Výbor Rady Európy je znepokojený odoberaním detí z biologických rodín. + Keď nás bude mať iný v hrsti

Legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín

Zástupkyni Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva Marici Pirošíkovej bola doručená informácia, že Výbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre sociálne veci, zdravie a trvalo udržateľný rozvoj 26. januára 2015 jednomyseľne prijal návrh rezolúcie a odporúčania „Sociálne služby v Európe: legislatíva a prax pri odoberaní detí z ich rodín v členských štátoch Rady Európy“.
simya_ukrtvir.info_
Návrh rezolúcie je zaradený do programu aprílového zasadnutia Parlamentného zhromaždenia Rady Európy. Informáciu zverejnilo Ministerstvo spravodlivosti SR.
Návrh vyjadruje znepokojenie nad porušovaním práv dieťaťa a jeho rodičov v niektorých štátoch, v ktorých dochádza k bezdôvodným nariadeniam o odobratí dieťaťa rodičom alebo jeho bezdôvodnému nevráteniu do rodiny. Ešte tragickejšie sú prípady adopcie bez súhlasu rodičov, v ktorých už nemožno túto situáciu zvrátiť.
Znepokojenie tiež vzbudzujú prípady, keď orgány sociálnych služieb nepostupujú dostatočne rýchlo pri odobratí dieťaťa, ktorého život a zdravie sú ohrozené, alebo prirýchlo rozhodnú o jeho vrátení do starostlivosti zneužívajúcich alebo zanedbávajúcich rodičov.

Postupy členských štátov EÚ
Podľa návrhu rezolúcie by mali členské štáty prijať zákony a postupy, ktoré skutočne zabezpečia, aby pri rozhodovaní o odobratí dieťaťa rodičom, o umiestnení do náhradnej starostlivosti a o jeho vrátení do rodiny stál vždy v popredí najlepší záujem dieťaťa.
Členské štáty by sa okrem výnimočných prípadov mali vyhnúť úplnému prerušeniu rodinných vzťahov, odoberaniu detí zo starostlivosti rodičov pri narodení a adopciám bez súhlasu rodičov, najmä ak sú nezvrátiteľné.

Spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami
V súvislosti s medializovanými prípadmi odobrania detí slovenským rodičom v Spojenom kráľovstve zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva dáva do pozornosti niektoré údaje z dôvodovej správy k navrhovanej rezolúcii.
V prípade nevyhnutnosti oddelenia dieťaťa od rodičov je potrebné zabezpečiť, aby si dieťa zachovalo spojenie a vzťahy s rodičmi, súrodencami, príbuznými a osobami, s ktorými má dieťa silné osobné vzťahy.
Príkladom narušenia rodinných vzťahov pri odobratí detí biologickým rodičom je prípad Česky Evy Michalákovej, ktorej nórska sociálna služba Barnevernet odobrala dvoch synov a umiestnila ich do rozdielnych pestúnskych rodín. Matka má aktuálne dovolené stretnutia s deťmi dvakrát ročne. Každé stretnutie má trvať len 15 minút.
Podľa informácií, ktoré na svojom blogu zverejnila Soňa Svobodová po odobratí boli deti najprv umiestnené k spoločnej pestúnke. Tu sa im pravdepodobne nepáčilo, pretože pestúnka napísala posudok, v ktorom odporučila rozdelenie chlapcov do dvoch rodín.
Svobodová uvádza, že týmto krokom pestúnka „fatálne porušila práva dieťaťa a nalomila ich psychiku tým, že roztrhla prirodzené súrodenecké puto, len kvôli ‘pohodlnejšiemu zvládnutiu detí’!“

Justičné omyly
V dôvodovej správe rezolúcie sa tiež kritizuje časté odoberanie detí rodičom pri narodení. Ide o prípady, v ktorých bolo matke odobrané staršie dieťa (napríklad z dôvodu veľmi nízkeho veku, duševnej choroby, pre jej škodlivý vzťah s otcom) a jej ďalšie dieťa je po niekoľkých rokoch odobrané pri narodení aj napriek celkovej zmene okolností.
Obzvlášť tragické sú prípady, v ktorých došlo k justičným omylom, pri ktorých bol prehliadnutý zdravotný stav dieťaťa (napríklad choroba krehkých kostí) a dieťa bolo dané na adopciu bez súhlasu rodičov. Napriek tomu, že sa rodičom podarilo na súde dokázať svoju nevinu, deti už nemohli získať späť, pretože v právnom systéme Anglicka a Walesu rozhodnutie o osvojení nie je možné za žiadny okolností zvrátiť.
Ďalším problematickým aspektom je podľa správy skutočnosť, že v mnohých štátoch je organizácia sociálnych služieb decentralizovaná, napríklad na úrovni obecnej samosprávy. Pokiaľ v štáte neexistujú jednotné kritériá pre umiestnenie dieťaťa do náhradnej starostlivosti a pravidelné preskúmavanie rozhodnutí o odobraní dieťaťa rodičom, môže to viesť subjektívnym rozhodnutiam sociálnych pracovníkov, uvádza správa.

