na základe neho by mali mladí do 25 rokov do štyroch mesiacov od ich príchodu do evidencie nezamestnaných dostať pracovnú ponuku, rekvalifikáciu či iné vzdelávanie. Na tento projekt Brusel posiela Slovensku v tomto roku 200 miliónov eur.

Na Slovensku už vlani vďaka podobnému projektu našlo prácu 17-tisíc ľudí do 29 rokov. Pre každého zamestnaného mladého dostali firmy dotáciu najviac 456 eur mesačne na jeden rok, pričom sa museli zaviazať, že jeho pracovné miesto udržia ešte ďalších šesť mesiacov bez dotácie.

Čo však s tými, ktorým štát neposkytne dotované pracovné miesto? „Problémom je vyžiť len zo sociálnych dávok, na ktoré sú odkázané rodiny dlhodobo nezamestnaných. Napríklad rodina s dvoma deťmi dostáva vrátane príspevku na bývanie len asi 25 percent mediánu priemerného príjmu, čo je hlboko pod hranicou chudoby a jedna z najnižších hodnôt v OECD,“ povedal Barto. Ako ďalej dodáva, svedectvom toho, že kríza zhoršila ich postavenie, je porovnanie podielu ľudí, ktorí si z času na čas nemôžu dovoliť kúpiť jedlo pre seba a svoju rodinu. Na Slovensku to bolo v roku 2012 až 14,7 percenta respondentov, pričom v roku 2007 len 10,2 percenta. Súčasné číslo je blízke priemeru OECD, horšie sú na tom Poľsko, Maďarsko či USA, zhoršenie od roku 2007 je však výrazné.

Česi majú príjmové rozdiely menšie
Po rozdelení Československa ekonomická nerovnosť medzi bohatými a chudobnými v oboch krajinách stúpla, na Slovensku však viac. Zatiaľ čo v Českej republike nerovnosť výrazne stúpla na začiatku 90. rokov a od druhej polovice 90. rokov rástla už len mierne, na Slovensku bol vývoj iný. Najprv mala krajina menšie rozdiely medzi bohatými a chudobnými, ale neskôr to stúpalo. Hlavným dôvodom prudšieho nárastu nerovností na Slovensku oproti susednému Česku je štruktúra ekonomiky zdedená ešte z čias pred nežnou revolúciou.

„Tá spolu s nekompetentnými politikami trhu práce a zanedbávaným školstvom neschopným dostatočne reagovať na meniace sa potreby trhu práce viedli na Slovensku k výrazne vyššiemu nárastu nezamestnanosti počas transformácie, čo malo neblahé dôsledky v podobe zvýšenia nerovností a tiež riziká chudoby,“ hovorí riaditeľ pre výskum Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce Martin Kahanec. V roku 2010 dosahovala nerovnosť v Česku podľa Giniho koeficientu úroveň 23,7 percenta, zatiaľ čo na Slovensku 24,9 percenta. Stopercentná úroveň znamená v tomto prípade maximálnu nerovnosť. Zjednodušene povedané, v takom prípade by všetok príjem v spoločnosti dostával jediný človek, úroveň 0 percent by znamenala, že všetci ľudia by mali rovnaké príjmy.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/319516-priepast-medzi-bohacmi-a-chudobnymi-sa-zvacsuje/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy. Zálohujte si trvalý odkaz.