Odpovede na otázky referenda

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?
aliancia
Námietka odporcov referenda: Cieľom referenda je znemožniť homosexuálom uzavrieť manželstvo.
Alfa omega
Homosexuáli už dnes môžu uzatvárať manželstvá jedna radosť. Gej k tomu potrebuje občiansky preukaz, teda svojprávnosť a takú maličkosť – nejakú tú biologickú ženu. Lesba potrebuje tiež k tomu občiansky, samozrejme rovnako musí byť svojprávna a na rozdiel od geja potrebuje žiaľ nepreoperovaného chlapa (operovaný apendix sa toleruje). Takto vybavené páry môžu bez problémov uzavrieť mmanželstvo aj dnes.
Zhrňme si to: manželstvo je potenciálne plodivý právny vzťah biologickej ženy a biologického muža.
Všimli ste si, že tá definícia neobsahuje žiadne obmedzenie sexuálnej preferencie? VŠIMLI?

Prečo nesúhlasím s manželstvami aj pre homosexuálov?

Význam slova manželstvo je vyhradené pre dobrovoľnú zväčša plodivú formu súžitia biologického muža a bologickej ženy.
Homosexuálnym aktivistom pri redefinícii ide o zmenu významu tohoto slova. Zrejme viac, ako o práva homosexuálne postihnutých ľudí.
Táto ich snaha je na verejnosti ospravedlňovaná ľúbivým zdôvodnením o odstránení dsksriminácie. Znie to veľmi dobre a dobre sa to počúva. Veď kto by z nás chcel, aby bol niekto diskriminovaný? Iste nikto.
Homosexuáli teda vnucujú názor, že sú diskriminovaní, lebo oni nemôžu uzavrieť manželstvo ako potencionálne plodivý vzťah tvorený biologickou ženou a biologickým mužom. Je to pravda?
Nie, rozhodne nie je to pravda.
REFERENDUM -7.Február 2015
Pre vstup do manželstva sa neskúma, či jeden alebo obaja preferujú nasmerovanie sexuálneho pudu na osobu rovnakopohlavnú alebo rôznopohlavnú. To kľúčové je dobrovoľné rozhodnutie pre takú formu spolužitia, ako je definovaná vyššie. Aj biologický muž – homosexuál – môže predsa vstúpiť do manželstva s biologickou plodnou ženou a mať s ňou deti. Príkladov je viac než dosť. No taký najkrikľavejší: už nebohý pán Dočolomanský.
Z toho vyplýva kľúčový moment – manželstvá nie sú určené apriori iba pre heterosexuálov, ale pre všetkých! Aj pre homosexuálov! Chyroval snáď niekto o heterosexuálnych manželstvách?
Prečo? Lebo doteraz manželstvo bolo plodivým vzťahom, kde sa neskúmala sexuálna preferencia a mohli ho uzatvoriť ako homosexuáli tak aj heterosexuáli. Skúmala sa jedine dobrovoľnosť.
Podpora štátu plodivému vzťahu má úplne racionálny základ. Uspokojovanie prirodzeného sexuálneho pudu, ako je známe aj sekhumanistom, vedie k plodeniu detí, ktorých počet či čas narodenia môže bytostne ohroziť ľudí v plodivom vzťahu. Preto tá podpora spoločnosti manželstvu muža a ženy.

Ľudia žijúci v neplodivých vzťahoch nežijú s rizikom nechceného tehotenstva. A deti ak chcú mať, musia cielene podstúpiť kroky, ktoré vedú k žiadanému výsledku.
Adopciou detí do homorodín je deťom upreté ich ľudské prirodzené právo vyrastať v úplnej rodine, mať svojho biologického otca a biologickú matku a osobne ich poznať. Upieranie tohoto práva deťom v prospech uspokojenia túžby po dieťati je egoizmom – na deti neexistuje právny nárok!
Alterantívy, ktoré by homosexuáli mohli využiť, sú :

-komerčné využitie náhradnej matky, ktorá dieťa porodí za peniaze – to znamená poníženie —hodnoty človeka na zobchodovateľnú komoditu
-umelé oplodnenie
-adopcia
-dieťa ako dôsledok mimomanželského vzťahu
Všetky tieto alternatívy sledujú egoistický záujem homosexuálov pred prirodzenými právami detí a povinnosťami biologických rodičov. Odporcovia refrenda tvrdia, že o ľudských právach sa nehlasuje. Tá veta je filozofický gýč, pretože zadefinovanie práv robí každá spoločnosť konsenzom – hlasovaním. Deklarácia ľudských práv a slobôd ako základný dokument musela byť prijatá rovnako – hlasovaním. Myšlienka, že prirodzené ľudské práva sú dané samou existenciou človeka, je myšlienka kresťanská. A na jej základe vznikala práve spomínaná Deklarácia. No vymožiteľnosť ľudských práv je nemysliteľná bez všeobecne platnej spoločenskej dohody. Zadefinovanie práv teda odzrkadľuje nastavenie spoločnosti, národa, kmeňa či komunity. Prirodzeným právom dieťaťa je vyrastať v rodine svojich biologických rodičov. Popretím tohoto základného prirodzeného ľudského práva dieťaťa je emočný stres dieťaťa pre dosiahnutie uspokojenia egoizmu vybraných ľudí. O tom ale nabudúce.
Ešte raz si to zhrňme:

