Kardinál Kasper uráža ‘prívržencov’ Benedikta XVI.

Kardinál Kasper uráža ‘prívržencov’ Benedikta XVI.
Traja papezi
Rím, 12.11.2014 (kath.net/RV) 017 449 – Nový rozruch okolo výpovedí emeritného kardinála rímskej kúrie Waltera Kaspera! Na konferencii v Ríme v ekumenickom centre „Russia Ecumenica“ označil Kasper Benedikta XVI. ako nemeckého teológa, ktorý je „veľmi otvorený“ a síce „viac ako mnohí jeho prívrženci, ktorí sú menej inteligentní“. Kasper podľa správy Rádia Vatikán tiež vyhlásil, že Riadna biskupská synoda 2015 na tému manželstvo a rodina nájde široký konsenzus.

Pápež František je podľa Kaspera „inteligentný konzervatívec“, ako boli aj Pavol VI. a Ján XXIII. „Títo pápeži vedeli, že Evanjelium nie je vzácnym pokladom vo vitríne, ale odkaz odovzdávaný ďalšej generácii,“ povedal bývalý predseda Pápežskej rady pre napomáhanie jednoty kresťanov. –zg-

 

Riadna synoda o rodine bez biskupa s kompetenciou v oblasti rodiny

Rakúsky biskup navrhnutý na riadnu synodu: „Nesmieme pridŕžať rigoróznosti, ktorá od ľudí očakáva, že budú dodržiavať Desatoro Božích prikázaní. Nesmieme nechať bez povšimnutia objektívne danosti v prospech slepého milosrdenstva.“

Viedeň/Feldkirch, 12.11.2014 (kath.net/jg) 017 450 – Biskupská konferencia Rakúska rozhodla, že na riadnu synodu o rodine v októbri 2015 vyšle biskupa Benna Elbsa, biskupa Feldkirchu. Toto rozhodnutie veľmi prekvapuje, lebo predseda komisie pre rodinu pri BKR biskup Klaus Küng zo St. Pöltenu sa na nej nedostane k slovu. Na mimoriadnej synode v októbri tohto roku bolo Rakúsko zastúpené kardinálom Christophom Schönbornom viedenským arcibiskupom. Ešte podivnejšie je rozhodnutie menovať biskupa Künga ako náhradníka za biskupa Elbsa, ak by sa tento nemohol zúčastniť.

Biskup Küng je už mnohé roky predsedom komisie pre rodinu pri Biskupskej konferencii Rakúska. Je spoluzakladateľom „Iniciatívy domáca cirkev“, ktorá podporuje manželské páry a rodiny. Toto hnutie má iste pastoračné pôsobenie, ktoré je pre riadnu synodu zaujímavé. Biskup Küng by tu mohol referovať z prvej ruky. Takmer 20 rokov je biskup St. Pöltenu aj konzultantom Pápežskej rady pre rodinu.

Pri všetkej úcte voči biskupovi Elbsovi a kardinálovi Schönbornovi, ktorý podľa lineckých katolíckych novín KirchenZeitung sa ako člen synodálnej rady zrejme zúčastní aj na riadnej synode, vyvoláva úžas, že biskupská konferencia sa domnieva, že sa môže zaobísť bez osobnosti s vedomosťami a skúsenosťami ako je biskup Küng. Jeho nominovanie ako náhradníka za biskupa Elbsa sa musí v tejto situácii zdať takmer ako odpor voči nemu.

Synoda o rodine predsa nie je bezvýznamné rutinné stretnutie, ale jedno z najdôležitejších podujatí na tému rodiny vo všeobecnej Cirkvi v ostatných desaťročiach. Vzhľadom na celosvetové sociálne zmeny Cirkev hľadá cesty, ako ľuďom sprostredkovať Bohom chcenú rodinu. Dotazník pred synodou ukázal, že náuka Cirkvi je mnohým katolíkom neznáma, alebo len  nedostatočne známa. Rozpor medzi náukou a praxou je často hrozivý a to nielen v Európe a Severnej Amerike. Tu by mali rakúski biskupi usilovať o to, aby vyslali svojho najlepšieho a najkompetentnejšieho muža.

