Referendum – výsledky a dôsledky. Za víťazstvo tento debakel označila iba Aliancia za rodinu

Zo sotva 20 percentnej účasti potom ďalekosiahlo vyvodzujú, že takmer 80 percent voličov odmietlo demagógiu organizátorov a výsledok referenda znamená, že už aj na Slovensku nastal čas na prijatie legislatívy rozširujúcej práva LGBT komunity
michelko
Nie je nič absurdnejšie, než sledovať interpretácie výsledkov referenda o rodine. Iniciátori z Aliancie pre rodinu poukazujú na to, že k urnám prišlo vyše 900 tisíc občanov, z ktorých viac než 90 percent odpovedalo na všetky tri otázky kladne. Jej odporcovia, predovšetkým z LGBT komunity a k nej prifarených liberálnych strán podľa očakávania vyhlasujú, že ľudia hlasovali nohami.
sulik_kuchta_res
Zo sotva 20 percentnej účasti potom ďalekosiahlo vyvodzujú, že takmer 80 percent voličov odmietlo demagógiu organizátorov a výsledok referenda znamená, že už aj na Slovensku nastal čas na prijatie legislatívy rozširujúcej práva LGBT komunity. Samozrejme, tieto interpretácie možno vnímať ako povinný folklór a netreba im dávať väčšiu váhu, než akú v skutočnosti majú. Poďme sa teda pozrieť na výsledky referenda nezaujato, teda „sine ira et studio“.
Čo musíme jednoznačne konštatovať, je skutočnosť, že reálna účasť bolo hlboko pod očakávaniami. Prieskumy odhadovali účasť v rozmedzí medzi 30 až 40 percentami. Realita však bola 10 percent pod spodnou hranicou. Jasne to svedči o skutočnosti, že tých takmer 80 percent papierových kresťanov je chiméra. Z nich reálne praktizujúcich je nepatrný zlomok, ba dokonca tých, ktorí sú ochotní venovať hodnotám tradičnej rodiny niečo cez desať minút pri hlasovacích urnách, je len niečo vyše 20 percent.
Referendum prinieslo aj ďalšie paradoxy. Najnižšiu volebnú účasť nemala tradične liberálna a hodnotovo vyprázdnená Bratislava, ale prekvapivo Kotlebov Banskobystrický kraj a slovenský Rím – Trnava. Sám som zvedavý, ako to experti po hlbšej analýze dát vysvetlia.

Ak chceme najobjektívnejšie ohodnotiť, aká je politická sila pri agende ochrany rodiny, musíme si vydeliť súčasnú účasť v referende, teda 944 674 občanov, s účasťou na ostatných parlamentných voľbách, čo bolo 2 596 448. Výsledkom je, že približne 36, 38 percent občanov, ktorí sú ochotní prísť k voľbám či referendu, považuje ochranu tradičnej rodiny za dosť vážnu tému, aby sa k nej vyjadrili. Nič menej, nič viac. Poďme však ďalej k dôsledkom referenda.

Kampaň pred ním jasne ukázala, že mediálne sa hralo takpovediac na jednu bránku. LGBT lobby akoby dokonale splývala z mainstreamovými médiami. Aliancia pre rodinu bola takmer vytesnená z mediálneho priestoru a ak sa tam dostala, tak vždy sa voči jej názorom hrala presilovka s cieľom vykresliť jej predstaviteľov ako tmárov či nenávistníkov. To samo o sebe však slabý výsledok účasti nevysvetľuje. Fojtikizácia médií (dnešný mediálny hlavný prúd je rovnako nedôveryhodný, ako bol za čias ideologického tajomníka ÚV KSČ Jána Fojtíka) na Slovensku naplno zúri už minimálne od roku 1998, takže občania sú na takýto stav dlhodobo senzibilizovaní. Práve vďaka mediálnej šikane aktivisti Aliancia za rodinu získali status mediálnych štvancov a celkom úspešne obsadili mediálny underground, teda priestor webu a podobne. Nakoniec, nie raz sa stalo, že prostituujúce médiá na Slovensku dopomohli k úspechu tomu, koho škandalizovali. Napríklad, verejnoprávna RTVS svojim zákazom vysielať volebné klipy Aliancie za rodinu ich nevídane spropagovala.

Referendum však, chvalabohu, odkrylo aj skutočnú podstatu vulgarity niektorých liberálnych politikov. Bývalý druhý najvyšší ústavný činiteľ Richard Sulík sa pred médiami ostentatívne pretŕčal v tričku J B M na Alianaciu za R D N. Spôsobom sebe vlastným dal dostatočne najavo, čo si myslí o tradičných hodnotách. Bude veľmi zaujímavé sledovať, ako sa k takýmto postojom vyjadria predstavitelia KDH. Samozrejme, pri tomto subjekte nemôžeme mať ani tie najmenšie ilúzie. Nepochybujem, že Ján Figeľ si priam nohy doláme, aby sa podkladal vulgárnemu Sulíkovi a za každú cenu s ním upiekol koalíciu. Nakoniec nič nové. V genetickej výbave KDH je priam zakódované permanentné zrádzanie hodnôt, vďaka ktorým sa dostali do politiky. Stačí si spomenúť na koalíciu s ultra liberálom Ruskom, pričom ich jediným argumentom bol a bude, lebo Fico.
Referendum dalo teda podnet na to, aby tu konečne vznikla nejaká autentická politická sila, ktorá dokáže odolať politickej prostitúcii a svojich voličov nesklame. Ale to je už iná téma.