Manželstvo je potenciálne plodivý právny, teda zmluvný, vzťah biologickej ženy a biologického muža.
Všimli ste si, že tá definícia neobsahuje žiadne obmedzenie sexuálnej preferencie? VŠIMLI?

https://sites.google.com/site/tvojoponent/ateizmus/kulturna-vojna/utok-na-manzelstvo-a-rodinu/referendum-o-rodine/argumenty-k-referendovym-otazkam/prva-referendova-otazka—argumenty

Druhá otázka referenda – k právu homosexuálov na adopcie detí.

Zrejme najväčší rozruch sa deje okolo druhej otázky referenda. Pripomeňme si jej znenie:

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

Odporcovia referenda obviňujú AzR, že nedoceňujú schopnosť zabezpečiť kvalitnú výchovu detí. No to ale nie je pravda. Nikto nespochybňuje, že medzi homosexuálmi sú ľudia schopní materiálne zabezpečiť deti tak, aby netrpeli hladom alebo nedostatkom podnetného prostredia. Túto schopnosť neodopierame ani učiteľkám dohody o dočasnej pestúnskej alebo adoptívnej straostlivosti na dobu pobytu na internáte. Nakoniec takto by sa naši liberáli museli vysporiadať aj s adopciami vlkmi, lebo aj Mauglí vychovávaný vlčou rodinkou mal šťastné detstvo. Všimnite si, že aj Mauglího vlčí rodičia nepatrili medzi “homosexuálov”. Je teda správne považovať vlčiu svorku za alternatívnu rodinu? Nemyslím si, že by to napadlo čo i len jediného zdravo uvažujúceho človeka. V queer komunite by som si tým počtom dvakrát istý veru nebol.

Rodina vytvára prostredie, v ktorom sa dieťa učí láske a pravde. Nespochybňujem, že láskou môžu zahrnúť dieťa aj homosexuáli. Láskou môže dieťa zahrnúť aj malá čivava alebo v zmieňovanom prípade chlapca Mauglího aj vlčia svorka. Napriek tomu sa nenájdu progresívni šialenci usilujúci o redefiníciu rodiny zahŕňajúcu aj zvieracích členov. Zatiaľ….

Dieťa ako zobchodovateľná komodita.

Teraz sa zamyslime, ako sa môžu homosexuáli dostať k dieťaťu. Vieme, že o adopcie problémových detí záujem nemajú. A povedzme si aj to dôležitejšie – deti z decákov by nechceli byť adoptované homosexuálmi. Kde teda vziať dieťa?
Jednou z možností je kúpa dieťaťa cez agentúru. Veru, aj to sa už deje. Ak si myslíte, že tento druh obchodného hyenizmu našu krajinu obíde, ste naivní. Na to, aby mohli slovenskí homosexuáli rozbehnúť tento barbarský obchod, treba práve schváliť zákony umožňujúce adopcie detí.
Európski homosexuáli si už roky chodia pre deti do Indie. Táto krajina dosahuje miliardové obraty na tomto novodobom otroctve. V Indii existujú siete kliník, a neustále pribúdajú ďaľšie a ďaľšie, ktoré zneužívajú biedu domorodých žien a najímajú ich na komerčné pôrody. Žena dostane za donosenie dieťaťa niekoľko sto dolárov – 7500$. Vraj je to výhodné pre obe strany. Matka takto dostane peniaze, za ktoré zaplatí svojim vlastným deťom školné. Bývanie a podobné materiálne statky. Úlohou matky prenajatej ako komerčná maternica je byť zdravá a tehotná. Porodené dieťa, ak je zdravé, si pár adoptuje. Na prvý pohľad sa zdá všetko v poriadku. Spokojnosť by mala byť na oboch stranách.
Je to ale len prvý pohľad.
Dieťa vyvíjajúce sa v lone matky je na túto naviazané vôňami. Ano, vôňe je prvý jazyk, ktorým matka komunikuje s dieťaťom. Odlúčenie od matky je prvou stresovou záťažou pre dieťa. Tento prvotný stres sa zapisuje do vedomia dieťaťa a v neskoršom období môže viesť k patologickému správaniu.
Druhým problémom je výživa. Homosexuáli tvrdia, že deti nepotrebujú materské mlieko a je možné toto vyživovať náhražkami výživy. Na portáloch tematicky venovaných bábätkám a mamičkám sa dočítame, že…dojčené dieťa nepotrebuje inú potravu alebo nápoj ako je materské mlieko pred dosiahnutím 6 mesiacov veku. Materské mlieko obsahuje všetko, čo dieťa potrebuje a to v správnom pomere. Zloženie materského mlieka sa mení tak, že vždy vyhovuje meniacim sa potrebám dieťaťa.
Homosexuáli však tvrdia, že dieťaťko nepotrebuje materské mlieko a dá sa nahradiť. Sú náhražky zdravé? Výhradné dojčenie je vždy lepšie ako dokrmovanie umelou výživou. Práve naopak, špecialisti priamo vystríhajú: Nepodávajte žiadne náhrady materského mlieka, pokiaľ to nie je lekársky indikované!
Odborníci ďalej prízvukujú: Dojčenie má ochranný vplyv nielen pred niektorými alergickými ochoreniami, napríklad ekzémom a potravinovou alergiou, ale aj proti niektorým civilizačným či iným chorobám ako cukrovka, obezita či zápalové ochorenia čreva. Materské mlieko má počas obdobia zavádzania nemliečnych prídavkov jedinečnú úlohu v navodení tolerancie a v prevencii potravinovej alergie.
Nie je cieľom tohoto článku robiť prednášku o rizikách náhradnej výživy. Ale poukazujem na hyenizmus, keď si niekto “kúpi” dieťa ako pudlíka a v dobrej viere a pre ukojenie liberálneho štýlu života, pre ukojenie vlastnej ideolgickej paranoje namiesto obetujúcej sa lásky dieťaťu ubližuje.

