Arcibiskup Chaput: Celok posolstiev zo synody je zmätočný. „A ja si myslím, že zmätenie je niečo, čo prichádza od diabla“.

Arcibiskup Chaput: Celok posolstiev zo synody zmätočný

Washington, 22.10.2014 (kath.net/KAP/red) 017 391 – Americký arcibiskup z Filadelfie, Charles Chaput, vyslovil ostrú kritiku diskusií na vatikánskej synode o rodine. Arcibiskup Chaput bude hostiteľom pápeža Františka v septembri 2015 na Svetovom stretnutí rodín v pensylvánskej metropole. Kapucín Chaput sa na synode nezúčastnil. Je presvedčeným kritikom zdravotnej reformy v USA a legalizácie homosexuálneho „manželstva“.
Na akcii predčítania amerického časopisu „First Things“ v New Yorku arcibiskup podľa novín „Washington Post“ zo stredy povedal, že je „veľmi znepokojený“ z vatikánskych diskusií o náukách Cirkvi k homosexualite a znovu zosobášených rozvedených. Z celkového pohľadu zo správ o synode vychádza „zmätočné posolstvo“. „A ja si myslím, že zmätenie je niečo, čo prichádza od diabla,“ povedal arcibiskup Chaput.
V prednáške v Manhattane arcibiskup Chaput tiež dal na zváženie, či by nebolo vhodné, aby katolícky klérus odmietol registrovať civilné sobáše. V USA neexistujú dvojité sobáše – kňazi fungujú aj ako sobášni úradníci. V súvislosti s najnovšími rýchle sa množiacimi súdnymi rozhodnutiami o legalizácii partnerstiev rovnakých pohlaví už v 30 štátoch USA by katolícki kňazi mohli zvážiť vystúpiť z povinnosti  certifikovania civilných sobášov ako znamenia „principiálneho odporu“.
Arcibiskup Chaput usporiada v septembri 2015 veľké medzinárodné stretnutie rodín vo svojich diecézach.  Očakáva sa, že pápež František preto príde do USA, pričom dostal pre Washington a New York aj pozvania od politikov – od prezidenta, z kongresu, od generálneho sekretár a OSN a od zhromaždenia OSN.
Mediálne sa kritika  synody arcibiskupa Chaputa interpretovala aj ako dištancovanie sa od Františka – veď predbežnú správu zo synody, ktorú kritizoval tento najprominentnejší kapucín Ameriky, redigovali pápežovi dôverníci arcibiskup Bruno Forte a arcibiskup Viktor Manuel Fernandez.
„Bol som veľmi zničený z toho, čo sa tam stalo,“ povedal arcibiskup Chaput o predbežnej správe. Záverečnú správu (Relatio Synodis) označil ako „zlepšenie“. „No aj tej chýba precíznosť – na jednej strane, čo sa týka úpravy zmätenia a na druhej strane,  čo sa týka jasnej novej dikcie pripomenutia naformulovaných náuk Cirkvi o manželstve a homosexualite.“
„Nikto z nás nie je na základe našich vlastných podmienok vítaný v Cirkvi. My sme v Cirkvi vítaní za podmienok Ježiša Krista,“ povedal arcibiskup: „To je to, čo  znamená byť kresťanom. Podriadiš sa Ježišovi a jeho náuke. Nevytvoríš si svoj vlastný korpus súkromnej spirituality.“
Príhovor arcibiskupa Chaputa v kontexte nadchádzajúceho plenárneho zasadnutia Biskupskej konferencie USA v Baltimore získal veľkú pozornosť. Vo všeobecnosti mali severoamerickí účastníci synody zreteľne konzervatívny postoj.
Téma homosexuálnych „manželstiev“ bude mať na zasadnutí biskupov v Baltimore ústredné miesto. Arcibiskup Chaput obvinil v New Yorku homosexuálnych aktivistov z „nenávisti“. Povedal, že vykresľujú s tradíciou spojených katolíkov ako „homofóbnych“. „Musíme však Bohu ďakovať aj za tento vzniknutý konflikt. Ten očistí Cirkev a zjaví charakter nepriateľov, ktorí nenávidia Cirkev,“ povedal arcibiskup doslova. –zg-

 

Kardinál Meisner: Synoda vylúčila svätého Jána Pavla II.