Roman Michelko, politológ

http://www.hlavnespravy.sk/roman-michelko-referendum-vysledky-a-dosledky/542223

Juraj Martus: Kto je porazený a čo bude ďalej?

Iniciátori referenda zlyhali. Ťažká porážka. Slovensko je modernejšie ako si myslelo. Takéto a podobné titulky môžeme po referende čítať v mainstreame. Porážka to istotne je. Za víťazstvo tento debakel označila iba Aliancia za rodinu. Čo im už iné ostáva ….
Ale kto tento debakel spôsobil? Svojím spôsobom ho spôsobila cirkev, ktorá sa precenila. Cirkev si iste nemyslela, že má v dnešnej spoločnosti tak malý vplyv. Teraz to už vie. Ak z toho vyvodí dôsledky, o čom sa pri jej štruktúre a spôsobe myslenia dá pochybovať, tak môže minimálne hovoriť o užitočnom referende. Vždy je dobré postaviť sa nohami na zem a začať usilovnejšie pracovať.

Fotografia1263

Na fotke je katolícke gymnázium Andreja Hlinku v Ružomberku. Foto M. Mydlo

 

Cirkev síce utrpela debakel, ale zas jej treba uznať, že svoju úlohu v referende splnila takmer na 100 percent. Jej mobilizačný potenciál je stále obrovský. Na referendum prišlo takmer milión ľudí. Približne toľko je i veriacich, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby. Dá sa teda povedať, že celé tvrdé jadro cirkvi bolo hlasovať. Teda cirkev dokázala zmobilizovať večšinu ľudí, na ktorých má priamy vplyv a to je vynikajúci výsledok.
Z toho však vyplýva ďalšia otázka. Ak takmer všetkých, ktorí v sobotu hlasovali, zmobilizovala cirkev, koho potom zmobilizovala Aliancia za rodinu? Odpoveď je jednoduchá, ale zdrvujúca a znie: Nikoho.
Mobilizačný potenciál a schopnosť Aliancie osloviť vlažných kresťanov, resp. kresťanských liberálov a sekulárnu spoločnosť sa ukázal ako nulový alebo tak nízky, že počet nimi oslovených ľudí sa ukázal ako zanedbateľný. Jedným z hlavných dôvodov bude asi fakt, že ľudia, ktorí vytvorili Alianciu nie sú charizmatickí, vodcovské typy a teda nevedia ľudí viesť a strhnúť na svoju stranu. V diskusiách boli hodnotení, najmä Chromík pozitívne, ale zdá sa, že to nestačí. Dôvodov však bude iste omnoho viac, lebo 21 percentná účasť, to je horšie, ako zlé. To sa nedá odbaviť jedným dôvodom.
Samotná Aliancia asi bude hodnotiť a analyzovať, ale takmer iste svoj mobilizačný potenciál nezhodnotí ako nulový. Čo by však bolo najhoršie, keby si tých cirkevných 21 percent pripísala a privlastnila ako výsledok svojej práce. Takéto hodnotenie by malo totiž iba krôčik k úvahám, že by bolo dobré založiť politickú stranu a s dvadsiatimi percentami byť vážnou politickou silou.
Nám môže byť nakoniec jedno, či sa Aliancia pretaví na ďalšiu bezvýznamnú pravicovú politickú stanu, iba že by cirkev …

Treba si totiž uvedomiť, že skutočný politický vplyv, na ktorý by sa dal pretaviť výsledok referenda, má cirkev. Tá ak by sa postavila za Alianciu, tak by bolo treba túto stranu brať vážne.
Ale čo na to také KDH, ktoré bolo doteraz minimálne latentne podporované cirkvou? Odzvonilo by mu? Komu by dali voliči prednosť? KDH alebo Aliancii? Ako by sa vznik strany na platforme Aliancie prejavil na preferenciách takých pravicovo sa tváriacich, v skutočnosti úplne nečitateľných strán, ako sú NOVA či Sieť?
Dvadsať percent v referende by vo voľbách na ktoré chodí necelých 60 percent oprávnených voličov, malo výtlak 33 %, čo iste nie je málo. Preto počkajme, ako sa cirkev rozhodne.

Juraj Martus

http://www.hlavnespravy.sk/juraj-martus-kto-je-porazeny-a-co-bude-dalej/541761

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.