Zákon na ochranu voľnej nedele, výhrada svedomia, alebo Bálamova oslica znovu prehovorila?

OCEuropa Bilboard
Na začiatku júla som sa niekoľko krát zúčastnil rokovania poslancov NR SR o rozšírenie zákazu práce počas nedieľ a štátnych sviatkov. Rokovali o návrhu novely Zákona 311/2001 (Zákonník práce) paragrafu 94, ktorou sa snažia poslanci KDH Alojz Přidal a Július Brocka obmedziť prácu počas nedele a štátnych sviatkov v obchodnom sektore. Znovu sa potvrdilo, že otázka „nedele“ otvára aj otázku spravodlivej mzdy. Potešilo ma, že pán poslanec Alojz Přidal ako prvý politik z radou kresťanských demokratov stručne a zodpovedajúc pravde, priblížil genézu vývoja zápasu za ochranu voľnej nedele na Slovensku, ktorý viacerí členovia AZN rozbehli s biskupom R. Balážom ešte v roku 2002.

Oceňujem to najmä preto, lebo v tom vidím aj istú sebareflexiu tohto hnutia. V tom čase sa totiž KDH od tejto našej iniciatívy prostredníctvom vtedajšieho predsedu Poslaneckého klubu KDH Pavla Minárika z nepochopiteľných dôvodov dištancovalo. Podporiť túto iniciatívu, ktorej dal požehnanie aj vtedajší predseda KBS Mons. R. Baláž odmietlo tým pádom aj KáDeHácké Fórum kresťanských inštitúcií, ktoré často zdôrazňuje, že je apolitické, katolícke a jeho cieľom je spoluprácou kresťanských inštitúcií vnášať kresťanské hodnoty a postoje do spoločnosti. Pravda je ale taká, že doteraz to bolo iba vtedy, ak to práve vyhovovalo spomínanému politickému hnutiu, na ktoré je FKI napojené, aspoň tak, ako hasiči na hydrant. Či sa nejaké „fórum“ ešte môže nazývať katolíckym ak otvorene vystupuje proti záujmom biskupov a kresťanov nechám na iných odborníkov.

Ak by KDH chcelo, tak by zákon na ochranu nedele na Slovensku, už dávno, roky mohol platiť. Možností na to mali neúrekom, keď boli členmi vládnej koalície. Veľkou neznámou je aj to, prečo žiaden biskup, aj napriek prísľubom, do dnešného dňa nielen AZN, ale ani našu petíciu za prijatie zákona na ochranu nedele, ani formálnym prehlásením, nepodporil. Petíciu za nedeľu, alebo čo i len odkaz na ňu, som márne hľadal aj na stránke TK KBS, FKI, či KDH. Na stránke Konfederácie odborových zväzov SR už visí takmer rok.

Ak sa napriek prísľubom ani na plenárnom zasadnutí KBS v októbri 2011 nenašli žiadne finančné zdroje na podporu AZN, ako je to možné, že na masívnu reklamnú podporu Aliancie za rodinu, v ktorej čele stoja ľudia ktorí majú blízo ku KDH sa už financie našli? Vyvíja niekto na biskupov nátlak, aby AZN nepodporili?

Možno si zástupcovia kresťanskej politickej elity a pastieri uvedomili, že cestou kalkulácie a politickým obchodovaním sa na Slovensku ďaleko nedostaneme a konečne aj v spoločnom vyhlásení FKI so Sociálnou subkomisiou Teologickej komisie KBS po rokoch systematického zatĺkania našich snáh si spomenuli, hoci dosť nepresne, aj na Alianciu za nedeľu – Slovensko, o.z.

Kristus vždy a v každom čase pozýva každého z nás pracovať do jeho vinice a nikto by nikomu v tom nemal brániť. Práve naopak. Sociálne učenie cirkvi ale nemôžeme zužovať len na zápas s genderideológiou. To by bolo málo. Čo nie je sociálne, nie je ani kresťanské. Kristus sa zaujímal predovšetkým o tých najbiednejších. Chudoba je najhoršia forma násilia páchaného na ľuďoch a Slováci aj podľa štatistík, patria k najchudobnejším v Európskej únii, hoci ich pracovný týždeň je spomedzi štátov dvadsaťsedmičky druhý najdlhší. V rámci Európskej únie máme dokonca najvyšší podiel pravidelne pracujúcich počas nedele.

Na Slovensku si podľa štatistík až 85% rodín nedokáže vytvoriť žiadnu finančnú rezervu a tak nemajú šancu žiť v dôstojných ľudských podmienkach a zabezpečiť chod svojich domácností. Koľko dôchodcov nemá peniaze na nájomné, alebo na lieky a koľko mladých rodín si nemôže dovoliť zaplatiť deťom školu v prírode, lyžiarsky kurz alebo pobyt v detskom tábore počas letných prázdnin? Koľko občanov Slovenska nevidí žiadnu nádej pre lepší život v našej vlasti a odchádza za vidinou lepšej budúcnosti do vyspelejších krajín EÚ? Koľko ľudí si už v zúfalstve zo zlej sociálnej situácie siahlo na život sa nikdy nedozvieme, lebo o tomto sa štatistiky radšej nevedú. A na toto sociálne sa na kresťanskom Slovensku nejako zabúda. Tým sa aj Cirkev stáva neaktuálnou, lebo sa nezaujíma o existenčné problémy väčšiny občanov Slovenska.

