List od sestier dominikánok z Iraku. EÚ si tú hrôzu zatiaľ nevšíma

Irak_01
Moji drahí,

chceme sa s vami podeliť o naše každodenné boje. Dúfam, že náš nárek zasiahne svet. Sme ako slepec z Jericha (Mk 10, 46 – 52), ktorý nemal čo vyjadriť, ale jeho hlas žiadal Ježiša, aby sa nad ním zmiloval. Aj keď niektorí ľudia ignorovali jeho hlas, iní ho počuli a pomohli mu.
Irak_02

Spoliehame sa na ľudí, ktorí budú počúvať!

Vstúpili sme do tretieho týždňa nášho vysídlenia. Čo sa týka poskytovania prístrešia, jedla a uspokojenia potrieb ľudí, veci sa hýbu veľmi pomaly. Stále sú tu ľudia, ktorí žijú na ulici. Ešte stále neexistujú žiadne organizované tábory okrem škôl, ktoré sa používajú ako utečenecké tábory. Nedokončená trojpodlažná budova bola tiež použitá ako utečenecký tábor. V týchto nedokončených budovách si rodiny kvôli súkromiu vytvorili izby pomocou plastových fólií. Tieto miesta vyzerajú ako stajne. Všetci sme zvedaví, či to niekedy skončí.
Irak_03

Vážime si všetko úsilie, ktoré bolo vynaložené na poskytnutie pomoci vysťahovaným ľuďom.

Prosím, uvedomte si, že poskytnutie jedla a prístrešia nie je jediná podstatná vec, ktorú potrebujeme. Naša situácia je oveľa zložitejšia. Hovoríme o dvoch menšinách (kresťania a jezidi), ktoré prišli o svoje pozemky, domovy, veci, prácu, peniaze, niektorí boli odlúčení od
svojich rodín a blízkych, a všetci sú prenasledovaní kvôli svojmu náboženstvu.

Naši cirkevní predstavitelia robia čo môžu, aby vyriešili tento problém. Stretli sa s politickými predstaviteľmi, s prezidentom Iraku a Kurdistanu, ale iniciatívy a konanie týchto politických vodcov sú veľmi pomalé a skromné. V skutočnosti všetky politické stretnutia neviedli k ničomu. Až doteraz nedošlo k žiadnemu rozhodnutiu ohľadom aktuálnej situácie vysídlených menšín. Z tohto dôvodu sa dôvera v politických vodcov zmenšila, ak ešte vôbec nejaká existuje. Ľudia to už nedokážu tolerovať. Bremeno je príliš ťažké. Včera sa jeden mladý muž vyjadril, že by radšej zomrel, ako má žiť bez dôstojnosti. Ľudia majú pocit, že im bola vzatá ich dôstojnosť. Sme prenasledovaní kvôli nášmu náboženstvu. Nikto z nás si ani nepomyslel, že budeme kvôli tomuto žiť v utečeneckých táboroch.

Je ťažké uveriť, že toto sa odohráva v 21. storočí. Zaujímalo by nás, čo sa presne deje. Je to ďalší plán alebo dohoda rozdeliť Irak? Ak je to pravda, kým a prečo? Prečo sa znovu opakujú udalosti rozdelenia Blízkeho východu, ktoré sa odohrali v roku 1916? V tej dobe išlo o
politickú záležitosť a zaplatili za to nevinní ľudia. Je zrejmé, že existujú zlí a prefíkaní ľudia, ktorí si chcú Irak rozdeliť. V roku 1916 sme stratili sedem sestier, mnoho kresťanov zomrelo a ďalší boli vyhnaní. Je to len náhoda, že opäť čelíme tomuto deleniu, alebo je to zámerné?

Avšak ťažkosti nie sú len v utečeneckých táboroch, kde sú vyhostení ľudia. To, čo sa stalo v našich kresťanských mestách, ktoré boli evakuované, je ešte horšie. ISIS donútili opustiť svoje domovy tých, ktorí neodišli z ich miest do noci 6. augusta. Včera bolo vyhnaných sedemdesiatdva ľudí z mesta Karakosh. Avšak, nie všetci z nich prišli. Tí, ktorí prišli včera v noci, boli v úbohom stave. Museli prebrodiť rieku Al-Khazi, pretože most bol zničený.

