Český odborník šokuje verejnosť: Naša spoločnosť skolabuje, ale presne to potrebujeme!

Egyptolog Barta
BRATISLAVA – Popredný český archeológ a egyptológ Miroslav Bárta sa roky zaoberá výskumom starovekých civilizácií, ich vzostupmi i pádmi. Tvrdí, že tento cyklus je nemenný a čaká aj našu euroatlantickú civilizáciu. Tá je už, podľa Bártu, v súčasnosti na zostupe a takmer s určitosťou jej hrozí skôr či neskôr kolaps. Čo neznamená zánik, ale transformáciu.

Archeológ a egyptológ nie je v našich stredoeurópskych končinách „tuctové zamestnanie“. Prečo ste sa preň rozhodli?

Na túto otázku sa mi vždy odpovedá zle. No kedysi som bol veľmi neposlušné dieťa. V piatej triede som dostal trest a musel som sa naspamäť naučiť dlhý text o pyramídach v Gíze. Veľmi ma to nahnevalo. Zistil som však, že to nie je hlúposť a začal som sa o túto tému zaujímať viac. Prvé knihy, ktoré som prečítal, napísal muž, ktorý urobil veľmi veľa pre popularizáciu archeológie a egyptológie v 20.storočí. Bol to Vojtech Zamarovský.

Zamarovského knihy mnoho ľudí zo strednej a staršej generácie dôverne pozná. Čím však môže byť štúdium starovekého Egypta a podobných civilizácií podnetné pre súčasnosť?

Je na to množstvo názorov a ten môj nemusí byť nutne správny. V období približne 3000 rokov pred naším letopočtom ich bolo na Zemi niekoľko významných, ktoré ovplyvnili historický vývoj, a to kultúrne, politicky či intelektuálne. Naše poznatky nečerpáme len z gréckej alebo židovskej civilizácie. Aj tie napokon vyrástli na staroegyptskej a babylonskej kultúre. Etnogenéza kultúr a civilizácií môže byť poučná a záleží na tom, čo si z toho vezmeme. Civilizácie sa vyvíjali v dlhých časových radoch. Vznikali, rozvíjali sa, dosahovali vrchol, upadali, transformovali sa a potom začínali odznovu. Skúmaním týchto cyklov sa zaoberáme už dlhší čas a naše poznatky sme zhrnuli v knihe „Kolaps a regenerace.“ Počas tohto obdobia sme dospeli k záveru, že anatómia vývoja jednotlivých civilizácií sa veľmi podobá. Rysy ich vývoja môže nájsť aj v našej súčasnej, euroatlantickej civilizácií.

V akom štádiu sa nachádza naša civilizácia?

My sme úplne jednoznačne v štádiu zostupu z vrcholu.

Ak mám nadviazať na horolezeckú terminológiu, akým tempom ideme dolu?

Existuje istý mýtus, že historické procesy alebo vývoj civilizácií je lineárny, čiže postupne ideme hore a zasa postupne aj dole. V praxi je to však nezmysel. V našom výskume využívame teóriu prerušovaných rovnováh. Formulovalo ju nezávisle na sebe niekoľko vedcov na oboch stranách Atlantiku v roku 1972. V USA to boli biológovia Stephen Jay Gould a Niles Eldredge a v Európe to bol istým spôsobom britský archeológ Colin Renfrew. Podľa ich teórie spoločenské a prírodné procesy fungujú tak, že existujú viaceré podsystémy, ktoré formujú kultúru. Napríklad technický, vzdelanostný, administratívny a podobne. Tie akumulujú potenciál na zmenu a v istom okamihu začnú na sebe pôsobiť tak, že celý systém absolvuje veľký skok v kvalite. Potom nasleduje obdobie pokoja, kde sa znovu akumuluje potenciál pre ďalší skok. Tento princíp bol už zdokumentovaný v prírodovede. Teraz sa ho snažíme identifikovať a rozvíjať v spoločenských vedách. Podarilo sa ho nájsť aj astrofyzikom pri skúmaní vývoja vesmíru. Dokonca aj ekonómovia ho objavili pri pohyboch cien na komoditných burzách vo Frankfurte a v New Yorku. Nič sa nevyvíja lineárne, ale skokovito. Ak sa vrátim k vašej otázke, nedá sa presne povedať, či zostup bude rýchly alebo pomalý. Nedá sa presne identifikovať, kedy nastane ďalší skok. Ľudia a spoločnosti sa nedajú vtesnať do matematických modelov.

