Podobnosť čisto náhodná: zasvätenie Ruska, Francúzska a Slovenska Panne Márii

Sv. Maria Margita

Nasledujúci text nie je originálny dokument sestry Lucie, ale obsahuje všetky záruky pravosti, lebo jej duchovný otec, v tom čase P. José Bernardo Concalves SJ. Zapísal Luciine slová slovo za slovom.

Luciino zjavenie sa uskutočnilo 13. júna 1929 v kaplnke Tuy (Španielsko). Text popisuje zjavenie Sv. Trojice, ktoré doprevádzalo zjavenie o Máriinom Srdci ako už pri zjavení v júni a v júli 1917.

Sľub, že príde znovu, sa týmto splnil a sestra Lucia počula hlas Panny Márie, ktorá prosila o zasvätenie Ruska jej Nepoškvrnenému Srdcu za presne určených podmienok.

 

(K spomienke poznámka 11): Text o splnení sľubu znie takto:

  1. Concalves prichádzal niekedy do našej kaplnky spovedať. Spovedala som sa u neho, pretože som si s ním dobre rozumela; spovedala som sa u neho 3 roky, počas ktorých tu bol sociom (sekretárom) otca provinciála. V tom čase ma upozornila Panna Mária, že prišiel okamih, aby som odkázala Cirkvi jej prianie, týkajúce sa zasvätenia Ruska a jej sľubu obrátiť ho na vieru. Tento odkaz sa udial takto:

(Tuy, Španielsko, 13. 6. 1929): Vyprosila som si a obdržala od svojich predstavených a od svojho spovedníka povolenie konať každú noc zo štvrtka na piatok od jedenástej hodiny do polnoci svätú hodinu. Jednej noci som bola sama; pokľakla som si pri zábradlí uprostred kaplnky, aby som sa modlila modlitbu anjela. Pretože som cítila únavu, vstala som a modlila som sa ďalej s rozpätými rukami. Svietilo len večné svetlo. Náhle sa celá kaplnka rozžiarila nadprirodzeným svetlom a na oltári sa objavil kríž zo svetla, ktorý siahal až ku stropu. V jasnejšom svetle bolo vidieť v hornej časti kríža tvár  a hornú časť tela človeka, na hrudi bola holubica, taktiež zo svetla a telo iného človeka pribitého klincami na kríži.

Kúsok po pásom vo vzduchu bolo vidieť kalich s veľkou hostiou, na ňu spadlo niekoľko kvapiek krvi, ktoré stekali s tváre ukrižovaného a z rany v hrudi. Tie kvapky stekali po hostii a padali do kalicha. Pod pravým ramenom kríža stála Panna Mária (bola to Panna Mária Fatimská so svojím Nepoškvrneným Srdcom v ľavej ruke… bez meča a ruží, ale s tŕňovou korunou a plameňmi…) so svojim Nepoškvrneným srdcom v ruke. Pod ľavým ramenom kríža tvorili veľké písmená akoby z krištáľovo čistej vody, stekajúcej na oltár, slová, „milosť a milosrdenstvo“.

Pochopila som, že mi bolo ukázané tajomstvo Najsvätejšej Trojice a dostala som o tomto tajomstve osvietenie, ktoré mi nie je dovolené zverejniť. Nato mi povedala Panna Mária: „Prišla chvíľa, kedy Boh žiada ,aby Svätý Otec v spojení so všetkými biskupmi sveta zasvätil Rusko môjmu Nepoškvrnenému srdcu; sľubuje, že ho takto zachráni. Božia spravodlivosť odsudzuje toľko ľudí za hriechy, ktoré sú páchané proti mne, takže prichádzam žiadať o zmier. Obetuj sa na tento úmysel a modli sa. „Oznámila som to svojmu spovedníkovi; ten mi kázal napísať, čo si Panna Mária priala.

Neskôr, Panna Mária vnútorným oznámením sa mi požalovala. „Nechceli vyhovieť mojej žiadosti! … Ako kráľ Francúzska (X viď poznámka): dajú sa na pokánie a pristúpia k zasväteniu, ale to už bude neskoro. Rusko medzitým už rozšíri svoje bludy po svete, vyvolá vojny a prenasledovanie Cirkvi. Svätý Otec bude veľa trpieť“.