Niektorí z nich zostali na druhom brehu. Nevieme, kedy sa im podarí prísť do Erbil. To závisí od situácie a rokovaní medzi Peshmerga a ISIS. Niektorí ľudia sa vrátili, aby pomohli odísť starým ľuďom, ktorí nevládali chodiť. Aj jedna z našich sestier odišla, aby priviedla svojich rodičov. Ďalšia žena rozprávala, že bola odlúčená od svojho manžela a detí a nič o nich nevie.

Pravdepodobne sú medzi ostatnými, ktorí sú na druhom brehu, alebo by mohli byť medzi rukojemníkmi, ktorých zajali ISIS. Taktiež jednej matke vytrhli z náručia trojročné dievčatko a nič o ňom nevie. Nevieme prečo ISIS vyhnala ľudí z Karakosh, ale od tých, ktorí práve
odtiaľ prišli, sme sa dopočuli, že ISIS priváža do Karakosh sudy, ktorých obsah je neznámy.

Okrem toho vieme o štyroch kresťanských rodinách, ktoré už viac ako tri týždne ostali zablokované v Sindžáry. Pravdepodobne sú bez jedla a bez vody. Ak im nikto nepomôže, zomrú. V súčasnosti nemáme s nimi žiadny kontakt a neexistuje žiadny spôsob, ako vyjednávať s ISIS.

Čo sa týka našich komunít, vieme, že v našom konvente v Tel Kaif si ISIS vytvorila sídlo. Tiež sme sa dozvedeli, že sa dostali do nášho konventu v Karakosh. Tí, ktorí prišli len nedávno, tvrdili, že všetky náboženské obrazy, ikony a sochy boli zničené. Z veží kostolov sňali kríže a zavesili tam svoje zástavy. Nie je to len v Karakosh a Tel Kaif. V Baqofe sa jedna z našich sestier dopočula, že situácia je pokojná, a tak sa vrátila s niekoľkými ľuďmi
pre svoje lieky. Zistila, že kláštor bol vyrabovaný, všetko bolo otvorené a rozhádzané po celej miestnosti. V okamihu, keď vstúpili do kláštora, zasiahli mesto tri bomby. Okamžite stadiaľ odišli.

Na rozdiel od toho, čo sa deje s kresťanmi, včera, v piatok 22. augusta, šiitský samovražedný atentátnik a ozbrojenci zaútočili na sunnitskú mešitu Abou Mussab v obci, ktorá je pod kontrolou irackej vlády v provincii Dijala. Tento útok zanechal 68 mŕtvych. Je to veľmi
bolestné počúvať o ľuďoch, ktorí boli zabití počas modlitby. Pokiaľ ide o médiá a tlačové správy, tento masaker zatienil to, čo sa deje s kresťanmi v Ninive. Obávame sa, že náš boj bude len našou vlastnou záležitosťou a nebude to mať žiadny vplyv na svet.

Na záver musíme konštatovať, že ľudia strácajú trpezlivosť. Stratili všetko vo svojich rodných
mestách: kostoly, zvony, ulice a susedské vzťahy. Je to pre nich strašné počúvať, že ich domovy boli vyrabované. Hoci milujú svoje mestá, väčšina ľudí uvažuje o odchode z krajiny, aby mohli žiť dôstojne a aby ich deti mali budúcnosť. Je ťažké mať nádej v Iraku alebo dôverovať vedúcim predstaviteľom tejto krajiny.

Prosím pamätajte na nás vo svojich modlitbách

Sr. Mária Hanna OP

Sestry dominikánky sv. Kataríny Sienskej – Irak

PS: Prosím Vás podeľte sa s týmto listom aj s ostatnými ľuďmi. Nech svet počuje nárek chudobných a nevinných.

Prevzaté z http://www.dsiop.org/

Irak: Islamistická ISIS stína hlavy už aj deťom

Utečenci bývajú v kostoloch, na dvoroch, v garážach i na chodníkoch.

Arcibiskupovým sídlom je už len jeho auto.

