Genocída kresťanov pokračuje: Suniti hrozia útokmi na kostolné zvony v Libanone + Tradícia 1600 rokov nedeľných omší v Mosule sa skončila

Bejrút, 5.7.2014 (kath.net/KNA) 017 173 – Skupina sunitských extrémistov chce umlčať kostolné zvony na vysočine Bekaa v Libanone. Ako informoval libanonský denník «Naharnet» z 3. júla, islamisti, ktorí sa nazývajú «Brigáda slobodných sunitov z Baalbeku» na twitteri ohlásili, že nasadia bojovníkov na kostoly v Libanone a zvlášť na východnej rovine Bekaa.

Málo známa skupina sa nedávno prihlásila k cieľom islamských militantov ISIS, teda za hranice presahujúci islamský štát. V minulosti prevzali tieto brigády opakovane zodpovednosť za bombové útoky a násilné akty v Libanone.

Libanonský minister sľubuje silnú ochranu cirkvám

Libanonský minister vnútra Nouhad Al-Mašnouq pre hrozby extrémistov prisľúbil cirkvám zosilnenú ochranu kostolov a mešít krajiny. Povedal, že vládu vyzval, aby pre lepšiu ochranu všetkých občanov zvýšila počet tzv. interných bezpečnostných síl (ISF) z 30 000 na 40 000. Súčasne ohlásil tvrdý postup proti atentátnikom. –zg-

Tradícia 1600 rokov nedeľných omší v Mosule sa skončila

Mosul, 4.7.2014 (kath.net) 017 172 – Celých 1600 rokov sa v irackom meste Mosul slúžili nedeľné sväté omše. Ovládnutím mesta militantmi ISISu v polovici júna sa táto tradícia skončila. Poukázal na to Bašar Varda, chaldejský katolícky arcibiskup z Erbilu v severnom Iraku. Už v nedeľu 15. júna tých málo kresťanov, ktorí tam ešte zostali, sa muselo zaobísť bez nedeľnej svätej omše. Informovali o tom evnagelikálny britský denník „Christian Today“. Väčšina kresťanov z Mosulu je na úteku. –zg-

Aachen: Nádherná púť k relikviám Ježiša, Márie a sv. Jána Krstiteľa

Aachen, 1.7.2014 (kath.net) 017 169 – Kto putoval k relikviám v nemeckom Aachene, aby zažil zázrak, musel byť nutne sklamaný. Alebo predsa nie? Nie, naozaj sa netvrdí nič, čo by kompromitovalo biskupa tohto mesta sv. Karola, Dr. Heinricha Mussinghoffa, alebo dómsku kapitulu. Takmer sa zdalo, akoby sa otázke historickej pravosti relikvií dokonca vedome vyhýbali, aby sa vyhli útokom. Pretože ak by sa aj ukázalo, že sú 2000 rokov staré, nedá sa skutočne dokázať, ktorá žena „Máriin odev“ (foto), ktoré dieťa „Ježišove plienky“ a ktorý ukrižovaný „Ježišovu bedrovú šatku“ naozaj nosili, či čia hlava bola zavinutá do „Šatky sťatia sv. Jána Krstiteľa“. Preto chcú ísť na istotu a zdôrazňujú, že veď ide iba o symboly. To každému dovoľuje veriť v ich „pravosť“, alebo aj neveriť. Úlohou cirkvi je sprostredkovať vieru v Ježiša Krista a nie odpovedať na historické otázky. A aj „zázraky“ sú dary veriacim, iba šamanizmus totiž verí v čarovnú moc vecí.

A predsa: kto v ostatných 10 dňoch prišiel do Aachenu, stal sa svedkom zázraku. Zažil, akou živou a silu poskytujúcou dokáže byť Cirkev. Vytušil, aké pravdivé a aktuálne Ježišove slová, „kde sú dvaja alebo traja zhromaždení v mojom mene, tam som ja medzi nimi“ (Mt 18,20) ešte aj dnes sú.

Aachenská púť k relikviám 2014 bola predovšetkým ozdravnou skúsenosťou kresťanskej viery. Skúsenosťou viery, aká je v tejto intenzite na katolíckych dňoch a kongresoch zriedkavá. Možno preto, že tu nešlo o človeka alebo o cirkev, ale o počiatok a koniec všetkého bytia: o Ježiša Krista.