 

X – poznámka- Rok pred svojou smrťou (r. 1696) sa sv. Mária Margita pokúšala rôznymi spôsobmi o to, aby francúzsky kráľ Ľudovít XIV., nazývaný tiež „Kráľ Slnka“, rozšíril a uskutočnil posolstvo štyroch prosieb Najsvätejšieho Srdca Ježišovho: mali doplniť kráľovskú vlajku obrazom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho, k jeho úcte mal byť postavený chrám, v ktorom by ho kráľovský dvor uctieval, kráľ sa mal zasvätiť Najsvätejšiemu Srdcu; mal sa svojou autoritou pričiniť o to, aby Svätá Stolica povolila slúžiť svätú omšu k úcte Najsvätejšieho Srdca Ježišovho.

Ale nič sa z toho nepodarilo. Zdalo sa, ako keby kráľ o tomto posolstve nič nepočul.

Až o 100 rokov neskôr chcela kráľovská rodina, podľa svojich možností, toto posolstvo splniť. V roku 1792 sa Ľudovít XVI. rozhodol vo väzení  zasvätiť sa Srdcu Ježišovmu a sľúbil, že po prepustení z väzenia splní všetky prosby zjavené sv. Márii Margite.

Ale pre Božiu Prozreteľnosť to bolo už neskoro: 21. júla 1793 bol Ľudovít XVI. popravený na gilotíne.

 

Sestra Lucia hovorí o Fatime, Secretariado dos Pastorinhos P-2495 Fátima-Portugal

  1. slovenské vydanie, marec 1995

A. Č.

 

Modlitba zasvätenia Slovenského národa Sedembolestnej Panne Márii na Národnej púti v Šaštíne

15. septembra 2014 Mariánsky Šaštín privítal tradičnú Národnú púť k Sedembolestnej Panne Márii. Vyvrcholením slávnosti bola slávnostná svätá omša, ktorú uprostred slovenských biskupov celebroval kardinál Jozef Tomko, emeritný prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov. V závere predseda KBS Mons. Stanislav Zvolenský tri krát pred zhromaždenými veriacimi uviedol, že bude nasledovať modlitba zasvätenia Slovenského národa Sedembolestnej Panne Márii. Že došlo k zasväteniu Slovenského národa Sedembolestnej Panne Márii predseda KBS uviedol tri krát aj po skončení tejto modlitby. Túto slutočnosť by nemali spochybňovať ani niektoré katolícke média

—————————————————————–

Modlitba zasvätenia sa Panne Márii

Preblahoslavená Panna Mária, prichádzame k tebe, našej Sedembolestnej Matke. Tu, v Národnej mariánskej svätyni v Šaštíne si pripomíname chvíľu, keď si stála pod krížom svojho Syna, Ježiša Krista. V duchu počúvame jeho slová, ktoré nám povedal o tebe: „Hľa tvoja Matka! Hľa, vaša Matka!“ Spolu s apoštolom Jánom sme ťa prijali a stále prijímame s veľkou dôverou a nádejou ako našu Matku. Sme ochotní počúvať a poslúchať tvoje slová na svadbe v Káne Galilejskej, kde si nás pozvala urobiť všetko, čo nám – tvoj Syn Ježiš Kristus – povie. Chceme plniť jeho vôľu podľa tvojho vzoru. Lebo ty, Sedembolestná, si prijala plnosť bolestí v oddanosti do jeho vôle. Ty nás učíš, že bolesti prežívané tu na zemi v plnosti lásky sú cestou k plnosti slávy v nebi.

Preto my, pozemskí pútnici a mnohokrát neverní hriešnici, si znovu obnovujeme a potvrdzujeme naše krstné sľuby. Odprosujeme tvojho Syna za odmietanie Božieho plánu pseudokultúrou smrti, za odmietanie Božej zvrchovanosti nad počatým životom i životom vyhasínajúcim. Zriekame sa navždy zlého ducha a odovzdávame sa celí Ježišovi Kristovi, aby sme ho po všetky dni svojho života nasledovali nesúc svoj kríž vernejšie, ako doposiaľ.