Biskup Elbs ako dlhoročný vedúci pastoračného úradu a generálny vikár svojho predchodcu Elmara Fischera nepochybne nazbieral skúsenosti v oblasti rodiny. Jeho ťažiská však doteraz spočívali v iných oblastiach.

Podľa katolíckej agentúry kathpress biskup Elbs sa počiatkom novembra priznal ku „Kasperovej línii“ vzhľadom na sväté prijímanie pre znovu zosobášených rozvedených a homosexuálov. Zastáva sa „prístupu zohľadňujúceho príslušné okolnosti a motívy“, ako napísala agentúra. Cirkev má podľa neho úlohu „liečiť rany a zahrievať duše“. Nezastáva sa paušálneho prijímania pre znovu zosobášených rozvedených, ale nemá sa podľa neho stať, že kvôli „rigoróznosti“ sa nebude vhodne pristupovať k človeku. Tento postoj na mimoriadnej synode nedostal potrebnú väčšinu.

„Je tu síce ideál, ale musíme zohľadňovať, že každý človek je na ceste,“ vysvetľuje biskup Elbs svoj postoj. „A presne v tom spočíva problém, ktorému sa synoda chce venovať.“ Biskup Elbs, ako sa zdá, prevzal postoj mnohých našich pokrstených, ktorý znie: Existuje ideál manželstva a rodiny, to je síce pekné, ale pre väčšinu ľudí nedosiahnuteľné.

Preto sa nesmieme pridŕžať „rigoróznosti“, ktorá od ľudí očakáva, že budú dodržiavať Desatoro Božích prikázaní. Synoda si dala za úlohu nájsť odpovede na tieto pastoračné výzvy. Tie sa musia prirodzene orientovať príslušnou situáciou ľudí a ich náhľadom do náuky Cirkvi. Nesmieme však nechať bez povšimnutia objektívne danosti v prospech slepého milosrdenstva. To ľuďom na ich ceste k Bohu nepomôže.“  –zg-

 

