Kyjev: Cirkvi kritizujú Putinove porovnanie s Chrámovou horou

Chramova hora Irusalajm

Kyjev-Moskva, 6.12.2014 (KAP) 017 526 – Ukrajinské cirkvi kritizujú náboženské odôvodnenie pripojenia Krymu k Rusku ruským prezidentom Putinom. Sekretár Gréckokatolíckej synody biskupov, pomocný biskup Bogdan Dziurach, v sobotu pre nemeckú katolícku agentúru KNA povedal, že Putin sa pokúša „skôr hrubo vynájsť nový mýtus“. Šéf Kremľa vo štvrtok vysvetlil pripojenie Krymu k Rusku okrem iného tým, že polostrov je pre Rusko taký svätý ako jeruzalemská Chrámová hora pre moslimov a židov.
Dziurach povedal: „Nijaký pseudo-historický a nijaký pseudo-náboženský argument nemôže ospravedlniť pred očami všetkých uskutočnenú lúpež časti ukrajinského územia.“
Nie krymské mesto Chersones, ale Kyjev zohral v ruskej histórii úlohu Jeruzalema. V ukrajinskom hlavnom meste bola koncom 10. storočia založená prvá diecéza – ešte pred rozdelením Cirkvi.
Putin v „prejave k národu“ vo štvrtok v Kremli však poukázal na to, že kyjevské veľkoknieža Vladimír sa dal pokrstiť v r. 988 v Chersonese a odtiaľ vyšlo pokresťančenie Ruska. Pred osobnosťami politiky a spoločnosti ako premiérom Dmitrijom Medvedevom, pravoslávnym patriarchom Cyrilom I., či ultranacionalistom Vladimírom Žirinovským bránil prezident svoju krymskú politiku. Vyhlásil, že anektovanie polostrova je v súlade s národným právom. Krym má pre Rusko „veľký civilizačný a sakrálny význam“, ako povedal. „Tak ako Chrámová hora v Jeruzaleme pre tých, ktorí sa hlásia k islamu alebo židovstvu.“
EÚ Putin obvinil, že Rusko pri rokovaniach s Ukrajinou „úplne ignorovala“.
Proti náboženskému odôvodneniu anektovania Krymu sa postavila aj do Moskovského patriarchátu patriaca Ukrajinská pravoslávna cirkev: „Putinovu logiku nemožno akceptovať, pretože z nej možno odvodiť nebezpečné závery,“ povedal Sergii Bortnyk z kyjevského Oddelenia patriarchátu pre zahraničie. „Pre pravoslávnu cirkev je nie Krym, ale Vladimír svätý.“ Bortnyk si položil otázku, či chce Putin anektovať aj Istanbul, pretože tam bola pokrstená stará mama kniežaťa Vladimíra.
Ani ruské tvrdenie, že vojna na východnej Ukrajine je vojnou medzi pravoslávnymi kresťanmi na jednej strane a s Rímom spojenými gréckokatolíkmi a „schizmatikmi“ na strane druhej nesúhlasí, ako povedal pravoslávny duchovný. Pravoslávni kresťania Moskovského patriarchátu slúžia takisto v ukrajinskej armáde.

Moskovský bloger diakon sa odvažuje odporovať
V Rusku sa Putin však nemusí obávať odporu vysokých predstaviteľov pravoslávnej cirkvi, židov, či moslimov proti jeho porovnaniu s Chrámovou horou. Pre ruské médiá všetci vyjadrili spokojnosť s príhovorom šéfa Kremľa.
Jedine pravoslávny moskovský arcidiakon a bloger Andrej Kurajev označil toto porovnanie ako nesprávne. Pre Ruskú pravoslávnu cirkev bol Kyjev v histórii oveľa dôležitejší ako Krym.
Ukrajinský prezident Petro Porošenko, pravoslávny kresťan ako Putin, minulý týždeň odsúdil, že sa z náboženstva robí nástroj v konflikte. Vzhľadom na pripojenie Krymu v kyjevskom parlamente povedal: „Nikdy nezabudneme, že niekedy sa príprava na pripojenie krajiny začína spoločnými modlitbami a procesiami.“ Tým nahrával na to, že ruský hlavný veliteľ tajnej služby Igor Girkin, ako občasný „minister obrany“ Doneckej ľudovej republiky, známy aj pod kódovým menom Strelkov, navštívil Krym mesiac pred anekciou s ruskou pravoslávnou delegáciou, ktorá priniesla na ostrov relikvie.