„Prosíme, modlite sa vrúcne za oslobodenie ľudí v Iraku od hrôz ISIS a jej cieľov masového obrátenia alebo usmrtenia všetkých kresťanov.“

Mosul, 27.8.2014 (Irak) 017 346 – Arcibiskup Mosulu, Emil Shimoun Nona, vyzval Nemecko a medzinárodné spoločenstvo štátov k intenzívnejšej humanitárnej pomoci státisícom utečencov v severnom Iraku. Ľudia sú vzhľadom na „zločiny proti ľudskosti“, ktoré pácha teroristická skupina IS, na konci svojich síl, ako hovorí chaldejský katolícky arcibiskup Mosulu podľa správy „Deutsche Welle“. Je sklamaný tým, že „doteraz nijaká islamská autorita tieto zločiny proti ľudskosti a proti každej náboženskej viere jasne neodsúdila“. Takýto pasívny postoj od oficiálnych náboženských predstaviteľov neočakával. Kladie si otázku, či oficiálni predstavitelia islamu „tieto hanebné činy skutočne schvaľujú, alebo či majú iba strach pred ich páchateľmi“. Moslimovia by sa mali seriózne zamyslieť nad tým, ako sa proti „Islamskému štátu“ postaviť. „Táto nečinnosť škodí v konečnom dôsledku každému náboženstvu“.

Núdza utečencov je obrovská.

Prebývajú v kurdskej metropole Erbil v kostoloch na kostolných dvoroch, v školách, podzemných garážach a na okraji ciest a čakajú na pomoc. Arcibiskup sám už nemá biskupský dom, tým je teraz jeho auto. Arcibiskup Nona je sklamaný správaním sa mnohých moslimov, ktorí roky žili ako susedia kresťanov. V noci neznámi namazali na domové dvere „N“ (arabský znak pre kresťana). Ešte predtým, ako mohli obyvatelia ráno ujsť, prišli ich susedia a byty vypratali. Arcibiskup je týmto správaním otrasený.

V Mosule, ako povedal ďalej, mal ženský kláštor vyše 30 rokov moslimského strážcu. „Slávili s ním svadbu, býval v dome na pozemku kláštora. A predtým, ako sa mohli rehoľníčky vydať na útek, začal tento strážca rabovať kláštor a lupom si naložil plný príves svojho traktora. Stratili sme celú dôveru v tento región.“

Medzitým prenikajú správy o ďalších drámach z Iraku. Sean Malone, vedúci kresťanskej organizácie „Crisis Relief International“ (CRI), ktorý je v Iraku, informoval o ďalších zločinoch ISISu.

„Stratili sme mesto Queragosh. Dobyli ho militanti ISISu a systematicky stínali hlavy deťom! To je mesto, do ktorého sme prepašovali aj potraviny. ISIS porazil oddiely kurdskej armády Peshmerga a nachádza sa iba na 10 minút od miesta, kde pracuje náš tím. Minulú noc ušli tisíce ľudí do mesta Erbil. OSN evakuovali svoj štáb z Erbilu. Náš tím je tam stále a zostane tam.“

Kresťanská organizácia CRI naliehavo prosí o modlitby na ochranu: „Prosím modlite sa vrúcne a neustále za oslobodenie ľudí v severnom Iraku od hrôz postupujúcej ISIS a jej extrémistických islamistických cieľov masového obrátenia, alebo usmrtenia pre všetkých kresťanov v tomto regióne.“ –zg-

Tragický osud kresťanskej rodiny v okolí Mosulu

Mosul, 27.8.2014 (kath.net/jg) 017 345 – Odkedy vnikla radikálna islamistická teroristická organizácia „Islamský štát“ (IS) do Iraku, sú státisíce ľudí na úteku. Informuje o tom medzinárodná Asýrska spravodajská agentúra AINA.

Dňa 7. augusta militantné oddiely IS obsadili nížinu Ninive severne od Mosulu a vyhnali 200 000 sýrskych kresťanov. Dňa 10. augusta dobyli Mosul, všetkých kresťanov vykázali a 45 kresťanských zariadení zničili. IS prenasleduje všetky skupiny, ktoré nezastávajú ich radikálne chápanie sunitského islamu.

Zvlášť dramatický je osud trojročnej kresťanky Christiny Khader Ebadaovej. Rodina Ebadaových žila pred svojím vypudením v Bakhdide asi 30 kilometrov juhovýchodne od Mosulu. S ostatnými utečencami ju príslušníci IS vyviedli z obsadeného územia. Na jednom kontrolnom bode plačúcu Christinu odvliekol od rodiny príslušník IS.

V severovýchodne od Mosulu ležiacom meste Bashiqah zomreli hladom dvaja kresťania, otec a syn. Moslimský sused objavil Georga a Saada Dávida v ich dome a pochoval ich pri kostole.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.