Vedúci dikastérií sa radia s pápežom o reforme kúrie

Vatikán, 11.11.2014 (KAP- J. Schidelko, Vatikán) 017 445 – Po šiestich kolách poradenstva Rady kardinálov o reforme kúrie (Rada K9) si teraz sadne za stôl s kardinálmi aj pápež František. Na kabinetnom zasadnutí 24. novembra, ako sa dozvedáme, sa chce s vedúcimi dikastérií radiť o projekte reformy. Vedúci dikastérií – 9 kongregácií, 3 súdnych dvorov a 12 pápežských rád – majú predložiť svoje názory do procesu diskusie, v ktorom ide o štruktúru a o budúcnosť dikastérií vôbec. Tieto poznatky sa majú potom predložiť na ďalšom zasadnutí Rady kardinálov, ktorá sa opäť zíde počiatkom decembra.
Doteraz síce preniklo von málo o plánoch reformy kúrie, ktorú pápež František začal bezprostredne po svojom zvolení ako jeden z jeho najdôležitejších projektov reformy. No mnohé poukazuje na to, že budúci systém rímskej správy bude štíhlejší ako doterajší.
Mnohé po Druhom vatikánskom koncile (1962-65) novo založené pápežské rady, ktoré Cirkvi radia v rôznych oblastiach jej otvárania sa svetu, sa majú spojiť, ako zaznelo z informovaných kruhov. Tak napríklad Rada pre rodinu by mala byť podriadeným oddelením Rady pre laikov. Rada pre spravodlivosť a pokoj (spravujúca sociálne záležitosti) by sa mala spojiť s Radou „Cor unum“. Podľa ďalších úvah Rada pre novú evanjelizáciu by mala byť začlenená do Kongregácie pre misie. A hovorilo sa aj o spojení Kongregácie pre Boží kult a disciplínu sviatostí s Kongregáciou pre kauzy svätých.
Štrukturálne zmeny naznačuje aj súčasná personálna politika pápeža Františka. Je nápadné a nezvyčajné, že od preloženia kardinála Antonia Canizaresa Lloveru do španielskej Valencie je post prefekta Kongregácie pre Boží kult vakantný. Či na tento post nastúpi vedúci jednej z rušených rád, je pravda len špekuláciou. Ale vysvetľovalo by to, prečo František čaká s menovaním.
Nápadne rýchlo dostal však nástupcu sekretár pre vzťahy so štátmi Dominique Mamberti. Súčasne s povýšením tohto Francúza za hlavu Apoštolskej signatúry cez víkend prezentovali aj jeho nástupcu – britského arcibiskupa Paula Richarda Gallaghera (60), doteraz pápežského veľvyslanca v Austrálii a kolegu štátneho sekretára kardinála Pietra Parolina z Akadémie pre diplomatov. Ten bude odteraz koordinovať pápežskú zahraničnú politiku. No Mamberti má ešte ukončiť plánovanie cesty pápeža do Turecka 28. bis 30. novembra. Táto zmena ukončuje éru, v ktorej Francúzi či Taliani určovali zahraničnú politiku Svätého stolca. Vatikán sa stal anglofónnejším, ako to komentoval vysoký cirkevný predstaviteľ.
Časový plán reformy kúrie zatiaľ nepredložili. Počiatočné očakávania, že by sa takýto mamutí projekt ukončil za niekoľko mesiacov, sa čoskoro ukázali ako iluzórne. Veď konštitúcia kúrie „Pastor bonus“ z r. 1988 za Jána Pavla II. potrebovala mnohé roky, hoci štruktúru predchádzajúceho poriadku z r. 1967 zmenila iba málo. A František si tento projekt pred jeho schválením iste dá preveriť ešte svojím právnikom.
Dôležité reformné oblasti ako biskupská synoda a kritická hospodárska a finančná oblasť už boli naplánované a rada kardinálov ho nasmerovala na novú cestu. František založil Hospodársku radu, ktorú koordinuje mníchovský kardinál Reinhard Marx a Hospodársky sekretariát pod vedením austrálskeho kardinála Georga Pella. No zrejme potrvá ešte dlhší čas, kým sa skutočne vnesie transparentnosť do zmätku samostatne popri sebe operujúcich vatikánskych finančných orgánov. –zg-

 

Kolégium kardinálov urýchli riešenie prípadov zneužívania

Vatikán, 11.11.2014 (kath.net/KAP) 017 444 – Pápež František zriadil pri Kongregácii pre náuku viery nové kolégium kardinálov a biskupov, ktoré má urýchliť vyšetrovanie prípadov zneužívania a iných „závažnych deliktov“. Sedemčlenné kolégium má preskúmať odvolania proti rozhodnutiam kongregácie v týchto deliktoch – „delicta graviora“ – ako sa uvádza v materiáli z utorka, ktorý pripravil štátny sekretár Pietro Parolin z pápežskej audiencie.
Kolégium má tak odbremeniť každomesačné zasadnutie kardinálov Kongregácie pre náuku viery (Feria quarta). V súčasnosti prichádza do Ríma každý mesiac 4-5 prípadov, preto je práca zasadnutia „Feria quarta“ veľmi náročná, ako vysvetlil vatikánsky hovorca páter Federico Lombardi.
Nové grémium môže robiť vlastné rozhodnutia, pre vyšetrovanie proti biskupom však zostáva kompetentné priamo „Feria quarta“. Kolégium, ktorého 7 členov musí menovať pápež, bude kongregáciu o svojich rozhodnutiach pravidelne informovať. Kardináli a biskupi v kolégiu sú členmi kongregácie, ale sú tam aj experti zvonka.
Od r. 2001 je Kongregácia pre náuku viery kompetentná pre všetky „závažné delikty“, ku ktorým patrí okrem prípadov sexuálneho zneužívania maloletých aj porušovanie spovedného tajomstva. Vtedy vlna týchto previnení duchovných najmä v USA Cirkev veľmi poškodila. Vtedajší prefekt Kongregácie pre náuku viery, kardinál Jozef Ratzinger, sa zasadil za rozhodné vyšetrenie týchto prípadov. –zg-

