Spravodlivosť v Ružomberku. + Voľby, Fico a figliar Figeľ

K ešte žeravej kauze ružomberskej Katolíckej univerzity pridám pár slov. O takýchto veciach treba hovoriť pravdu, zvlášť, keď sa ľuďom konkrétne ukrivdí. Preto som sa aj pripojil k aktivite mladých kresťanských intelektuálov, ktorí sa kvôli tejto krivde dali dokopy. Pravdu teda treba hovoriť, ale nemôžeme sa stavať do roly čističov a všenaprávačov na spôsob Jána Husa a Jána Kalvína. Mne samotnému neraz v živote ublížili a povedal som si svoje, ale vždy som radšej ustúpil a s nikým som sa nesúdil a osobne ho neobviňoval. Apoštol Pavol vyčíta v ktoromsi liste spolubratom, že sa súdia medzi sebou a ešte k tomu pred neveriacimi. Navrhuje im, či nie je lepšie strpieť krivdu.
Krajnak a Zasepa
Človek má určité ambície, zvlášť, kým je mladý a určite nemôžem od nikoho vyžadovať, aby ustúpil až tam, kde som ja. Ak ale uvažujeme o dobre hociktorého celku, či už menšieho, či už väčšieho, alebo dokonca všeobecného, vždy majme na mysli, že ľahko urobíme z akvária rybaciu polievku, ale už ťažko z rybacej polievky akvárium.

Tento komentár chce naznačiť, že ani my kresťania ako jednotlivci a ani Cirkev ako celok sa nemôžeme stavať do úlohy mentorov a poučovateľov väčšej časti spoločenstva. Kristus nebol moralizátorom, on neprišiel odsúdiť, ale spasiť a výslovne nás upozorňuje, aby sme nesúdili, lebo budeme súdení. Ľudí nemôžeme považovať za akési objekty pre prejavy našej nadradenosti a suverenity. Nemyslime si, že žiaľ a či sláva Bohu, si ten plebs nevšimol, že za tých 25 rokov od novembra 1989 nikdy nevyšiel pastiersky list o zmätkoch, biede a korupcii, ak bolo KDH náhodou vo vláde… Pravda síce bolí, ale ak si ju sami medzi sebou nepovieme, získame len viacej smoly.

P.S. Ešte k jednému závažnému problému sa chcem v tomto úvode k 13. knižke zo série „Svedectvo času“ vyjadriť. Zdá sa mi, že kresťanstvo stráca dôveryhodnosť hlavne  kvôli stále doslovnému chápaniu knihy Genezis a následne aj Apokalypsy. Tie knihy sú naozaj alfou a omegou a sú nabité obrovským myšlienkovým nábojom, ale práve ten zjednodušený augustínovský výklad ich o neho oberá.

Hlúpe hádanie sa o slovíčkach vidím aj na polemikách so svedkami Jehovu. Oni síce teoreticky neuznávajú Krista za Boha, ale prakticky áno, keďže akceptujú jeho panenské počatie a aj realitu zmŕtvychvstania. Neviem tiež, či si dostatočne uvedomujeme, že o svätej Trojici vlastne z definície nemôžeme nič konkrétne povedať, čím netvrdím, že viera v ňu nie je plodná a potrebná. Okrem toho, nezabúdajme, že prví kresťania prakticky až do Konštantína skutočne zvestovali od dverí k dverám a ich hierarchia bola oproti dnešnej neporovnateľne jednoduchšia.

Cítim potrebu sa svedkov Jehovu zastať aj preto, lebo oni jediní boli v tých normalizačných časoch ochotní baviť sa so mnou bez strachu, čo sa nedá povedať o katolíkoch, ani o tých disidentských. Do istej miery moji spoluveriaci odvážni boli, ale celkom určitý limit strachu a vôbec nie evanjeliovej opatrnosti existoval. Obávam sa, že nezanikol, iba sa modifikoval. Ako krutý výsmech potom vyznievajú heslá o dome zo skla a príkazy nebáť sa.

O všetkom tomto a v rámci kresťanstva a jeho úlohy v spoločnosti musíme otvorene rozprávať, lebo ináč nehľadáme kráľovstvo Božie a jeho spravodlivosť, ale len spravodlivosť svoju a pre seba. Treba sa aspoň úprimne snažiť triafať klinec po hlavičke, pretože ináč len pribíjame ďalšie klince na Kristov kríž.
KYRIE ELEISON, CHRISTE ELEISON !