Matka Sedembolestná, volíme si ťa dnes za svoju Matku a Kráľovnú. Všetko, čím sme, čo máme a čo konáme, vkladáme do tvojich rúk a zverujeme pod tvoju ochranu. V úplnej poddanosti a láske sa skrze teba, Sedembolestná Matka, zasväcujeme Ježišovi Kristovi: seba osobne, svoje rodiny, spoločenstvá i celú spoločnosť – náš národ na všetkých úrovniach jeho jestvovania, jeho prítomnosť i budúcnosť. Prosíme ťa, veď nás cestou láskyplného prijímania každodenných ťažkostí, aby sme mali účasť na moci víťazného kríža tvojho Božského Syna. On svojím zmŕtvychvstaním ukazuje, že vernosť vôli nebeského Otca nás otvára pre jeho všemohúcu lásku, ktorá premáha zlo a utrpenie a vedie k víťazstvu lásky, života a radosti v časnosti i vo večnosti. Amen.

LJCH!

Pre povzbudenie preposielam mail z bratislavského arcibiskupstva s materiálom pomocného biskupa Jozefa Haľka, ktorý je koordinátorom roku Sedembolestnej.
Ako vidno, Excelencia ako aj ostatní na ABÚ Bratislava s výrazom zasvätenie nemajú žiaden problém.
Excelencia Jozef v materiáli preberá článok z KN od dp. Ivana Špánika, ktorý veľmi zreteľne ale jasne vysvetľuje opodstatnenosť výrazu “zasvätenie Panne Márii” a pritom poukazuje na nezmyselnosť a škodlivosť jeho odmietania.
Exc. Jozef, tiež pripomína aj modlitbu zasvätenia Panne Márii svätým Jánom Pavlom II. z Fatimy.
Ako vidno, text modlitby zasvätenia je formulovaný tak, aby aj “dogmatici” boli spokojní/pokojní.
Nech teda aj toto zasvätenie sa Sedembolestnej je pre nás prostriedkom zjednocovania, a nie trieštenia, ako sa to i teraz Pokušiteľ snažil vniesť medzi ľudí “dobrými úmyslami” niektorých horlivcov.
Želám všetkým požehnanú nedeľu Povýšenia sv. Kríža i zajtrajšiu slávnosť Sedembolestnej.
Uvidíme sa v pondelok v Šaštíne alebo sledujte v TV, kto môže.

Laudetur
J. K.

Vážení vdp. dekani Bratislavskej arcidiecézy,

srdečne Vás pozdravujem a prosím o odovzdanie niekoľkých informácií kňazom Vášho dekanátu.

V prílohe posielam od otca biskupa Jozefa Haľka materiál ohľadom zasvätenia Panne Márii, ktorý môžete v tomto období bezprostrednej prípravy na slávnosť v Šaštíne použiť podľa vlastného uváženia.
……

S prianím Božieho požehnania

Lukáš Uváčik
sekretár arcibiskupa

A. D. 2014 – ROK SEDEMBOLESTNEJ PANNY MÁRIE (9/2014)

Materiál k bezprostrednej príprave na zasvätenie v Šaštíne 15. septembra 2014.

Modlitba zverenia sa Panne Márii

(!)Text modlitby bude rozdaný spolu s obrázkom šaštínskej Piety všetkým pútnikom v Šaštíne 15. septembra 2014. Touto modlitbou sa spoločne zasvätíme na záver slávnostnej svätej omše.)

Preblahoslavená Panna Mária, prichádzame k tebe, našej Sedembolestnej Matke. Tu, v Národnej mariánskej svätyni v Šaštíne si pripomíname chvíľu, keď si stála pod krížom svojho Syna, Ježiša Krista. V duchu počúvame jeho slová, ktoré nám povedal o tebe: „Hľa
tvoja Matka! Hľa, vaša Matka!“ Spolu s apoštolom Jánom sme ťa prijali a stále prijímame s veľkou dôverou a nádejou ako našu Matku. Sme ochotní počúvať a poslúchať tvoje slová na svadbe v Káne Galilejskej, kde si nás pozvala urobiť všetko, čo nám – tvoj Syn Ježiš Kristus – povie. Chceme plniť jeho vôľu podľa tvojho vzoru. Lebo ty, Sedembolestná, si prijala plnosť bolestí v oddanosti do jeho vôle. Ty nás učíš, že bolesti prežívané tu na zemi v plnosti lásky sú cestou k plnosti slávy v nebi.