Obvinenia Moskovského patriarchátu
Ruská pravoslávna cirkev stále zdôrazňuje svoju neutralitu v kríze na Ukrajine a že patrí k jej obetiam. Patriarcha Cyril I., ktorý sedel pri Putinovom prejave celkom vpredu, v stredu povedal, že jeho cirkev prekonáva na Ukrajine práve „najťažšie obdobie novšej histórie“.
V auguste Cyril I. napomínal, že sa nesmie prehliadať „náboženské pozadie“ konfliktu. Členovia Gréckokatolíckej cirkvi vraj cielene prenasledovali a mučili kňazov Moskovského patriarchátu. Gréckokatolícka cirkev obvinenia viackrát odmietla ako poškodzujúcu propagandu.
Veľké rozhorčenie medzi kardinálmi Cirkvi vyvolalo vystúpenie vedúceho Oddelenia pre zahraničie Moskovského patriarchátu, metropolitu Hilariona, 17. októbra na synode biskupov vo Vatikáne, kde znova zopakoval známe obvinenia Moskvy v prítomnosti pápeža a kyjevského Gréckokatolíckeho veľarcibiskupa.
Ukrajinská cirkev Moskovského patriarchátu sa na to zreteľne dištancovala od svojej centrály v Moskve. Vyhlásila, že nesúhlasí s tým, že na východnej Ukrajine ide o vojnu medzi pravoslávnymi a gréckokatolíkmi a schizmatikmi.
Napriek rozladeniu pápež František metropolitovi Hilarionovi oznámil, že by sa rád stretol s patriarchom Cyril a nevyslovil nijaké podmienky. Žurnalistom pápež pred týždňom povedal, že Cyril túto prosbu v najbližšom čase zrejme nesplní, „pretože má teraz iné problémy, predovšetkým vojnu“. –zg-

Maďarsko: Erdő chce spolurozhodovanie o novom zákone o cirkvách

Budapešť, 6.12.2014 (KAP) 017 527 – Nová úprava maďarského zákona o cirkvách, ktorú žiada Súd pre ľudské práva v Štrasburgu, rozdeľuje vládu Orbána a biskupov. Prímas, kardinál Péter Erdő, predseda Biskupskej konferencie Maďarska (BKM), považuje cestu ministra spravodlivosti Lászlóa Trocsányiho (Fidesz), ktorá je príklonom k nemeckej úprave, no so širokým vylúčením cirkví dokonca aj z diskusie, za neprijateľnú. Erdő sa tak vyjadril na tlačovej konferencii v piatok, na záver zimného zasadnutia BKM.
Ostrihomský arcibiskup varoval vládu pred zavádzaním úplne novej právnej štruktúry. To by viedlo k zmätku. Povedal, že je jasné, že súčasný zákon musí byť novelizovaný kvôli rozsudku zo Štrasburgu, ale to nesmie viesť k zriadeniu úplne novej štruktúry.

Štrasburg namietal proti zákonu o cirkvách spred 2 rokov, pretože niektorým malým cirkvám a náboženským spoločenstvám sa neuznal štatus cirkvi. To viedlo k porušovaniu ich práv slobodného výkonu náboženstva a zhromažďovania.
Prímas spomenul stretnutie zástupcov historických cirkví Maďarska s ministrom Zoltánom Balogom (Fidesz) 20. novembra. Tam sa dozvedeli, že vláda plánuje nový zákon o náboženskej slobode a cirkvách. Asi dva mesiace predtým sa zástupcovia vlády informovali „na nemeckých štátnych miestach“ o tamojších úpravách medzi štátom a cirkvami. Nemeckí partneri zasa – ako povedal Erdő – Maďarov upozornili, aby do rozhodovania zapojili aj zástupcov cirkví. Napriek tomu došlo až oveľa neskôr a až po začiatku príprav zákona k stretnutiu s ministrom spravodlivosti Trocsányim, kritizoval Erdő.
Ďalej kritizoval rozpočet na 2015. „Isté sumy“ na financovanie cirkví, ako povedal, tam chýbajú. Tak tam napríklad nenachádza už povolené prostriedky na prípravu Roka sv. Martina 2016.

Hoci vzrástli možnosti priradenia 1 percenta z daní cirkvám a organizáciám, cirkvi dostali z toho balíčka menej, pretože vláda to vypočítava nízkym koeficientom. V dohode s Vatikánom z minulého roku je však stanovený oveľa vyšší koeficient.
Erdő pripomenul, že vláda cirkvi naliehavo potrebuje a chce na nich preniesť obrovskú časť komunálnych sociálnych zariadení a dodal: „Pýtame sa teda, či štát tým zachováva základný princíp neutrality vo svetonázore.“
Prímas sa potom zásadne vyslovil za jednotné, transparentné financovanie všetkých inštitúcií, bez rozdielu, kto ich spravuje. No musia pôsobiť vo verejnom záujme. –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.