Misia solúnskych bratov na Veľkej Morave

cyril_a_metod_250V prvých desaťročiach sa skončil proces zjednocovania príbuzných slovanských kmeňov na tomto území. Nad kmeňmi bývajúcimi na pravom brehu rieky Morava panoval začiatkom 9. storočia knieža Mojmír. Nad slovenskými kmeňmi usadenými v kotline rieky Nitry vládol knieža Pribina. Jeho zvrchovanosť uznávali aj iné slovenské kniežatstvá, ktoré sa rozprestierali v Pohroní, na Považí a iných slovenských krajoch. Pribina bol teda prvý slovensky vladár, ktorého pozná história. Za jeho vládnutia je postavený a konsekrovaný prvý známy kresťanský kostol, zasvätený Bohorodičke v Nitre v roku 828 salzburským arcibiskupom Adalramom.

Medzi Moravským a Nitrianskym kniežatstvom pretrvávali spory, ktoré vyvrcholili v roku 833 obsadením Nitrianskeho kniežatstva a vyhnaním Pribinu. Zlúčením týchto dvoch kniežatstiev vznikla Veľká Morava na čele s Mojmírom I., ktorá pretrvala až do roku 907. Knieža Pribina sa po vyhnaní usadil na Blatenskom jazere, kde mu v roku 850 salzburský arcibiskup Liupram vysvätil v Blatnohrade chrám zasvätený Panne Márii. V roku 843 sa rozdelila Franská Riša na 3 časti a panovníkom Východofranskej ríše sa stáva Ľudovít Nemec, ktorý v roku 846 vtrhol na Veľkú Moravu a zosadil knieža Mojmíra I. a nahradil ho jeho synovcom Rastislavom I. Rastislav I. mal snahu šíriť kresťanstvo a vybudovať samostatnú cirkevnú správu nezávislú od bavorského episkopátu. Uvedomoval si, že so samostatnou cirkevnou provinciou by sa upevnila vzrastajúca moc a vplyv kniežatstva Veľkej Moravy. O šírenie kresťanstva sa na našom území už v minulosti pokúšali írsko-škótski misionári usadení v Bavorsku od roku 600. Objavili sa aj misionári z Dalmácie (Chorvátska) a Itálie, ale výraznejšie úspechy zaznamenali až franskí misionári. S nimi však prenikal aj vplyv Franskej ríše.
V roku 862 Slovenské knieža Rastislav dostanúc od Boha vnuknutie zvolal poradu so svojimi kniežatami. Počujúc, čo vykonal Konštantín Filozof v krajine chazarov, vyslal posolstvo k Byzantskému cisárovi Michalovi III., hovoriac: “Náš ľud pohanstvo odvrhol a kresťanského zákona sa drží, nemáme však učiteľa takého, ktorý by nám v našej reči pravú kresťanskú vieru vysvetlil, aby aj iné krajiny, vidiac to, nás napodobnili. Pošli nám preto, Vladyka, biskupa a učiteľa takého.” Na to cisár Michal povolal z kláštora Cyrila a Metoda, ktorí sa ihneď začali pripravovať na ich misiu u Slovanov. Vytvorili hlaholiku, ktorá vyhovovala slovanskej reči. Hlaholika mala 38 znakov a jej písmená boli vytvorene z troch kresťanských symbolov – kríža, trojuholníka a kruhu. Prvým písmenom abecedy bol kríž – písmeno “A”. Prvá veta napísaná v hlaholike boli slová evanjelia podľa Jána: “Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh.” Bratia Konštantín a Metod sa vydali na Veľkú Moravu v polovici roka 863 a po prekročení Dunaja sa ocitli na Devínskom alebo Bratislavskom hrade. Knieža Rastislav a aj ostaní obyvatelia im vyšli v ústrety a prijali ich s veľkou úctou. Podľa tradície to bolo 5. júla 863. Konštantín, ako hlava posolstva odovzdal Rastislavovi list cisára Michala III. a dary, ktoré so sebou priniesli – najväčším darom bolo Sväté písmo (Biblia) v staroslovienskom jazyku. Na Veľkú Moravu