Preto my, pozemskí pútnici a mnohokrát neverní hriešnici, si znovu obnovujeme a potvrdzujeme naše krstné sľuby. Odprosujeme tvojho Syna za odmietanie Božieho plánu pseudokultúrou smrti, za odmietanie Božej zvrchovanosti nad počatým životom i životom
vyhasínajúcim. Zriekame sa navždy zlého ducha a odovzdávame sa celí Ježišovi Kristovi, aby sme ho po všetky dni svojho života nasledovali nesúc svoj kríž vernejšie, ako doposiaľ.

Matka Sedembolestná, volíme si ťa dnes za svoju Matku a Kráľovnú. Všetko, čím sme, čo máme a čo konáme, vkladáme do tvojich rúk a zverujeme pod tvoju ochranu. V úplnej poddanosti a láske sa skrze teba, Sedembolestná Matka, zasväcujeme Ježišovi Kristovi: seba
osobne, svoje rodiny, spoločenstvá i celú spoločnosť – náš národ na všetkých úrovniach jeho jestvovania, jeho prítomnosť i budúcnosť. Prosíme ťa, veď nás cestou láskyplného prijímania každodenných ťažkostí, aby sme mali účasť na moci víťazného kríža tvojho božského Syna.

On svojím zmŕtvychvstaním ukazuje, že vernosť vôli nebeského Otca nás otvára pre jeho všemohúcu lásku, ktorá premáha zlo a utrpenie a vedie k víťazstvu lásky, života a radosti v časnosti i vo večnosti. Amen.

Zasvätenie či zverenie – aký je v tom rozdiel: odpoveď kňaza ThLic. Ivana Špánika (autora knihy Mária a Trojica v učení Jána Pavla II.) na čitateľskú otázku v Katolíckych novinách 34/2014.

Otázka: Vážená redakcia, chcela by som sa spýtať, či je správne, keď sa v kostole po modlitbe posvätného ruženca zasväcujeme Panne Márii. V kresťanských médiách však upozorňovali, že zasvätiť sa možno iba Bohu. Božej Matke sa teda nezasväcujeme, ale zverujeme pod ochranu? Je v tom podstatný rozdiel? Ako to súvisí s mariánskou úctou?

Margita, Slovenský Grob

Odpoveď: Milá Margita, v teológii rozlišujeme slovo „zasvätenie“ na dvoch úrovniach – liturgicko-právnej a duchovnej. Na liturgicko-právnej rovine sa možno zasvätiť iba Bohu.

Tak to robia napríklad kňazi, rehoľné osoby, zasvätené panny. V duchovnej rovine je možné zasvätiť sa aj Panne Márii, pričom však z toho nevyplýva nijaký cirkevnoprávny stav. Božej Matke sa teda z duchovného hľadiska môžeme zasväcovať, ale aj zverovať pod ochranu.

Aby to však na prvý pohľad nebudilo dojem, že Pannu Máriu staviame na úroveň Boha, súčasná liturgická teológia odporúča používať termín „zasvätenie“ iba vo vzťahu k Bohu.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí vo svojom dokumente Direktórium o ľudovej zbožnosti a liturgii z roku 2002 v bode č. 204 vyjadruje pochopenie pre tieto podnety, aby sa namiesto „zasvätenie“ používali iné výrazy, ako napríklad „zverenie sa“, „oddanie sa“.

Direktórium tiež upozorňuje, že výraz „zasvätiť“ sa niekedy nevhodne používa tam, kde je lepšie použiť slovo „zveriť“, napríklad ak chceme vyjadriť prosbu, aby sa deti zverili pod
ochranu Panny Márie.

Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí v direktóriu napriek tomu nezakazuje v duchovnej terminológii používať slovo zasvätenie sa Panne Márii, ani neučí, aby sa slovo „zasvätenie“ nahradilo slovom „zverenie“. Výraz „zasvätiť sa“ Márii i naďalej
akceptuje, ale prízvukuje jeho správne chápanie. Vyplýva to z ďalších vysvetľujúcich slov v tomto dokumente: „V každom prípade, keď ide o úkon zasvätenia, je potrebné poučiť veriacich o jeho povahe… je len analogický vo vzťahu k zasväteniu sa Bohu… má sa vyjadriť korektným spôsobom v línii takpovediac liturgickej: Otcovi skrze Krista v Duchu Svätom, s prosbou o príhovor Panny Márie, ktorej sa úplne zverujeme, aby sme verne zachovávali krstné záväzky a žili v synovskom postoji k nej; má sa vykonať mimo slávenia eucharistickej obety, lebo ide o úkon zbožnosti, nepripodobniteľný liturgii: zverenie sa Panne Márii sa totiž podstatne líši od ostatných foriem liturgického zasväcovania.“ previazaný s termínom „zverenie sa“. Pápež František minulého roku použil v troch zasväcujúcich modlitbách k Panne Márii výraz zasvätenie päť ráz a výraz zverenie tri razy.

Dalo by sa hovoriť o určitej výrazovej elipse, ktorá má dve ohniská vytvorené obidvomi termínmi, pričom sa navzájom dopĺňajú, podporujú, nevylučujú sa však ani nie sú v protiklade. Pekne to vidíme napríklad v zasväcujúcej modlitbe sv. Jána Pavla II. z 25. marca 1984, keď povedal: „Objím s láskou Matky a služobnice Pána tento náš ľudský svet, ktorý ti zverujeme a zasväcujeme, plní nepokoja nad pozemským a večným osudom ľudí a národov.

Osobitne ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto zverenie a toto zasvätenie zvlášť potrebujú.“ V tomto vyjadrení vidíme krásny a nerušivý súlad oboch termínov. Zároveň pozorujeme, že tieto výrazy sú aj rozdielne, aj sa prelínajú. Vo
výraze „zverenie“ môžeme badať dôraz skôr na vnútorný pohyb smerom k Márii, na dôverný vzťah s ňou. Vo výraze „zasvätenie“ môžeme zas vnímať dôraz na spočinutie v dôvernom vzťahu s Máriou v jej nepoškvrnenom Srdci, určité mystické vystúpenie do jej zasvätenia sa trojjedinému Bohu. Preto chcieť z liturgických dôvodov vyčiarknuť výraz „zasvätenie“ a nahradiť ho výrazom „zverenie“ by bolo z pastoračného hľadiska ochudobnením hĺbky nášho dôverného vzťahu k Panne Márii a skrze ňu i k Bohu.

Milá čitateľka, zakončím dvomi citátmi sv. Jána Pavla II. z encykliky Redemptoris

Mater (RM)a z apoštolského listu o ruženci Rosarium Virginis Mariae (RVM): „Veľmi rád… pripomínam postavu sv. Ľudovíta Máriu Grigniona z Montfortu, ktorý odporúčal kresťanom zasvätiť sa Kristovi prostredníctvom Panny Márie ako účinný prostriedok žiť verne podľa krstných záväzkov. S radosťou pripomínam, že ani v našich časoch nechýbajú nové vzory tejto spirituality a zbožnosti“ (RM, 48). „Čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi Kristovi“ (RVM, 15).

Výraz „zasvätenie“ sa v modlitbách súčasnej Cirkvi bežne používa, pričom je Modlitba zverenia sa a zasvätenia Svätého Otca Jána Pavla II. Panne Márii. Fatima – Štvrtok 13. mája 1982

“Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička”!

1. Vyslovujúc slová tejto antifóny, ktorá je modlitbou Kristovej Cirkvi po stáročia, sa dnes nachádzam na tomto mieste,
Ktoré si ty, Matka, vyvolila a zvlášť milovala.
Nachádzam sa tu zjednotený so všetkými pastiermi Cirkvi tým osobitným putom, prostredníctvom ktorého tvoríme jeden kolegiálny zbor podobne, ako chcel mať Ježiš apoštolov zjednotených s Petrom.