Syndróm zavrhnutého dieťaťa
Pri akejkoľvek forme odobratia detí ich biologickým rodičov vzniká podľa Svobodovej ú detí syndróm zavrhnutého dieťaťa. Dôsledkom odobratia detí je narušenie ich psychiky a strata základných istôt, pretože deti svojich rodičov milujú a nechápu prečo s nimi nemôžu byť.
Svobodová tiež uvádza „dieťa totiž lepšie znesie nejaké to capnutie na zadok, než pocit, že ho rodič úplne prestal mať rád a nemá o neho záujem.“
„Tento pocit zavrhnutia zo strany rodiča, je pre neho určujúci po zvyšok života. Týmto neobhajujem fyzické tresty, iba poukazujem na fakty,“ dodáva.

http://www.hlavnespravy.sk/vybor-rady-europy-je-znepokojeny-odoberanim-deti-z-biologickych-rodin/532169

 

Vždy nás bude mať iný v hrsti, ak naše heslo bude nepáliť si prsty.

Náš veľký vzor Ježiš Kristus nás upozorňuje, že naša reč má byť áno, áno a nie, nie. Ako málo túto zásadu dodržiavame! Paradoxne si môžeme vziať príklad z vyvraždenej redakcie Charlie Hebdo. Ak oni dokázali riskovať životy kvôli svojim prasacinkám, ako je možné, že to nedokážeme my?

Nevieme si oceniť prezidenta Tisa, nevieme jasne pomenovať príčiny odvolania arcibiskupa Bezáka, nevieme povedať jasné slovo o zvrhlosti adopcie detí homosexuálmi a o tlačení povinných sexuálnych kalerábov do hláv. Akoby sme zabudli, že kto dovolí pohoršovať dôverčivých maličkých, zaslúži si kameň na krk a šup do vody. Málokedy povedal ten zmierlivý a odpúšťajúci Kristus také tvrdé slová!

Akokoľvek sa aj ja snažím písať humorne a zmierlivo, nestrácam z očí hrozbu šikmej plochy. Najprv sa legalizujú eutanázie dospelých, následne eutanázie detí… Uzná sa, že homosexualita je vrodená a podľa všetkého aj naozaj je. Ale vrodený je aj sadizmus a pedofília… Kde nakoniec skončíme a kam sami seba nasmerujeme? „Kto sebe nechce dobre, komuže bude lepší?“ píše sa v našom baedekri. Ako môžeme chcieť sami sebe dobre, keď nevieme ani konkrétne povedať, čo vlastne chceme a čo nechceme, nehovoriac už o konkrétnom konaní?

Je poľutovaniahodný fakt, že každé mocenské a finančne zabezpečené spoločenstvo má podobné problémy a hrozia mu identické nebezpečenstvá. Pamätáme sa ešte, ako sa komunisti preverovali, podozrievali a odvolávali. Toto isté sa deje aj v politickej a finančnej sfére. Hovoril mi kamarát, že ak je zamestnanec banky sám, dá s ním rozumne hovoriť. Ak sú už dvaja, zrazu to nejde. Vari sa Ježišovo spoločenstvo má riadiť podľa takýchto sledovacích pravidiel?
Hádame sa, kto si koľko a nakoľko neoprávnene pridelil z intelektuálnej verchušky na ultrakatolíckej univerzite a pritom sa ešte pokúšame zatĺkať, že sa vlastne nič neudialo. Milí moji, keby prišiel do Ružomberka Kristus, nevzal by si na týchto superužitočných zákonníkov a farizejov ešte väčší bič a nepýtal by sa, koľko zarobia a nakoľko sa narobia knihovníčky, šoféri, údržbári, upratovačky a podobne?

Na každého berieme ohľad a chceme naprávať všetky krivdy, ale na tú biednu a obmedzovanú väčšinu zvysoka kašleme. Popritom sa ešte odvážime nazývať nasledovníkmi Krista. Asi by sme sa mali aspoň trochu podľa jeho príkladu vykašľať na tituly, funkcie a iné benefity…
Poľský hudobník a spisovateľ Stefan Kisielewski povedal zaujímavú myšlienku, že väčšina sa utvára náhodne, ale menšiny vedome. Preto musí byť väčšia aj ich zodpovednosť, vrátane tej našej evanjelizátorskej minority, ktorá sa nebadane stáva nemastnou – neslanou.

Mrzí ma, že som na Hromnice musel napísať takúto hromovú úvahu, ale ak nebudeme aspoň trochu počúvať tvrdé reči, skutočnosť môže byť veľmi skoro omnoho tvrdšia. Nič tak nenahnevá Otca lži ako naša úprimnosť a odvaha a nič ho tak nepoteší, ako naša pretvárka a strach.

Apage Satanas!

Vlado Gregor

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.