Poďme teda ďalej.
Homosexuáli tvrdia, že dokážu dieťa zahrnúťvšeobjímajúcou láskou. Čo je to za lásku, pre ktorú toto dieťa vytrhli od matky? Je to láska k dieťaťu alebo k sebe samému? Aká je to láska, ktorá ponecháva matku dieťaťa napospas osudu? Čo poviete dieťaťu,keď sa spýta, ako prišlo na svet.
Čo poviete dieťaťu, keď sa spýta, kde má matku? Vy ste lásku nahradili ľahostajnosťou k žene, ktorá to dieťa porodila. Nezáleží Vám na jej osude, či žije v biede, alebo zomiera. Osud ženy, skutočnej matky sa tak stáva ľahostajným a Váš prístup, dear liberáli, odporne cynický. To nie je láska, ale odporný kalkul.
Biologickí rodičia nesú prirodzenú zodpovednosť nielen voči svojim deťom, ale aj svojim rodičom. Kúpou dieťaťa neanihiluje skutočná matka. Morálna zodpovednosť voči biologckej matke pretrvávava a navyše, dear homosexuáli, túto morálnu zodpovednosť za osud matky, ktorá Vám v Indii porodila dieťa-hračku, prechádza aj na Vás.
Čo poviete dieťaťu, ak sa bude pýtať, ako sa má správať k svojej skutočnej matke, ak ju stretne na ulici? Poviete mu, aby si ju nevšímalo? Budete teda svoje dieťa viesť v rámci výchovy k láske k nenávisti a ľahostajnosti? Čo poviete k tomu adoptovanému dieťaťu, keď raz, budujúc si svoj hodnotový svet, prehlási na základe rýdzo racionálneho uvažovania, že nie vy ste rodičia, ale ste tí, čo zneužili biedu skutočnej matky, zneužili ste ju, znásilnili s jej súhlasom, len preto, aby ste mohli mať doma dieťa rovnako, ako má niekto iný plyšového pajáca alebo iný morské prasiatko. Ako sa zachováte vo vzťahu k “svojmu” dieťaťu, ak vám raz vmietne do očí, že ste zneužili jeho matku? Že ste len kamaráti, nie skutoční rodičia? Ako a zachováte, ak bude úplne prirodzene naliehať na tom, aby ste sa podelili o svoj majetok so skutočnou matkou a jeho skutočnými indickými bratmi?
Aké parametre potom bude mať Vaša všeobjímajúca láska?
Láska homosexuálov k dieťaťu je pokrytecká, je podmienečná a falošná. Pretože od začiatku je takáto výchova založená na klamstve o skutočných rodičoch dieťaťa, na fabuláciách. Je láskou k sebe samému.
Ranou pre neoarxistické experimenty je aj rozhodnutie Nemeckého ústavného súdu, ktorý rozhodol, že právo dieťaťa je nad právom darcu spermií na anonymitu. Dieťa má právo poznať svojich skutočných rodičov. A to aj v tom prípade, aby išlo len o darcu spermií.
Lebo skutočná láska by Vám prikázala nepodmienečne pomôcť tej žene v Indii. Bez nároku na akékoľvek benefity.