Vlado Gregor,

Voľby, Fico a figliar Figeľ

Komunálne voľby skončili fiaskom celej „pravice“, vrátane (akejže to?) Siete, proti Paškovi protestujúcich „obyčajných Matovičovcov-Hlinovcov“, figliarovho KDH, o SDKÚ nehovoriac. Ale aj Smeru – taká je objektívna skutočnosť – každé iné tvrdenie je zavádzajúce, vrátane toho, že voľby sú jeho úspechom. Len, ktovie či si to R.Fico uvedomuje.

Zodpovedný politik predsa nemôže považovať za úspech skutočnosť, že viac ako 50% občanov rezignovalo na svoje právo vyjadriť sa vôbec ku kandidátom na poslancov, či starostov a primátorov. Ani ich len neodmietli, prosto odignorovali ich existenciu – to má byť úspech? Najmä ak ďalších okolo 25% občanov dalo svoj hlas tzv. nezávislým kandidátom?!

Takýto volebný výsledok je, resp. mal by byť varovaním pre všetkých – politikov i občanov, ktorým záleží na pokojnom živote bez spoločenských konfliktov, ktoré môžu vyústiť až do násilných, nič neriešiacich stretov s mocou. Tento volebný výsledok totiž jasne hovorí, že tri štvrtiny obyvateľov Slovenska prestali dôverovať ktorejkoľvek politickej strane a drvivej väčšine politikov. Tým starým, „obkukaným“, ale aj tým novým, zamaskovaným napr. za tzv. obyčajných ľudí. A to je veru veľmi vážna vec! Môže byť dokonca predzvesťou aj radikálnej ZMENY režimu. Tri štvrtiny „pary“ (spoločenského pretlaku) zostalo v „papiňáku“, voľby ho nevyventilovali. A to nie je žiadna „sranda“.

Za danej situácie je zarážajúca verejne deklarovaná spokojnosť s ich výsledkom, nech ju vyjadruje ktorýkoľvek činovník, tobôž premiér, a to aj vtedy, keď sa (nepochybne oprávnene) prezentuje ako víťaz volieb. Slovo víťaz však v tomto prípade treba dať do výrazných úvodzoviek, pretože na celkovej (ne)účasti a výsledku „nezávislých“ má jeho Smer neoddiskutovateľný a nemalý podiel. O korupcii totiž nestačí iba hovoriť a poukazovať na iných („vy ste ešte horší“), proti nej treba konečne začať skutočne bojovať. Nie odvolávať, nie vyhrážať sa, ale trestne postihovať. Padni, komu padni – tak sa to hovorí, ale žiaľ nerobí – reči majú ľudia už plné zuby. Aj „zabetónovaných“ dôchodcov v štátnych úradoch, na radniciach a inde v nevýrobnej sfére, najmä pri súčasnej úrovni (ne)zamestnanosti. Pretože to je aj bez dôkazov jeden z jasných príkladov korupcie v rôznych podobách (od klientelizmu, rodinkárstva, až po otvorené korupčné konanie), ktorý sa môže bez námahy vyriešiť a predsa sa nerieši. Iba sa hľadajú výhovorky, ktorým však neverí ani malé dieťa, také sú primitívne – škoda spomínať.

Ešte trápnejšie vyznelo hodnotenie výsledku volieb z úst predsedu KDH, Fígeľa. Podľa neho KDH potvrdilo, že je najsilnejšou stranou na pravej strane politického spektra. A iné, už iba blá, blá, blá, korunoval obľúbenou komsomolskou frázou: „Nemusíme vždy vyhrávať, ale nesmieme sa vzdávať“. Nuž, on sa akiste nevzdá, (ako sa nevzdal Frešo), pokiaľ bude dosť voličov na to, aby mal nádej byť predsedom strany a najmä prvým na kandidátke do parlamentu. A tak bude „figľovať a figľovať“ – pred občanmi aj spolustranníkmi.

Na Slovensku aj podľa toho najpesimistickejšieho odhadu žije až 70% praktizujúcich kresťanov-katolíkov, napriek tomu Fígeľ a jeho (aspoň podľa názvu) kresťanská strana získali len 4% starostov a primátorov a ani nie 11% poslancov. Na takýto výsledok je aj slovo prepadák slabé, to je totálne fiasko, na ktorom rečnícky talent „komisára“ nemôže nič zmeniť. Voliči, kresťania, svojim (ne)hlasovaním deklarovali nedôveru najmä voči predstaviteľom KDH. Neveria, že sú dobrými kresťanmi, neveria ich „kresťanskej“ morálke, tobôž tomu, že by statočne a čestne obhajovali ich záujmy. Toto jednoznačné a adresné posolstvo nemôže relativizovať, tobôž spochybniť nik, ani Fígeľ svojimi už „bradatými“ slovnými fígľami.

Jozef F. Hlušek

http://www.pansu.sk/glosarium/391-volby-fico-a-figliar-figel

Judáši včera a dnes.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.