jukl-v-krcmery-s-2

V roku 2004 sme sa so Silvom Krčmérym a Vladkom Juklom a mnohými ďalšími osobnosťami, pokúsili spoločným Vyhlásením katolíckych laikov a kňazov, poukázať na veľmi zlú sociálnu situáciu väčšiny občanov Slovenska. Chceli sme tým vyzvať aj kresťanských politických predstaviteľov k návratu k sociálnemu učeniu Cirkvi a kresťanským hodnotám. Žiaľ, v tom čase na kresťanskom Slovensku už ani tieto osobnosti, najvyššieho svetového kalibru, kresťanská politická elita nebrala vážne a snažili sa im v publikácii tohto Vyhlásenia zabrániť. Dnes im paradoxne stavajú náhrobníky. Ak dnes kresťanské inštitúcie neberie vláda vážne a ich zástupcov vyhadzujú z rokovaní o novej stratégii ľudských práv, je to tak preto, lebo aj oni už roky kádrujú. Žiaľ aj tu platia Kristove slová: „Kto mečom bojuje, mečom aj zahynie“.

Aj preto oceňujem a hlboko sa skláňam pred pánom poslancom Přidalom, Brockom, Hudackým, J. Mikloškom, Zajacom, Kuffom, Hlinom, ktorí statočne obhajovali právo každého pracujúceho človeka aspoň na jeden deň odpočinku po celotýždennej práci a právo na spravodlivú mzdu. Takto by mal vyzerať náš zápas za hodnoty. Na druhej strane ďakujem aj poslancom z radov liberálov, ktorí nám kresťanom nastavili zrkadlo. Poslanci Vyskupič, Poliačik, Chren a Kiššová sú dôkazom toho, že Boh po kresťanoch neustále žiada, aby vydávali odvážne svedectvo o pravdách evanjelia a dôstojnosti každého človeka, ktorý je stvorený na obraz Boží.

Ďakujem im predovšetkým za to, že nám pripomenuli to, že aj mnoho kresťanov v nedeľu nakupuje a znesväcuje nedeľu a práve tých treba vyzývať, aby v nedeľu nenakupovali. Ďakujem im za to, že nás upozornili na to, že sú aj iné pracovné odvetvia, kde by sa nemalo v nedeľu pracovať. Ale aj za to, že nám kresťanom v pléne NR SR znovu otvorili tabuizovanú tému a viac krát nám pripomenuli, že by sa mala dať uplatniť pri uzatvorení pracovnoprávneho vzťahu aj výhrada vo svedomí.

Tá výhrada svedomia, ku ktorej prijatiu sa zaviazala aj vláda SR pri podpise Vatikánskej zmluvy a na ktorú sa na našej politickej scéne voľajako zabúda. Tá výhrada svedomia, proti prijatiu ktorej sa schizofrenicky postavilo v decembri roku 2006 KDH, FKI a Fórum života pri odovzdaní petície viac ako 120 000 občanov Slovenskej republiky do NR SR, ktorí žiadali jej prijatie. Hoci krátko predtým KDH kvôli obštrukciám SDKU okolo Výhrady svedomia odišlo z vlády! Ak by v tomto čase podporovali túto petíciu, tak, ako ju podporovala aj KBS, tak by zástupcov „kresťanských fór“ z rokovaní o novej stratégii ľudských práv dnes určite nikto nevyhadzoval. Ak by „počúvali hlas ľudu“, a takých osobností, ako bol Silvo Krčméry, Vladko Jukl a biskup Mons. Rudolf Baláž, tak by sa to všetko nieslo v úplne inej rovine.

Keď som vystúpenia liberálov v tejto rozprave počúval, tak som si spomenul na biblický príbeh o Bálamovej oslici. Bálam bol prorok, ktorého Moábsky kráľ Bálak nechal zavolať, aby vyriekol kliatbu nad blížiacim sa izraelským národom. Za to, že vyriekne toto orákulum proti vyvolenému Božiemu ľudu, mu Bálak ponúka obrovské bohatstvo. Balám prosí Boha, aby mu dal inštrukcie, ako to má urobiť. Boh ale Bálamovi zakazuje, aby preklial ľud, ktorý si on vyvolil za dedičstvo. Ten je však chamtivý a aj napriek Božiemu zákazu sa pokúsi ísť Boží ľud prekliať. Na ceste za Bálakom Bálamova oslica vidí anjela, ktorý sa mu stavia s ohnivým mečom do cesty a snaží sa mu vyhnúť. Bálam anjela s mečom ale nevidí a bitkou sa snaží oslicu vrátiť naspäť na cestu po tom, ako mu pritlačila nohu o múr. Vtedy Pán „otvára ústa oslici“ ktorá mu svojím počínaním vlastne zachránila život. Oslica a Bálam sa spolu rozprávajú o hneve a krutosti ľudí voči zvieratám. Bálam nakoniec vidí anjela s mečom, uvedomí si chybu ktorú spravil a prisahá, že bude hovoriť len to, čo mu povie Boh.

Nakoniec Bálam prináša Izraelskému ľudu štyrikrát požehnania a nie prekliatie. Ak Boha naozaj uctievame, tak by sme aj my mali nielen počúvať jeho hlas, ale aj vhod či nevhod hovoriť to, čo po nás Boh chce. Hoci niekedy tú pravdu nám Boh hovorí práve skrze ľudí, ktorých by sme my možno najradšej nazvali „oslami“.

Anton Čulen

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.