Je vydieranie morálne, ak vydieranému prinesie benefity?

Predstavte si, že ste v pozícii matky, ktorá sa dostala do neľahkej životnej situácie – prišla o prácu, niet peňazí, sociálka mizivá, nároky detí prevyšujú almužnu. Márne hľadá aspoň nejakú brigádu. A tu sa na ňu usmeje šťastie: bohatý podnikateľ aj keď nepotrebuje zamestnanca, je ochotný vytvoriť navyše jedno pracovné miesto. Ponúkne jej minimálnu mzdu. Zúfalá žena sa poteší…ale – má to háčik. Zamestnávateľ má podmienku. Pravidelný sex. Nenúti ju – môže odísť. Je jeho správanie nemorálne? A prečo?

Ak vydiera podnikateľ, je to nemorálne. Ak vydierajú homosexuáli, je to v súlade s ľudskými právami?

Nenapíšem nič nové, ako poukážem na zúfalú životnú situáciu mnohých žien v Indii. Tragické príbehy týchto nešťastných dám dohnali mnohé k rozhodnutiu rodiť deti pre peniaze. Obchod s rodením pre peniaze pre homosexuálov dosiahol miliardové obraty. Aký je teda rozdiel v morálke podnikateľa, ktorý ponúkne pomoc matke v zúfalej situácii za sex a medzi homosexuálom, ktorý urobí to isté len s tým rozdielom, že chce produkt takého zneužitia?

Tzv. vyspelá spoločnosť EU legitimizovala zneužívanie žien v núdzi pre egoizmus jej bohatých jednotlivcov. Sekulárni humanisti nadšene tlieskajú možnosti prenajímania materníc za peniaze, no ani písmenko nevenujú nešťastiu, ktoré doviedli indické dámy rodiť deviantom deti.

Morálka liberálov sa prepadá stále do hlbšieho suterénu. Liberáli nemajú morálku, žijú len v zotrvačnosti spoločenských schém, ktoré dobrovoľne rozkladajú a stierajú tak rozdiel medzi dobrom a zlom.

Kdesi tu tkvie to pokrytectvo morálky vyspelej spoločnosti. Pokiaľ amorálnosť prináša benefit ideologicky spriaznenej konkrétnej osobe, tak takú amorálnosť bude tolerovať.
LásKto je teda skutočnou mamou? Pred kráľa Šalamúna priviedli ženy, ktoré sa sporili o dieťa. Obe tvrdili, že je jej.Obe si nárokovali na to nemluvňa. Kráľ nevedel, ktorá žena hovorí pravdu a ktorá klame a tak, aby spravodlivosti bolo učinené zadosť, prikázal strážam dieťa rozseknúť napoly a nech si každá matka vezme svoju polovičku. Kým jedna žena súhlasila s kráľom ako spravodlivým rozhodnutím, druhá sa vrhla pred kráľa a prosila, aby to dieťaťa nezabíjali, že sa ho vzdá. Ktorá bola tá pravá matka?
Podobný prípad sa stal aj v našej atomovej dobe. Austrálski rodičia sa rozhodli, že ich dieťa vynosí a porodí náhradná matka za cenu podpriemerného auta. Avšak keď lekári zistili, že žena čaká dvojičky a jedno z detí má Downov syndróm, biologickí rodičia sa rozhodli, že nechcú postihnuté dieťa, ale len to zdravé. Ano, adptívni rodičia rozhodli o rozseknutí dieťaťa a skutočná matka si privinula aj to odsúdené na smrť.

Zhrňme si to:
Medzi sexuálnym vydieraním Slovenky a prenajatím maternice homosexuálom v Indii morálne nie je rozdiel.

Je to zločin proti ľudskosti. Je to prejav ľudského hyenizmu a pošliapaním princípov bratstva. Je desivo-žalostné, že európski ateisti hlásiaci sa k odkazu Francúzskej revolúcie tento princíp bratstva hrubo pošliapavajú. Tým, že vnucujú spoločnosti ideológiu homosexulizmu ospravedlňujúcu zneužívanie chudobných indických žien namiesto toho, aby svoj prebytok peňazí poskytli na charitu pre najbiednejších. Napríklad pomohli v núdzi aj tým indickým dámam.

Aká to hanba ľuďom tzv.zdravého rozumu !!!

https://sites.google.com/site/tvojoponent/ateizmus/kulturna-vojna/utok-na-manzelstvo-a-rodinu/referendum-o-rodine/argumenty-k-referendovym-otazkam/druha-referendova-otazka—argumenty

Tretia otázka referenda – dokedy budú nosiť kresťanov bociany?