Vo zväzku takej jednotyvyjadrujem slová nasledovného úkonu,
do ktorého chcem zahrnúť ešte raz nádeje a obavy Cirkvi
v súčasnom svete.

Pred štyridsiatimi rokmi a ešte raz po desiatich rokoch
tvoj služobník pápež Pius XII.,majúc pred očami bolestné skúsenosti
ľudskej rodiny,Tvojmu Nepoškvrnenému Srdcu zveril a zasvätil celý svet a najmä národy,na ktoré si zvlášť upriamovala svoju pozornosť a lásku.

Tento svet, svet ľudí a národov,mám pred očami aj dnes vo chvíli,
keď túžim obnoviť zverenie a zasvätenie uskutočnené mojím predchodcom na Petrovom stolci:svet druhého tisícročia,
ktoré práve končí, tento súčasný, tento dnešný svet!
Cirkev si pamätá Pánove slová:“choďte … a učte všetky národy… hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta… (Mt 28, 19-20).

Preto si na Druhom vatikánskom koncile znovu uvedomila svoje poslanie na tomto svete.A preto, Matka ľudí a národov, ktorá „poznáš všetky ich utrpenia a nádeje“,ktorá materinsky vnímaš všetky zápasy medzi dobrom a zlom, medzi svetlom a tmou,zmietajúce súčasný svet, prijmi náš výkrik, ktorým sa na popud Ducha Svätého
obraciame na tvoje srdce.

Objím s láskou Matky a Služobnice tento svet ľudí,
ktorý ti zverujeme a zasväcujeme -Celkom znepokojení O pozemský i večný údel ľudí a národov.

Osobitným spôsobom Ti zverujeme a zasväcujeme tých ľudí a tie národy, ktoré toto zverenie a toto zasvätenie zvlášť potrebujú.

„Pod tvoju ochranu sa utiekame svätá Božia rodička! Neodmietaj prosby nás, ktorí sme uprostred skúšok!

Neodmietaj! Prijmi našu pokornú dôveru a zverenie sa!

2. “Boh tak miloval svet, že poslal svojho jednorodeného Syna,
aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život” (Jn 3, 16). Práve z tejto lásky vyplýva, že Boží Syn zasvätil sám seba:
„a pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení v pravde.” (Jn 17, 19).

V moci a sile tohto zasvätenia sú všetci učeníci všetkých čias
povolaní usilovať sa o spásu sveta, doplniť niečím Kristovo utrpenie v prospech jeho tela, ktorým je Cirkev.(por. 2 Kor 12, 15; Kol 1, 24).

Pred tebou, Matka Kristova, Pred tvojím Nepoškvrneným Srdcom
chcem sa dnes vedno s celou Cirkvou Zjednotiť s naším Spasiteľom
v tomto jeho zasvätení pre svet a pre ľudí, ktoré má iba v jeho Božskom Srdci moc dosiahnuť odpustenie a dať zadosťučinenie.

Moc tohto zasvätenia trvá po všetky veky a zahŕňa všetkých ľudí,
všetky národy a národnosti prekonávajúc každé zlo, ktoré duch temnôt dokáže vzbudiť v srdci človeka a jeho dejinách a ktoré vzbudil aj v našich časoch.

S týmto zasvätením nášho Spasiteľa sa prostredníctvom Petrovho nástupcu zjednocuje Cirkev ako Kristovo mystické telo.

Ó, aká hlboká je naša túžba zasvätiť sa za svet a ľudstvo, za náš súčasný svet v jednote so samým Ježišom Kristom!

Na Kristovom spásonosnom diele musí mať svet vskutku účasť
prostredníctvom Cirkvi. Veru, ako veľmi nás teda bolí všetko,
čo sa v Cirkvi i v každom z nás prieči svätosti i zasväteniu!
Ako veľmi nás bolí, že pozvanie k pokániu, obráteniu a modlitbe
nenašlo žiaducu odozvu!

