Siedmy deň: Obchodom by sa siedmy deň neoplatil ani vtedy, keby šesť dní v týždni platili predavačkám a predavačom mzdu, ktorá by ich nenútila trhať sa o nedele


Najprv si položme otázku: považujeme voľný čas za výdobytok civilizácie alebo, naopak, za jeho záhubu? Bol človek slobodnejší, keď bojoval dvadsaťštyri hodín denne o holé prežitie, alebo je slobodnejší úmerne s tým, koľko má času venovať sa aj niečomu inému?

S nedeľnou prácou to nie je také jednoduché, ako si predstavujú tí, čo sú apriori proti návrhu poslancov KDH obmedziť ju. Jednoduché by to nebolo ani vtedy, keby jedinými pohnútkami, ktoré ich k návrhu viedli, boli pohnútky náboženské.

Vieme, že predstava dávneho zlatého veku, v ktorom sa ušľachtilí divosi oddávali bezstarostnému žitiu, bola iba peknou fikciou. Koncept jedného dňa v týždni, ktorý má človek tráviť v mieri so svetom (a podľa božského vzoru nemeniť svet prácou), určite nebol v Európe civilizačným krokom späť. Rovnako ako neboli krokom späť duchovnom inšpirované sviatky, bez ohľadu na to, či išlo o oslavu zimného slnovratu, alebo o Vianoce.

Inak povedané, ak by malo dnes priniesť mnohým našincom reálnu sociálnu pomoc oprášenie zmyslu tej judeokresťanskej „novinky“ spred mnohých storočí, vypovedá to skôr o našej dobe a našej krajine, nie o náboženstve. Pochopiteľne, pomoc by to musela byť naozaj reálna. Minulých dvadsaťpäť rokov sme totiž strávili presne opačným vývojom. Niektorí považujú div nie za svoje základné ľudské právo môcť si nakúpiť v nedeľu večer čokoľvek, čo si môžu nakúpiť deň predtým či potom. Hľa, ako u nás napreduje civilizácia!

Hádam sa budú diviť, ale civilizácia napreduje aj v štátoch, kde nedeľnú a sviatočnú prácu v obchodoch nemajú. A, čuduj sa svete, ľuďom, čo tam pracujú, väčšinou ani veľmi nechýba ten úžasný výdobytok našich predavačiek a predavačov: privyrobiť si v nedeľu a cez sviatok toľko, že sa ich zárobok presunie z kategórie „do plaču“ do kategórie „na smiech“.

Jednoducho, keď si taký Ľubomír Galko v parlamente zaspomínal, ako sa u nich v hypermarkete ženy, matky rodín trhali o prácu v nedeľu a cez sviatky, akosi zabudol poskytnúť údaje o ich priemernom zárobku. Nuž ale čo čakať od predstaviteľa strany, ktorá ctí slobodu ľudí nechať sa zdierať a káže zamestnávateľom, aby im to solidárne umožnili, koľko len bude v ich silách.

O nedeľnej práci si môžeme myslieť, čo chceme. Nákupné centrá preplnené ľuďmi sedem dní v týždni môžeme považovať za výdobytok alebo si môžeme myslieť, že tie centrá nespadnú ani neskrachujú, keby mali byť raz do týždňa prázdne. Vyhnime sa iba jednému: neprenášajme problém na plecia tých, ktorí sú na konci „potravinového reťazca“. Nedeľný predaj nie je službou mizerne plateným predavačkám. Je to služba majiteľom obchodov.

Na adresu KDH v parlamente padol i argument, že veď keby všetci kresťania prestali v nedeľu nakupovať, obchody by boli zatvorené, lebo by sa im to neoplatilo. Ten argument sa dá obrátiť. Obchodom by sa siedmy deň neoplatil ani vtedy, keby šesť dní v týždni platili predavačkám a predavačom mzdu, ktorá by ich nenútila trhať sa o nedele. A tam je pes zakopaný.

Peter Javůrek

http://nazory.pravda.sk/komentare-a-glosy/clanok/323676-siedmy-den/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.