V posledných dňoch som vám ponúkol svoje zamyslenia k prvej a druhejreferendovej otázke. Články zjavne zarezonovali a v diskusiách som nenašiel argumentačne významnejšie výhrady. Keďže sa k článku vyjadril aj kapitalista so srdcom na ľavej strane, predseda Strany občianskej ľavice, a to tak, že mi vynadal do zmrdov, usudzujem, že išlo o dobré texty. Ponúkam vám teda tretí text, ktorý je vyjadrením k výhradam liberálov k tretej referendovej otázke.

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samé nesúhlasia s obsahom vyučovania?

Tvrdenia, že Aliancia za referendum chce zabrániť tomu, aby boli deti pravdivo informované o záležitostiach sexuality, sú otvoreným klamstvom. Rovnako ako aj tvrdenia, že dnešné deti vďaka RKC nemajú sexuálnu výchovu sú hanebnou idelogickou lžou. Sexuálna výchova je totiž aj dnes súčasťou učebných osnov a integrovaná do viacerých predmetov.
To, po čom volajú stúpenci kultúry života, je výchova k zodpovednému rodičovstvu. Jej súčasťou sú aj tematické okruhy,ktoré pokrýva sexuálna výchova. Sexuálna výchova ako samostatný predmet sa potom javí ako zbytočný – lebo je už (alebo by bol súčasťou) integrovaný do zrozumieľnejšieho predmetu – Výchovy k rodičovstvu.
Fanatické nástojenie na samostatnom predmete vychovy k sexualite vo mne vzbudzuje pocit, ako keby liberáli zabudli, že (ich) ľudské telo je tvorené aj inými orgánmi, ako je orgán pohlavný.
Vráťme sa teraz k podstate – učebnici liberálnej výchovy.
Pre tých, ktorý ešte nemali to “šťastie” nazrieť do textu, prosím, tu si ho môžete pozrieť celý:
(Kliknutím na link sa vám načíta súbor o veľkosti cca 2,4MB)http://www.rodicovstvo.sk/sexedu/Metodicka_prirucka_pre_ucitelov.pdf
Autormi tejto knihy su Lenka Rovňanová, Ivan Lukšík, Ľubica Lukšíková. Kniha sa nachádza na portále Rodičovstvo.sk.
Poznáte portál Rodičovstvo.sk? Teraz po novom na drese https://rodicovstvo.wordpress.com/, teda inak Spoločnosť pre plánované rodičovstvo
Normálne uvažujúci človek by predpokladal, že na tomto portále sa dočítate, ako sa stať zodpovedným rodičom, Opak je pravdou. Portál, ktorý propaguje liberálnu učebnicu sexuálnej výchovy, vám paradoxne povie, ako sa rodičom – NESTAŤ!
Vnímanie sexuality je rôzne a je vo svoje podstate ovplyvnené nastavením morálky jedinca. Preto nemožno oddeliť od seba hodnotovú výchovu detí, ktorej výber umožňuje rodičovi Deklarácia základných ľudských práv a a slobôd ako aj rozhodnutie Ústavného súdu, ktorý rovnako potvrdil, že rodičia majú právo vybrať svetonázorovú výchovu podľa svojho presvedčenia. Alfa-omega – právo rodičov zasahovať do výchovno-vzdelávacieho programu tu je zakotvená v nadradených zákonoch.
Spoločnosť pre plánované rodičovstvo zodpovedné za vydanie učebnice sexuálnej výchovy si však nárokuje na zjednotenie sexuálnej výchovy – ako inak, pod direktívou Spoločnosti pre plánované rodičovstvo. Túto Spoločnosť založila Oľga Pietruchová a bola v nej dlhoročnou riaditeľkou.

Čo vadí?

Oľge Pietruchovej vadí postoj KBS. Prekáže jej, že sexuálna výchova je by mala byť integrovaná do výchovy k rodičovstvu. No bodaj by aj nie – Oľga Pietruchová známa svojou protikresťanskou posadnusťou totiž na knihe spolupracovala. Že jej meno sa neuvádza medzi autormi? A vy by ste chodili s červeným súknom pomedzi býky?

Poznámka oponenta: Nevadí liberálom, že nemáme aj samostatné predmety ako výchova k dýchaniu, výchova k tráveniu, výchova k vylučovaniu žlče?

Hovorca KBS Jozef Kováčik tvrdí, že pre katolícku cirkev je výchova k zodpovednému manželstvu dôležitá a aktívne sa jej venuje. Ako príklad uvádza program od lektorky Wandy Papis Láska a život, schválený ministerstvom školstva, respektíve vzdelávací programTeenSTAR (oplatí sa kliknúť).