Ako veľmi nás bolí, že mnohí sa tak chladne zúčastňujú
na Kristovom diele vykúpenia! Že sa tak nedostatočne na našom tele
dopĺňa, „čo chýba Kristovmu utrpeniu” (Kol 1, 24).

Nech sú teda požehnané všetky duše, ktoré poslúchajú povolaniu
Večnej láske!

Nech sú požehnaní všetci, čo každodenne a neúnavne
prijímajú, ó Matka, tvoje pozvanie konať to, čo hovorí tvoj Ježiš (por. Jn 2, 5) a ktorí obdarúvajú Cirkev i svet tichým svedectvom života inšpirovaného evanjeliom.

Buď nadovšetko požehnaná, ty Služobnica Pána, ktorá si najplnším spôsobom poslušná Božiemu povolaniu.

Buď požehnaná ty, ktorá si celkom spojená so spásonosným zasvätením svojho Syna.

Matka Cirkvi! Osvecuj Boží ľud Na cestách viery, lásky a nádeje!
Pomôž nám úplne pravdivo prežívať Kristovo zasvätenie celej ľudskej rodine v súčasnom svete.

3. Zverujeme ti, Matka, celý svet i všetkých ľudí a národy,
zverujem ti aj samotné zasvätenie za svet vnárajúc ho do tvojho materinského srdca.

Ó, Nepoškvrnené Srdce! Pomôž nám prekonať hrozbu zla,
ktoré tak ľahko zapúšťa korene v srdci dnešných ľudí, a vo svojich nedoziernych dôsledkoch ťaží našu súčasnosť A akoby zatvárala cesty smerom k budúcnosti.

Osloboď nás od hladu a vojny!

Od atómovej vojny,

od nevypočítateľného sebazničenia,

od každého druhu vojny nás osloboď!

Od hriechov proti ľudskému životu

od jeho počatia nás osloboď!

Od nenávisti a potupovania

dôstojnosti Božích detí nás osloboď!

Od každej nespravodlivosti v spoločenskom živote

národnom i medzinárodnom nás osloboď!

Od ľahkovážneho pošliapavania Božích prikázaní nás osloboď!

Od hriechov proti Duchu Svätému nás osloboď! Osloboď!

Prijmi, ó Matka Kristova, tento výkrik plný utrpení všetkých ľudí! Utrpenia celej spoločnosti!

Nech sa v dejinách sveta ešte raz ukáže nekonečná moc milosrdnej Lásky. Ona nech zastaví zlo! Nech premení svedomie ľudí! V tvojom Nepoškvrnenom Srdci nech sa všetkým ukáže naplno svetlo nádeje.

Ešte jednou osobitnou modlitbou sa obraciam na teba, Matka poznajúca úzkosti a obavy svojich detí.

Zo srdca a naliehavo ťa prosím zasiahnuť tvojim príhovorom za svetový mier,za mier medzi národmi, ktoré sa v rôznych regiónoch
stavajú krvavo proti sebe skutkami nespravodlivej svojvôle.

Obzvlášť ťa prosím, nech sa skončí nevraživosť rozdeľujúca už toľko dní dve veľké krajiny stredného Atlantiku, spôsobujúc bolestné straty na ľudských životoch.

Daj, nech sa konečne medzi dvomi stranami sporu nájde riešenie spravodlivé a dôstojné, nielen pre rozpory, ktoré ich rozdeľujú a ohrozujú nepredvídateľnými dôsledkami, ale aj a predovšetkým v záujme znovunastolenia čo najhlbšej a čo najvyššej harmónie medzi nimi, v súlade s ich dejinami, civilizáciou kresťanskými tradíciami.