Na aachenskej púti tak spočívalo požehnanie, lebo počet pútnikov – možno až 150 000 – ďaleko presiahol predchádzajúce púte (2000: 90 000; 2007: menej ako 90 000). A všetci prežili skúsenosť: Veni, vidi, credidi (Prišiel som, videl som a uveril som)! Nie nevyhnutne v „historickú autenticitu“, ale celkom iste v silu požehnania relikviami. Pretože po celé dni bolo cítiť radosť a veselosť, spoločenstvo a povznesenú náladu v aachenskom ovzduší. Prispievalo k tomu dokonca aj počasie. Priekopové vojny úplne prestali. Modernisti a tradicionalisti, cyklisti a rytieri Božieho hrobu, študenti katolíckych združení, reformní katolíci a členovia „Kňazského bratstva Pia X.“, ale aj pravoslávni a koptskí kresťania tu stáli harmonicky vedľa seba v dlhých radoch čakania, aby výnimočne bez hektického náhlenia si uctili relikvie, dotkli sa ich svojimi devocionáliami a pomodlili sa. Keď milí dómski švajčiarski gardisti pristúpili k portálu a ospravedlnili sa za dlhé čakanie, ozval sa dokonca potlesk. Nijaká tlačenica, nijaké lakte, nijaké hektické akcie, ale iba harmónia a zbožnosť – to bol ten zázrak v Aachene!

Tajomstvom tohto úspechu bol aj program, ktorý neodpútaval od podstatného – ako sa to často stáva. … Len zriedka boli pútnické omše sprevádzané takou nádhernou cirkevnou hudbou ako Schola Aachenského dómu – najstaršieho dómskeho chóru Nemecka! – až po strhávajúci kantor, od zvukov trúb aké neboli krajšie ani pri korunovaní nemeckého cisára, až po nádhernú hudbu organa pri záverečnom komplete „Guten Abend, gut‘ Nacht“ od Brahmsa, ku ktorému sa pridali tisíce veriacich.

Po desať dní sa Aachen stal miestom stretnutia celej Cirkvi s účasťou kardinálov Turksona, Kocha, Gomeza, Stellu, Marxa a Meisnera, nuncia Eteroviča, ako aj arcibiskupov a biskupov Borscha, Heggeho, Wiesemanna, Trelleho, Beckera, Overbecka, Kocha a Ackermanna – a každý z nich! – požehnal veriacich hlavnou relikviou – Ježišovou bedrovou šatkou. Boli tam omše za ekologicky zmýšľajúcich cyklistov, za tých v kožených odevoch, ako aj ekumenická krstná pobožnosť s účasťou grécko-pravoslávnych a protestantov, konal sa „Deň detí“ a „Noc mládeže“, ba dokonca bohoslužby pre ruských pravoslávnych pútnikov z Gruzínska. Otvorené boli tri výstavy o sv. Karolovi, konali sa tri koncerty, muzikál, filmový a divadelný večer. …

V nedeľu večer pri záverečnej pobožnosti, pri ktorej sa posledný raz uctievali štyri relikvie, cítil každý hlboké dojatie a pevné želanie byť o 7 rokov znova pri tom. …

Kto by však nechcel čakať 7 rokov, má v septembri ešte raz možnosť zúčastniť sa na púti k relikviám – nie však v Aachene, ale v katedrále Kornelimünster. … Asi 10 000 pútnikov prišlo aj teraz do tohto malebného mestečka v predhorí Eifelu s 1200-ročným opátstvom. … Takže stovky pútnikov mali možnosť zblízka si uctiť „Ježišovu zásteru“, jeho „rúcho v hrobe“ a jeho „Sudarium“ – veľkú mušelínovú hodvábnu šatku.

Zatiaľ čo v Aachene sa v pondelok relikvie zapečatili už na rok 2021, v Kornelimünsteri ich iba zamkli. V dňoch 14. až 21. septembra, na oktávu sv. Kornélia sa tam bude konať druhá časť púte k miestnym relikviám. –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.