Dôstojnosť človeka je limmitovaná aj jeho vzťahom k sexualite, životu a smrti, teda ľudský život má rovnakú, rozumejte absolútnu hodnotu od počatia až po prirodzenú smrť. Liberálna sexuálna výchova toto popiera.

Sexualita sama o sebe nie je morálnou hodnotou. Takou sa stáva až v spojení s výchovou k rodičovstvu.

Liberálna výchova k sexualite je predmetom vytrhnutým z kontextu. Jej obsah je zredukovaný na získanie sexuálnej gramotnosti a prevenciu pred nechráneným sexom, sexuálne prenosnými infekciami, neželaným tehotenstvom, sexuálnym násilím, sexuálnym zneužívaním a tak ďalej.“

Liberálna sexuálna výchova ďalej nevystríha pred dôsledkami skorého sexuálneho a promiskuitného života a z toho vyplývajúcimi citovými zraneniami. Ako keby autori ešte nikdy nič nepočuli o tragických samovraždách zapríčinených nešťastnými mladistvými láskami.

Oľga Pietruchová namieta a tvrdí, že: …„Tvrdenia, že veriaci rodičia si neprajú takéto vyučovanie, neobstoja, keďže materiály boli určené pre etiku, nie náboženstvo. My máme tiež výhrady voči tomu, čo sa vyučuje na náboženstve, napriek tomu sa do toho nestaráme. Prečo sa teda oni starajú do etiky? Žijeme v sekulárnej spoločnosti.“

Tieto vyjadrenia sú však hrubou demagógiu a usvedčuje ju z nej aj vynikajúci bloger Miroslov Lettrich v článku Ako sexuálna výchova slovenských “liberálov“ usvedčila. Opäť citujem:
“Toto tvrdenie je demagógiou a usvedčuje ju z nej stanovisko ministra školstva prezentované v tom istom článku: „Sexuálna výchova je dnes zapracovaná do štátneho vzdelávacieho programu v rámci predmetov ako prvouka, biológia, etika, a najmä do inovovaných učebných osnov Výchovy k manželstvu a rodičovstvu.”
Teda nie je pravdou, že občanov tohoto štátu nemá byť čo do osnov liberálnej sexuálnej výchovy,ak táto má byť nanútená direktívou ako zjenocujúca pre všetkých bez ohľadu na ich hodnotové ideály

Presadiť jednotnú sexuálnu výchovu je nemožné bez porušenia Deklarácie ľudských práv a slobôd ako aj vyjadrenia Ústavného súdu k právu na výber vierovyznania rodičmi pre svoje deti.

Čo sa ešte nedočítate v liberálnej sexuálnej výchove?

Nedočítate sa tam napr.to, že homosexualita je rizikový faktor pri šírení neliečiteľného a smrteľného vírusu HIV spôsobujúceho ochorenie AIDS. Toto riziko nie je nijako zanedbateľné, práve naopak. Použitím prepočtov údajov z portálu Verejného zdravotníctva Slovenskej republiky sa dostanete k závratnému číslu 6460 %. Ano, vážení, tento údaj sa vzťahuje na Slovenskú republiku a vyjadruje, o koľko percent je pravdepodobnosť nakazenia vírusom HIV väčšia pri pohlavnomm styku dvoch mužov ako pri pohlavnom styku muža a ženy. Liberálna sexuálna výchova tento fakt – TAJÍ!!!!

V zmieňovanej sexuálnej výchove sa nedozviete o tom, že umelé oplodnenie nesie so sebou zvýšené riziko rakoviny a ani sa tam nedozviete, že deti adoptované homosexuálmi, ktoré sú kŕmené náhradnou výživou, sú viac náchylné na alergie potravín a ďaľšie komplikácie. Lebo najlepšou výživou je materské mlieko od jej vlastnej biologickej matky. Nedozviete sa tam, že manželstvo je potenciálne plodivý zmluvný vzťah biologickej ženy a biologického muža a nie súžitie dvoch mužov alebo parta kamarátov chodiaca do krčmy. Bolo by to predsa lgbtisticky nekorektné.
Nedozviete sa, že potrat je vraždou. Ale len prerušením (ukončením) tehotenstva.

Akú sexuálnu výchovu nechceme?