Dejiny a význam modlitby „Pod Tvoju ochranu sa utiekame“

*Starobylú modlitbu „Pod tvoju ochranu sa utiekame…“ (Sub tuum praesidium) sa cirkev modlila oddávna. Ale iba v minulom, dvadsiatom storočí vyšli na povrch prekvapujúce podrobnosti o čase a okolnostiach jej vzniku. Všetko začalo stroskotaním lode, na ktorej sa viezol istý James Rendel Harris.
* Harris bol paleoagraf, religionista a kurátor zbierky rukopisov Manchesterskej univerzity. Keď sa v roku 1916 na ceste z Indie zachránil zo stroskotanej lode, ocitol sa nútene v egyptskej Alexandrii. Tam sa mu šťastnou náhodou dostalo do rúk niekoľko papyrusov, aj fragment veľkosti 180 x 94 mm. Zatiaľ nemohol tušiť, čo je na ňom napísané…

*Zaujímavý fragment nazvaný „Ryland 470“ odovzdali cambridgeskému expertovi Colinovi Robertsovi, členovi vedeckej komisie Oxfordskej univerzity. Text na základe svojej analýzy datoval na koniec štvrtého storočia, keďže prvý, kto podľa Robertsa použil titul Matka Božia, bol alexandrijský patriarcha, svätý Atanáz. Roberts ako protestant neidentifikoval povahu modlitby. Svoje uzávery
publikoval v roku 1938.

*Po publikovaní textu sa jeho analýzy ujal benediktín Feullen Mercenier, ktorý na základe latinského prekladu koptskej verzie modlitby ihneď rozpoznal, že ide o najstaršiu verziu modlitby Sub tuum praesidium: o vôbec najstaršiu známu mariánsku modlitbu. Z nej vyplýva, že titul Dei Genitrix, Božia Rodička, používali kresťania
dávno pred Efezským, ale aj pred Nicejským koncilom, bol integrálnou súčasťou ľudovej zbožnosti a liturgie už v období okolo roku 250! Datovanie papyrusu teda spadá do obdobia krutého prenasledovania kresťanov za vlády cisára Decia (249-251) či Valeriána (253-260).

Modlitba vznikla v kruhoch prvých afrických mučeníkov Cirkvi, vo vypätej situácii sústavného ohrozenia života tých, ktorí vyznávali Ježiša Krista. Čoskoro sa táto modlitba používala aj vo vianočnej liturgii Koptskej cirkvi.

* slovo „ochrana“ v pôvodine evokuje „tieň ochranných krídel“, používaný aj v súvislosti s egyptskými božstvami.

* Vojenský terminus technicus ochrana = praesidium znamená doslova „miesto bránené vojenskou posádkou“. Vyjadruje to silu a účinnosť Máriinho príhovoru, ku ktorej sa modlitba obracia nielen ako ku orodovnici, ale ako ku konajúcej osobe schopnej poskytnúť útočisko.

*Text modlitby má styčné významy so žalmami, ktoré prosia Boha o okamžitú pomoc v bezprostrednom nebezpečenstve (Ž16[15],27, 30[29],58-60, 17[16],3, 90[89],1, 114[113],2-

5, 142[141],9).

Zasvätenie sa Ježišovi Kristovi cez bolesti Panny Márie

Cez prvú bolesť neistoty zo Simeonovho proroctva sa cez príkladnú dôveru Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi ako našej jedinej istote v duchu jeho slov „ja som s vami až do skončenia sveta“.

Cez druhú bolesť úteku do Egypta sa cez príkladnú zachraňujúcu lásku Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi, ako nášmu jedinému záchrancovi, ktorý je „cesta, pravda a život…“

Cez tretiu bolesť hľadania strateného Syna v chráme sa cez materinské obavy Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi, ktorý nás pozýva do „domu svojho Otca“

Cez štvrtú bolesť stretnutia na krížovej ceste sa cez láskyplnú blízkosť Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi, ktorý nám dáva silu niesť životné kríže.

Cez piatu bolesť zomierania na kríži sa cez hlbokú vieru Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi, ktorého vyznávame ako víťazného Pána dejín i každej prítomnej chvíle.

Cez šiestu bolesť Piety sa cez Máriinu tichú kontempláciu tajomstva vykúpenia zasväcujeme Ježišovi Kristovi, ktorý bol a zostáva „vzkriesenie a život“.

Cez siedmu bolesť pochovania sa cez odovzdanú dôveru Panny Márie zasväcujeme Ježišovi Kristovi, o ktorom anjeli zvestovali „… prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi…?“

Ďalšie materiály na ave.kbs.sk.

Pripomienky, návrhy a podnety posielajte na adresu ave@kbs.sk

Tento obsah bol zaradený v Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.