 

Pápež: Aj v Afrike hrozí rozmáhajúca sa sekularizácia

Vatikán, 11.11.2014 (kath.net/KNA) 017 442 – Aj v afrických spoločnostiach je podľa pápeža Františka kresťanská viera ohrozená rozmáhajúcou sa sekularizáciou. Katolícka cirkev preto musí svoje posolstvo šíriť medzi ľuďmi intenzívnejšie a presvedčivejšie, ako povedal František v pondelok biskupom zo Senegalu, Mauretánie, Kap Verde a Guinea-Bissau vo Vatikáne. Laici potrebujú podľa jeho slov predovšetkým solídne základy, čo sa týka katolíckej náuky a spirituality, aby mohli svedčiť o Evanjeliu. To platí zvlášť tam, kde je kresťanská viera vytláčaná na okraj spoločnosti.
Pápež František biskupom, ktorí prišli do Ríma na návštevu ad limina, okrem toho kládol na srdce intenzívnejšiu starostlivosť o rodiny. Pretože v rodinách sa sprostredkujú elementárne základy spolunažívania a okrem toho sú zásobárňou, z ktorej Cirkev čerpá svoje kňazské a rehoľné povolania, ako zdôraznil. Aj blízkosť k ich kňazom v diecézach, najmä k tým mladým, musí byť pre biskupov najvyššou prioritou, ako dodal František. Vo svojich domovinách s väčšinovým islamom majú napomáhať aj dialóg s inými náboženstvami.
Pri návšteve ad limina apostolorum – «k prahu hrobov apoštolov» – ktorú biskupi absolvujú spravidla každých 5 rokov, informujú biskupi každej krajiny pápeža a Rímsku kúriu o situácii v ich miestnej cirkvi. –zg-

 

Farár: Írske univerzity netolerantné voči katolíkom

Bývalý írsky vysokoškolský farár: Írski katolícki študenti trpia netolerantnosťou. Kto verejne zastáva katolícke postoje, toho označia ako «fanatika» alebo «homofóbneho» a umlčia ho.
​​Dublin, 10.11.2014 (kath.net/KNA) 017 439 –
Í​​rski katolícki študenti trpia podľa bývalého vysokoškolského farára rastúcou netolerantnosťou svojich spolužiakov. Kto verejne zastáva katolícke postoje, toho označia ako «fanatika» alebo «homofóbneho» a umlčia ho, ako vyhlásil Dávid Barrins (36) v interview pre írske noviny «Sunday Independent». Predovšetkým študenti, ktorí sa zasadzujú za ochranu nenarodeného života, majú ťažkú situáciu, ako povedal Barrins, ktorý ako dominikán pôsobil viac rokov na „University College“ v Corku na juhozápade Írska.
Študentské skupiny «Pro-Life» na univerzitách v Corku a Limericku neboli vôbec povolené. Zatiaľ čo väčšina vysokých škôl má napojenie na kresťanské centrá vo vysokoškolskom „campuse“, katolícke skupiny ako «Newman Society» na „University College Dublin“ sú raritou. Podľa Barrinsa katolícke skupiny tu nie sú zlučiteľné s «modernými liberálnymi ideológiami» v témach ako potrat a rodina.
„Na týchto univerzitách je však súčasne množstvo moslimských skupín,“ hovorí duchovný. „Moslimské združenia majú obrovskú podporu a to je tak dobre. No katolíckym študentom sa diktuje, čo majú veriť a kto ich reprezentuje,“ hovorí Barrins. Dôvodom je «agresívny sekularizmus» v Írsku. „Nijaká vysoká škola nechce byť považovaná za homofóbnu a nechcú, aby sa niekto cítil napadnutý,“ usudzuje Dávid Barrins. –zg-

Tento obsah bol zaradený v Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.