Zostup možno nahradiť slovom úpadok. Ktoré sú znaky hovoriace o úpadku našej civilizácie?

Najzásadnejšie znaky sú pokles vzdelanosti, strata informácií, nárast neproduktívnych výdavkov štátov, rast byrokracie, kolaps sociálnych systémov. To sú vnútorné faktory. Potom sú symbolické znaky, ako je napríklad legitimita, čiže ako vníma vládnucu elitu väčšina spoločnosti. Okrem toho sa nám potvrdzuje teória, že vždy, keď sa spoločnosti dostali do krízy, ako na potvoru, ich postihla ešte aj klimatická zmena. Všetky faktory spolu spôsobili, že civilizácia, ktorú postihli, skolabovala. Avšak pozor, kolaps nie je vyslovene negatívny jav. Naopak, je veľmi potrebný. Vďaka kolapsu sa môže systém reštartovať na základe nového nastavenia. Nejde teda o proces, kde by sa ľudia vzájomne vyhubili. Kolaps znamená zásadný pokles zložitosti spoločenského systému. Príkladom môže byť, že skolabuje dôchodkový systém, čo je jav, ktorý sa blíži. Alebo budú chýbať peniaze na zdravotné zabezpečenie. Štát nebude schopný udržiavať svoje základné funkcie, ako je integrita hraníc.

Počúvajú vás politici, bežní ľudia? Pretože často sa ozývajú názory, že sa máme najlepšie z hľadiska životnej úrovne v doterajšej histórii…

Rád by som sa mýlil, ale údaje, ktoré máme k dispozícii, hovoria niečo iné. Pozrime sa na to podrobnejšie. Na jednej strane žijeme v zajatí informácií, že sa máme stále lepšie, no na strane druhej politici neustále oznamujú, že sa musia obmedzovať výdavky, pretože chýbajú peniaze. Sme v očakávaní neustáleho ekonomického vzostupu, ale pritom stále škrtáme. Človek by sa mal zamyslieť, čo sa teda v jeho okolí deje?
Spomínali ste riziko, že štát v prípade kolapsu nebude schopný postarať sa o základnú funkciu, ako je ochrana hraníc. Na druhej strane, to, čo sa deje na Ukrajine, primalo politikov, aby diskutovali, ako zvyšovať výdavky na armádu, ako sa nespoliehať na druhých a posilniť vlastnú obranyschopnosť. Je to podľa vás reálna vôľa niečo zmeniť?

V Česku napríklad zavládlo dosť veľké zdesenie a je snaha zmeniť doterajšiu obrannú politiku. Čas však ukáže, pretože politici, ktorí najskôr majú plné ústa okamžitých sľubov, ich obvykle po zvolení posúvajú za hranicu štyroch rokov.

Vrátim sa ku klimatickej zmene, ktorú spájate s úpadkom civilizácií. Očakávate s jej príchodom vojny alebo konflikty o zdroje, napríklad o vodu?

Tie už nastali. Príkladom je Arabská jar. Tá bola dôsledkom obrovskej neúrody na Prednom Východe počas niekoľkých rokov. Vyvrcholila v roku 2010, keď boli vo svete nadmerné zrážky alebo sucho a ceny pšenice sa zvýšili o 100 percent na globálnom trhu. Rusko uvalilo embargo na vývoz pšenice. Všetky arabské krajiny masívne subvencujú ceny potravín, vrátane chleba, a ich obyvatelia začali byť pod obrovským ekonomickým a sociálnym tlakom. Všade okrem Jordánska vynakladajú na potraviny minimálne 40 percent svojho príjmu. Všetky arabské krajiny následne skolabovali. Čo sa týka Arabskej jari, na politickej úrovni môžeme hovoriť, že ľudia boli vedení túžbou po väčšej demokracii, ale v podstate išlo o vyvrcholenie obrovského sociálneho a ekonomického stresu obyvateľstva. Existujú odhady pre tento región, ktoré neveštia nič dobré. Hovoria o väčšom suchu a znižovaní obrábaných poľnohospodárskych plôch. Znižujú sa zásoby pitnej vody. Počet studní v Sýrií sa strojnásobil, no musia viesť do čoraz väčších hĺbok, pretože zásoby klesajú. Kladiem si otázku, čo sa stane v týchto krajinách o niekoľko desaťročí, keď sa im minú zásoby vody a nebudú mať obrábateľnú pôdu. Myslíte si, že tamojší ľudia ostanú na mieste?