priniesli aj ostatky sv. Klimenta (90/92-101?), ktorým ľudia preukazovali veľkú úctu. Pri Rastislavovom kniežacom dvore založili Slovienske cirkevné učilište. Škola mala dve oddelenia. V jednom sa žiaci učili písať a čítať v ich vlastnej reči (používali starosloviensky jazyk a písmo hlaholiku), v druhom sa žiaci, ktorí mali kňazské povolanie, pripravovali na kňazstvo. O úspechu výchovy vypovedá fakt, že ani nie za štyri roky niektorí žiaci v Ríme boli vysvätení za kňazov. Hlavnými vyučovacími predmetmi boli starosloviensky jazyk, slovienske písmo, liturgia a bohoveda.
Keďže vyučovanie vyžadovalo množstvo kníh, z ktorých by sa mohli žiaci učiť, solúnski bratia postupne preložili do slovienčiny všetky nevyhnutné biblické, liturgické a obradné texty. Medzi nimi boli Evanjelia, Skutky Apoštolské, Žalmy, Časoslov a iné. Školu najprv viedol Konštantín, po jeho smrti sa vedenia ujal jeho starší brat Metod a po ňom prvý slovenský svätec Gorazd, ktorý ju viedol až do roku 885. V roku 867 sa Konštantín a Metod spolu so žiakmi a preloženými knihami vybrali na cestu za Pápežom. Cestou do Benátok sa zastavili v Blatnohrade na dvore kniežaťa Kocela – Pribinovho syna, kde im po prosbách pridelili 50 žiakov na vyučenie. Keď solúnski bratia prišli v auguste 867 do Benátok, museli po prvý krát obhajovať používanie staroslovienčiny v dišpute s tzv. trojjazyčníkmi. Počas pobytu v Benátkach dostali pozvanie od pápeža Mikuláša I. na návštevu do Ríma. Pápež sa totiž dozvedel, že učeníci priniesli so sebou ostatky pápeža Klementa I. Bratia pozvanie prijali a keď koncom roka 867 prišli do Ríma, tak pred bránami mesta ich privítal už nový pápež Hadrian II. Pápež po preskúmaní prinesených prekladov bohoslužobných kníh, uznal ich dielo a staroslovienčina sa stala štvrtým liturgickým jazykom. Stalo sa tak v roku 868 v najväčšej mariánskej bazilike Ríma, Santa Maria Maggiore (P. Márie Snežnej) a v ďalších štyroch kostoloch slávnostne odslúžili omše v staroslovienskom jazyku. Biskupi vysvätili piatich najbližších učeníkov a aj Metoda, ktorý bol dovtedy len diakonom. 14. februára v roku 869 v Ríme zomrel Konštantín. Predtým vstúpil do kláštora a prijal meno Cyril. Dôvodom, že sa povýšenie slovieniny udialo práve v mariánskej bazilike, bol zrejme fakt, že kult Panny Márie zohrával pre Slovanov dôležitú úlohu už od prvopočiatku kresťanstva. Mnoho z prvých chrámov na Veľkej Morave bolo zasvätených práve Panne Márii. Veľká úcta K Panne Márii pretrvala aj existenciu Veľkej Moravy a bola taká silná, že Štefan I. zasvätil vznikajúce Uhorské kráľovstvo pod jej patronát, aby sa na celé ďalšie tisícročie obyvateľstvo utiekalo pod jej ochranu v ťažkých chvíľach. Symbolicky sa tak zrod kultúry národa Slovanov, ktorý “sa volá Božím menom” udial v lone Panny Márie, kde sa Slovo stalo Telom. Začiatkom roku 869 prišla žiadosť Kocela, aby mu pápež poslal Metoda. Niekedy v rokoch 869-870 bol Metod vymenovaný za arcibiskupa a pápežského legáta pre krajiny ovládané Rastislavom, Svätoplukom a Kocelom. Cestou spať v Panónii Frankovia zajali, odsúdili a uvrhli Metoda do väzenia na takmer tri roky. Až nový pápež Ján VIII. sa na Svätoplukovu žiadosť obrátil na Bavorských biskupov a dôrazne si vyžiadal Metodove prepustenie. Tak sa Metod mohol ujať správy cirkvi na Veľkej Morave v roku 873. Po veľmi plodnom období dna 6. apríla 885 arcibiskup Metod zomiera a Frankovia si presadzujú zákaz používania staroslovienčiny ako liturgického jazyka. Podarilo sa im to vďaka rôznym falošným obvineniam. V roku 885 prichádza k potupnému vyhnaniu Metodových žiakov, ktorí sa usadili v Čechách, Vislanku, Chorvátsku a hlavne v Bulharsku.