Kolín, 23.10.2014 (kath.net) 017 392 – Kolínsky kardinál Joachim Meisner v komentári v katolíckom denníku „Tagespost“ vyslovil kritiku mimoriadnej biskupskej synody v Ríme, keďže na synode nesmel byť nijaký zástupca cirkevného „Inštitútu svätého Jána Pavla II.“ v Ríme. Povedal, že to pôsobí ako vylúčenie tohto svätého pápeža zo synody. Mnohí biskupi však napriek tomu na synode hovorili o „základných teologických údajoch o manželstve a rodine“ svätého pápeža Jána Pavla II. „Kontinuita v hlásaní náuky Cirkvi bola a je vždy garanciou a solídnym základom našej viery,“ konštatoval kardinál Meisner.
Emeritný kolínsky arcibiskup poukázal na to, že viera je „žitá náuka“. „Preto ani nie je predstaviteľné, že by sme chceli zmeniť len prax, ale nie náuku. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami (Jn 1,14). To je srdce kresťanskej viery.“ Slovo a náuka spolu tvoria „Slovo, ktoré sa stalo telom – kresťanskú vieru“. „Svätý pápež Ján Pavol II. bol nepochopiteľne vylúčený aj z prípravných grémií synody. Ako si to máme vysvetliť?“
Kardinál Meisner potom pripomenul, že niekoľko mesiacov bol Ján Pavol II. v Ríme svätorečený a pritom bolo veľa pútnikov z Poľska. „Pre organizátorov synody sa to zdá byť bez významu: „Vox populi – vox Dei!“ Hlas Božieho ľudu nebol žiadúci a preto sa zdá, že ani nebol vypočutý.“ –zg-

Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby

Vatikán, 22.10.2014 (kath.net/Johannes Graf -jg) 017 390 – V rámci svätej omše, ktorou sa skončila biskupská synoda o rodine, pápež František blahorečil svojho predchodcu pápeža Pavla VI. Medzi oboma udalosťami je súvislosť nielen pre encykliku Humanae vitae, v ktorej Pavol VI. rozvinul odovzdávanie života začlenené do celkového pohľadu na človeka.
Téma synody znela: „Pastoračné výzvy rodiny v kontexte evanjelizácie“. V centre teda stoja pastoračné otázky vzhľadom na rodinu, ktoré v priebehu evanjelizácie vznikajú. Oplatí sa poukázať na to, že tento aspekt – tak sa mi zdá – sa v diskusiách okolo synody trocha dostal do úzadia.
„Rozchod evanjelia s kultúrou“ napísal Pavol VI. už v r. 1975 „je nesporne dráma našej doby“ (Apoštolský list Evangelii nuntiandi, 20). Evanjelizácia sa preto musí zamerať aj „na ľudí, čo boli poznačení svätým krstom, ale žijú mimo akejkoľvek formy kresťanského života“ (EN 52). Zameriava sa na ľudí, ktorí mali doteraz málo kontaktu s vierou a s úplnou náukou Cirkvi. Medzi nimi je nemálo tých, čo žijú vo vzťahoch, ktoré nie sú v súlade s náukou Cirkvi.
Pastoračných výziev je dosť nielen pre biskupov a kňazov. Aj laici a práve my kresťanskí laici dostávame otázky zo spoločnosti, ktorá má málo pochopenia pre katolícke chápanie manželstva, sexuality a rodiny. „Skutočne ste čakali do manželstva?“ „Neberiete antikoncepciu?“ „Čo robíš, keď je jedno tvoje dieťa homosexuálne?“ „Robíš naozaj všetko, čo Cirkev od teba požaduje?“ Tu sa žiadajú dobré odpovede, ktoré dokážu pochopiť aj ľudia, ktorí mali doteraz málo do činenia s vierou. V našej dobe má osobné svedectvo jednotlivca často väčšiu váhu ako rozsiahle štúdie expertov. Autentické vystupovanie človeka pôsobí často vierohodnejšie ako nezriedka ideológiou poznačené prieskumy. To platí najmä v oblasti manželstva a rodiny, v ktorej sa dohráva podstatné spoločensko-politické danie súčasnosti. To samozrejme pôsobí aj smerom do Cirkvi.
Každá epocha Cirkvi pozná pokušenie prispôsobiť náuku alebo prinajmenšom pastoračnú prax aktuálnemu kultúrnemu prúdu. To platí aj pre mimoriadnu synodu o rodine, ktorá sa práve skončila. Verejnosť bola doteraz nevídanou mierou neustále viac či menej korektne informovaná o diskusiách biskupov, čím sa zreteľne ukázali fronty. Pavol VI. jasne odmietol poklonkovanie sa duchu doby. Cirkvi „ide aj o to, aby slová evanjelia pretvárali zásady, podľa ktorých ľudia posudzujú rozhodujúce hodnoty, predmety, na ktoré sústreďujú všeobecný záujem, spôsob myslenia, pramene, z ktorých čerpajú podnety a vzory ľudského života, ktoré sú v rozpore s Božím slovom a plánom spásy“ (EN 19).
Úloha Cirkvi spočíva v tom, aby ľudí privádzala k Bohu, pretože ten ponúkol „spásu každému človeku“. „A nejde tu len o tzv. imanentnú spásu, t. j. o spásu podľa veľkosti hmotných a takisto i duchovných potrieb, ktoré sa týkajú nášho pozemského života a úplne sa stotožňujú s našimi pozemskými želaniami, nádejami, starosťami a zápasmi, ale ide zároveň aj o spásu, ktorá presahuje tieto hranice a spĺňa sa v spoločenstve s jedinou absolútnou bytosťou, čiže s Bohom. Je to teda transcendentná a eschatologická spása, ktorá začína už v tomto časnom živote, ale završuje sa vo večnosti“ (EN 27). To dobré, čo v neusporiadaných vzťahoch existuje, tu môže byť záchytným bodom evanjelizácie. Spoľahlivosť, vernosť, ochrana, pochopenie, úprimnosť, vzájomná podpora a pomoc sa samozrejme nájdu aj tam. Ale pritom sa nesmieme zastaviť. Musí zostať jasné, čo je hriech. Boh nevydal svoje prikázania svojvoľne, ale pretože privádzajú človeka ku spáse, ktorá spočíva v spoločenstve s ním. Pri evanjelizácii potrebujeme veľa pochopenia a citlivosti, keď máme do činenia s ľuďmi v neusporiadaných situáciách.
Mnohé príspevky pred synodou a počas nej žiaľ vyvolali falošné očakávania a – najmä v mediálnej verejnosti – viedli k zúženiu celkového pohľadu na toto zhromaždenie. S poukazom na pozitívne aspekty neusporiadaného vzťahu a hesiel ako „milosrdenstvo“ a „ďalší vývoj náuky Cirkvi“ niektorí účastníci synody sa viac či menej citlivo pokúsili pôsobiť v smere prijatia druhého civilného manželstva Cirkvou, či dokonca homosexuálneho partnerstva.
Pri všetkom ohľade na pastoračné požiadavky musí sa tu dovoliť otázka, prečo sa poklonkujeme okrajovým skupinám Cirkvi a súčasne zneisťujeme Cirkvi verných veriacich. A ďalej – ako sa vzhľadom na tieto podnety musia cítiť ľudia, ktorí žijú v neusporiadaných pomeroch, ale podľa svojich síl sa usilujú nasledovať Božie prikázania? Tí, ktorí žijú v druhom manželstve zdržanlivo alebo, keď sa im to nepodarí, z úcty ku sviatosti sa vzdajú prijatia Eucharistie? Či by nemalo byť synodálnym otcom pravým cieľom verejne oceniť príkladné správanie týchto ľudí? Či by to nebol súčasne plodný pastoračný podnet pre evanjelizáciu? Či by nebolo oveľa zmysluplnejšie pri hľadaní odpovedí na pastoračné výzvy rodiny začať pri tomto a nepokúšať sa existujúcu náuku uvoľňovať a relativizovať?
Mimoriadna synoda neurobila závery, ale pripravila riadnu synodu, ktorá sa uskutoční v októbri 2015. To bude 40 rokov po uverejnení Evangelii nuntiandi. Prosme blahoslaveného pápeža Pavla VI. o jeho príhovor za synodálnych otcov. –zg-
Johannes Graf je hlavným komentátorom redakcie kath.net

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.