Príklady zo sveta nech sú poučením aj pre nás a výstrahou pre tých najotrlejších liberálov.
Učiteľka v Kanade sa vžila do svojho poslania až do takej miery, že okrem osobných nákresov penisu na školskú tabuľu (akoby to nestačilo v učebnici) vytiahla pred šokovanými žiakmi sexuálne pomôcky a na údiv všetkých nimi predvádzala žiakom masturbáciu. Iné učiteľky vzali hodinu liberálnej sexuálnej výchovy ešte kreatívnejšie a pred šiestakmi sa jednoducho vyzliekli – donaha. Sexualizácia detí už od predškolského veku sa na západe uskutočňuje aj prostredníctvom televízie Švédskym deťom na verejnoprávnej televízii spievajú penisy a vagíny. A nový prípad je opäť zo Švédska : Západná kultúra je posadnutá prezentovaním pohlavných orgánov deťom. Svoj škandál má za sebou aj liberálne Francúzsko. Deťom do škôl ponúka a distribuje ako učebnú pomôcku s názvom Tous à poil – Všetci nahí. Cieľom tejto knihy je vraj učiť deti o ľudskom tele, viesť ich k rovnosti medzi pohlaviami… A vzali to zostra – v knihe sú jednoducho postavičky úplne nahé. O obsahu tejto knihy asi napovie viac jej paródia, ktorá je už tiež na internete dostupná. UNESCO odporúča indoktrinovať deti argumentami, prečo má byť potrat legálny, o bezpečnosti masturbácie či o rodových stereotypoch v pornografii (nie o jej škodlivosti).
Max Kašparů dodáva: Deti si nevedia zaviazať šňúrku a chceme, aby zvládli navliekať kondóm… Ako vysvetlenie použijem názor známeho a slávneho rakúskeho psychoterapeuta Viktora Frankla, ktorý povedal: “Keď spoločnosť stráca zmysel svojej existencie, v túžbe nájsť liek proti emocionálnej prázdnote – vrhne sa zúrivo na sex.” Frankl zdôrazňuje, že spoločnosť začína pretvárať sex, ktorý bol do tej doby niečím skoro posvätným, k niečomu, čím by nikdy nemal byť – odpoveďou na vnútornú prázdnotu človeka. Hovorí tiež, že človek má vo svojom vnútri dve základné ľudské potreby: potrebu dôvernej lásky a potrebu bezpečia. Ani jedno, ani druhé – nejde nahradiť sexom.
Zmieňovaný bloger pán Lettrich sa trefne pýta: Cieľom tejto príručky je podľa jej tvorcov „pomáhať deťom a mladistvým pri rozvíjaní sexuality”čo znamená aj to, že „deti a mládež by sme mali podporovať pri ich pokusoch v oblasti sexuality a vzťahov a nepokúšať sa pritom uchrániť ich pred nepríjemnými skúsenosťami”. Je skutočne v poriadku, keď si metodická príručka kladie takéto ciele?
Je to necelý rok, čo sa na Slovensku objavili bilboardy s nápisom Sexuálna výchova pre deti vo veku 0-4 rokov má učiť: „potešenie z dotýkania sa svojho tela, skorú detskú masturbáciu.”Bloger Mihalík sa pozastavuje nad reakciami rodičov, lebo sa tam dočítajú o detskej masturbácii. A ďalej pokračuje: “Na druhej strane sa zdá, že im vôbec nevadí, že podľa WHO by mali ich vlastné deti (a to už vo veku 0-4!) dokonale ovládať tento pojem. Prečo sa sťažujete? Medzičasom bola na bilbordy podaná sťažnosť. Verejne sa chcem opýtať toho dotyčného ako aj každého, ktorý má chuť podať na bilbord sťažnosť, že prečo sa sťažujete na autorov bilbordov a nie na WHO? Prečo Vám prekáža predčasná sexualizácia na bilborde, ale predčasnú sexualizáciu na sexuálnej výchove nechávate nepovšimnutú? Ja som rád, že sú bilbordy, ktoré na to upozorňujú, lebo keď sa to dostane do škôlok a jaslí, tak bude neskoro.”

Ako si teda predstavujú kresťania ale aj ateisti kultúry života korektnú sexuálnu výchovu?

Na stránkach KBS nájdete aj texty venované tejto problematike.Je dobre si ich prečítať. Preto, aby ste, sme, vedeli, čo o sebe učí Katolícka cirkev sama a neosvojovať si bludy a klebety, ktoré o kresťanoch a Cirkvi šíria tzv. ľudsko-právni aktivisti za všetky drobné. Posvätná kongregácia pre katolícku výchovu vydala a zverejnila výchovné smernice, v ktorých načrtla sexuálnu výchovu. V úvode sa píše:

Harmonický rozvoj ľudskej osobnosti postupne odhaľuje v človekovi obraz božieho dieťaťa. „Správna výchova sa usiluje rozvíjať ľudskú osobnosť so zreteľom na konečný cieľ človeka“. Keď druhý vatikánsky koncil rokoval o kresťanskej výchove, poukázal na nevyhnutnosť dať deťom a mladým „pozitívnu a múdru sexuálnu výchovu“

Je to dôkaz, či Cirkev nie je proti sexuálnej výchove, ako tvrdia kresťanofóbni liberáli.