Význam pôsobenia solúnskych bratov na území Veľkej Moravy môžeme opísať ako trojrozmerný, navzájom sa prelínajúci. Najväčší význam spočíval v ich náboženskom pôsobení. Šírením kresťanstva sa šírilo aj písmo, kultúra, právo a nevyhnutne aj upevňovanie moci panovníkov – hlavne Svätopluka. Oblasti v strednej a východnej Európe boli medzi najviac ovplyvnenými učením Solúnskych bratov. Veriaci do dnešných dní čerpajú z ich dedičstva – úcte k Panne Márii Bohorodičky. Z literárneho pohľadu misia dala zrod množstvu preložených kníh a neskôr aj originálov. Bratia preložili okrem už spomenutých kníh aj Žaltár, knihy Makabejské, Nomokanon a napísali množstvo nových diel ako je známy Proglas, Liturgické texty, Súdny zákonník pre svetských ľudí, Chersonska legenda, Napomenutie vladárom a iné. Spomedzi učeníkov solúnskych bratov bolo päť vedúcich osobnosti : Gorazd, Kliment, Naum, Sáva a Angelar. Zachoval sa odpis diel ako Život Sv. Cyrila a Život Sv. Metoda (vrcholné dielo veľkomoravského obdobia), traktát “O písmenách”. V časoch, keď sa Metodov život chýlil ku koncu, Svätopluk zaslal pápežovi Štefanovi V. “Žiadosť o potvrdenie starých privilégií, ktoré obsahujú medze a končiny provincii a oblasti tejto krajiny”. Pápež vyslal Svätoplukovi dvoch kardinálov a dvoch biskupov, ktorí dorazili na Veľkú Moravu až po Metodovej smrti. Píše sa, že Svätopluk zvolal 12-dňovú synodu – osem dní sa rokovalo o Božom zákone, Svätom písme a o postavení cirkvi. Štyri dni sa rokovalo o veciach svetských, o moci kráľa, o kniežatách, županoch a stotníkoch. Prečítali sa staré privilégia a keď sa skočila Synoda, Svätopluk bol korunovaný korunou, ktorú potvrdil a vysvätil vikár Honorius, kardináli a biskupi podľa spôsobu svätenia rímskych kráľov. Zvony vyzváňali v celom kráľovstve po celé tri dni. Veľká Morava sa mocensky a územne rozrastala a dosiahla vrchol v roku 894, v roku Svätoplukovej smrti. Solúnski bratia ovplyvnili a pomohli vytvoriť náboženskú, kultúrnu a mocenskú štruktúru, ktorá pretrvala až do vzniku Uhorska. Svätí Cyril a Metod patria medzi najväčších a najvplyvnejších misionárov, pretože ich činnosť zasiahla celú strednú a východnú Európu. Pápež Ján Pavol II. ich dňa 31. decembra 1980 vyhlásil so sv. Benediktom za spolupatrónov Európy. Solúnski bratia nám odovzdali niečo, čo nemalo v tej dobe a nikdy potom obdobu, bol to základ dedičstva našich otcov – výnimočnosť ich duchovna, kultúry a národného povedomia. Stalo sa tak pred 1150 rokmi. Životaschopné semienko viery a národného povedomia sa za vyše tisíc rokov rozrástlo a rozkošatilo v ten nádherný a slobodný strom žijúci v tom krásnom malom raji na zemi, na Slovensku.

Preto prosme Boha s úctou a pokorou: “Pane, zachovaj nám dedičstvo našich otcov”.

Jozef Kováč

 

 

 

Tento obsah bol zaradený v Názory, komentáre a označkovaný ako . Zálohujte si trvalý odkaz.