To určite nie. Čoho sa má potom Európa obávať? Vonkajšieho nebezpečenstva, pretože láka svojím bohatstvom, alebo hrozí aj rozklad zvnútra?

Najväčším nepriateľom Európskej únie (EÚ) sme my sami. My sme vykorenení, stratili sme vieru  v čokoľvek. Myslím si, že smrťou sa všetko končí a väčšina ľudí žije štýlom – po mne potopa. Nevieme, za čo chceme bojovať, nemáme spoločné ideály. Pokiaľ sa všetci nezamyslíme a nezačneme s tým niečo robiť, potom je koniec. Ak nastane kríza identity, môžeme zabudnúť na akýkoľvek ďalší rozvoj.

Už sme zašli až tak ďaleko?

Žiaľ, áno.

Potom zrejme platí, že súčasná EÚ sa skôr podobá na Rímsku ríšu v čase úpadku, v 3. alebo 4. storočí nášho letopočtu…

Podobá sa. No my sme trochu iní ako Rimania. Máme spoločenské vedy, ktoré dokážu spraviť anatómiu súčasnej situácie, pomenovať krízové faktory. Pokiaľ dokážeme identifikovať príčiny problémov, dokážeme ich aj odstrániť.

Vidíte niekde pozitívne príznaky, že je snaha riešiť tieto krízové faktory?

Malé iskričky nádeje existujú. Napríklad aj v tom, že sa rozprávame o týchto témach, že o nich môžem prednášať. V Česku sa o tieto témy zaujímajú niektorí politici, aj generálny štáb armády. Pritom pre médiá ide stále len o minoritnú tému. Každý však musí začať sám u seba, skúšať ovplyvniť okolie, potom bude existovať nádej, že dokážeme prekonať aj toto obdobie vo vývoji našej civilizácie.

Spomínali ste, že o vaše poznatky sa zaujíma aj česká armáda. Robí si na základe nich krízové scenáre alebo plány?

Budem odpovedať len všeobecne. Už v 90. rokoch minulého storočia zorganizovalo NATO bezpečnostnú konferenciu v Turecku na tému civilizačného kolapsu, nie súčasného, ale v období 2200 rokov pred naším letopočtom. NATO má tradíciu robiť vlastný výskum kolapsov na základe poznatkov archeológie a prírodných vied. U nás sa tento výskum snažíme len doháňať, pretože pred rokom 1989 o to nebol záujem. Spomeniem však jedného českého vedca, ktorého prínos bol veľký pri doháňaní tejto straty. Bol to nedávno zosnulý geológ Jiří Kukla, ktorý okrem iného pripravoval údaje pre bývalého prezidenta Václava Klausa. Patril k tým, ktorí hovorili, a podľa mňa správne, že v súčasnosti nejde o globálne otepľovanie, ale o klimatickú zmenu. Ak sa však pozriete na krivky vývoja teplôt za posledných milión rokov, tak zistíte, že nikdy nebolo na našej planéte tak chladno, ako je v súčasnosti.

V roku 2010 vybuchla na Islande sopka Eyjafjallajökull, ktorá na niekoľko týždňov ochromila leteckú dopravu, takmer na celom svete. Ukazujú podobné javy zraniteľnosť našej civilizácie?

To sú situácie, na ktoré sa nedá pripraviť a nedajú sa ovplyvniť. Na druhej strane sopky, ktoré môže ovplyvniť našu civilizáciu globálne, vybuchujú približne raz za sto rokov. Napríklad indonézska sopka Tambora, ktorá vybuchla v roku 1815. Vyvrhla také množstvo popolčeka do atmosféry, že nasledujúci rok klesla priemerná teplota na planéte o jeden stupeň Celzia, čo malo devastačné dôsledky na poľnohospodárstvo. Ľudstvo, ktoré v tom období žilo väčšinou na vidieku, dokázalo prežiť vďaka zásobám, ktoré si zvykli robiť roľníci. V súčasnosti by to bolo zrejme komplikovanejšie.

http://www.topky.sk/cl/10/1407055/Cesky-odbornik-sokuje-verejnost–Nasa-spolocnost-skolabuje–ale-presne-to-potrebujeme-

Tento obsah bol zaradený v Správy, Zahraničné. Zálohujte si trvalý odkaz.