Ján Drávecký v článku Kresťanská pedagogika píše, citujem:

Všetkým kresťanským rodičom a vychovávateľom, ktorí to úprimne myslia so sexuálnou výchovou radíme ako výbornú publikáciu s touto tematikou knihu Trblietanie dotyku, ktorej autorom je MUDr. Oldřich Pšenička (vydalo Vydavateľstvo Michala Vaška, Prešov 1997).

Pán Drávecký uvádza aj niektoré zásady, ktoré je potrebné dodržiavať pri správnej
sexuálnej výchove detí a mládeže:
sexuálna výchova má byť pravdivá; pravdivosť pri tom nespočíva v samotnej informácii o sexualite, ale vo formácii – v utváraní postojov ku sexualite a zodpovednému konaniu. Informácie majú byť primerané veku dieťaťa, jeho chápavosti.
pre zodpovednú sexuálnu výchovu nestačí len výchovné poučovanie; všetky názory, s ktorými sa dieťa stretáva – napr. na rodinu, na počet detí v rodine, na sexualitu, na manželskú vernosť, na medziľudské vzťahy, na pomoc druhým – bude hodnotiť podľa skúsenosti, ktoré získalo v živote s rodičmi, súrodencami a ostatnými zo svojho najbližšieho okolia. Až na základe dobrých skúseností môžeme dávať dobré poučenia. Na začiatku pravdivej a zodpovednej sexuálnej výchovy detí sú dobré príklady (predovšetkým rodičov), ktoré vyvierajú z celého dobrého svedectva života rodičov.
pravdivé a včasné odpovede na otázky dieťaťa; neslobodno sa vyhýbať odpovediam na otázky detí (ako som prišiel na svet, iné otázky súvisiace so sexualitou), je žiadúce aby sme sami navodili vhodnú chvíľu s priaznivou pohodou pre rozhovor s dieťaťom (napr. o tom, ako sa mama s otcom zoznámili, čo sa dialo na svadbe, ako to bolo s jeho narodením a pod.). Odpovedať treba spôsobom primeraným veku dieťaťa. Z obsahu otázok vyplýva, že takéto rozhovory patria do rodinného prostredia.
učiť deti zdravej hanblivosti; už v predškolskom veku si deti uvedomujú rozdielnosť pohlavia a pohlavných orgánov u chlapcov a dievčat. Pred vstupom do školy sa odporúča skončiť so spoločným kúpaním súrodencov rôzneho pohlavia.
v rámci rodinnej výchovy využiť tehotenstvo na výchovu k rodičovstvu; skutočnosť, že je mamička tehotná treba primerane, vo 28 vhodnej situácii ale čo najskôr oznámiť deťom. Deti treba vhodným spôsobom vtiahnuť do atmosféry radostného očakávania narodenia malého dieťatka, ich súrodenca počas celej doby tehotenstva.
pre dobrú sexuálnu výchovu je nevyhnutné, aby deti boli najskôr poučované doma, od rodičov; v škole sa deti v rámci vyučovania biológie človeka dozvedia skôr informácie o stavbe pohlavných orgánov – aj tu sa musia rešpektovať kresťanské morálne normy a etika. Kresťanský učiteľ má vysvetliť, obhájiť a presvedčiť svojich žiakov, že je pre nich z mnohých závažných dôvodov jedine prospešné, keď sexuálnu aktivitu odsunú až do veku, kedy so svojim partnerom budú schopní možného potomka zaistiť hmotne i duchovne.
sexuálna výchova má byť súčasťou preventívnej výchovy, ktorá je viac sústredená na predchádzanie zla telesného (pohlavné choroby), duševného (duševné choroby) a duchovného (hriech), ako na ich liečenie. rodičia majú právo, aby boli dopredu oboznámení s obsahom sexuálnej výchovy v škole; sexuálna výchova detí v škole má byť v súlade s mravnými hodnotami rodičov a rodičom nemôže byť ľahostajné to, ako sú vychovávané ich deti.

V kníhkupectvách je viacero dostupných titulov reflektujúcich požiadavky kultúrnej spoločnosti na sexuálnu výchovu. Okrem spomínanej knihy Trblietanie dotyku je to aj Teológia jej tela a Teológia jeho tela.

Tak si to teda zhrňme:

Nie je pravdou, že referendum má za cieľ zakázať sexuálnu výchovu a nie je pravdou, že na školách sexuálna výchova dnes nie je.
Ak liberáli tvrdia, že kresťanov nosia bociany, potom liberálov nosia chromé vrany 😆

https://sites.google.com/site/tvojoponent/ateizmus/kulturna-vojna/utok-na-manzelstvo-a-rodinu/referendum-o-rodine/argumenty-k-referendovym-otazkam/tretia-referendova-otazka—argumenty

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.