Neomarxistická SaS navrhuje spojiť referendum s voľbami a zrušiť kvórum, aby homosexuálom dala zelenú

Podľa Sulíka treba referendum ľuďom sprístupniť a začať diskutovať o zmenách, ktoré by ho sfunkčnili
Zlúčiť konanie volieb s referendom či zrušiť pri miestnych a regionálnych všeľudových hlasovaniach predpísané kvórum navrhuje strana Sloboda a Solidarita (SaS). Taktiež je proti zvyšovaniu počtu vyzbieraných podpisov, ktoré sú pre vyhlásenie referenda potrebné. Na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave tieto návrhy predstavil predseda SaS Richard Sulík a tímlíder SaS pre zahraničnú politiku a politický systém Martin Klus.

KSC po 20 rokoch

Podľa Sulíka treba referendum ľuďom sprístupniť a začať diskutovať o zmenách, ktoré by sfunkčnili tento inštitút priamej demokracie. SaS preto navrhuje spojiť deň konania volieb s referendom. „Výrazne by sa tým zvýšila účasť na referende a ušetrili by sme verejné prostriedky,“ povedal Sulík. Liberáli si myslia, že so zmenami treba začať na miestnej a regionálnej úrovni. „To je základ, aby sa ľudia naučili, že referendová demokracia sa dá využiť v ich prospech,“ myslí si Klus. Tvrdí, že cestou nie je zvyšovanie petičného prahu, ale naopak, jeho znižovanie. V obciach do 1000 obyvateľov by podľa neho mohol zostať pri 30 percentách, ako je to v súčasnosti. „V obciach medzi 1000 a 10.000 obyvateľmi by sa petičný prah znížil na 20 percent. V mestách nad 10.000 obyvateľov je nevyhnutné, aby sa znížil na 10 percent,“ vysvetlil Klus, ktorý vidí úpravu podmienok referenda aj na krajskej úrovni. „Taktiež tu prejsť zo súčasných 30 percent na 10,“ podotkol. Zvyšovanie počtu potrebných podpisov pre vyhlásenie referenda nepovažuje za rozumné. Sulík sa obáva, že ak by k tomu došlo, žiadna iniciatíva na všeľudové hlasovanie zo strany občanov nevzíde.
Podľa SaS sa veľa diskutuje aj o záväznosti referenda. Preto členovia strany trvajú na tom, aby Ústavný súd SR vydal k tomu v najbližšom čase svoje stanovisko. Či referendá na Slovensku majú formu odporúčania, alebo sú skutočne záväzné, uviedol Klus. Tvrdí, že po referende o ochrane rodiny nastáva priestor aj na diskusiu o znížení alebo zrušení celoštátneho kvóra.
„My trváme na tom, aby sa pri miestnych a regionálnych referendách kvórum zrušilo. Aby sa ľudia naučili, že ľahostajnosť nie je cesta,“ povedal tímlíder SaS. Sulík tvrdí, že nechcú všetky podmienky a hranice pri referendách rušiť. „Len poďme o tom diskutovať, či sú nastavené správne,“ dodal.
ml
http://www.hlavnespravy.sk/sas-navrhuje-spojit-referendum-s-volbami-aby-sa-zvysila-ucast-a-usetrili-peniaze/542993

Čo s referendom?

Na Slovensku máme opäť tému, o ktorej sa verejne a viac alebo menej seriózne a odborne diskutuje. Touto témou je referendum na ochranu rodiny, prípadne jeho budúce výsledky. Názory sú rôzne a sú limitované záujmami tej, ktorej skupiny.

Nebývalý odpor proti referendu o rodine prejavujú skupiny a jednotlivci, ktorí sami seba považujú za najdemokratickejších demokratov. Používajú neuveriteľné podraznícke metódy a masírovanie spoločenského vedomia, pričom sa neštítia akejkoľvek lži, či demagógie. Akýsi hlupák dokonca v denníku Pravda napísal, že v referende o rodine chce väčšina nedemokratickým spôsobom vnútiť svoju vôľu menšine. Je to neba volajúca hlúposť, ktorá ani nestojí za odpoveď. S týmito ľuďmi nebudem diskutovať, pretože oni ani o diskusiu nestoja, im ide len a len o zahmlievanie problému. Tu predostriem môj názor na záväznosť výsledku referenda.

Ako spolutvorca textu slovenskej ústavy si pamätám, že pri jej tvorbe padol návrh, aby referendum malo len konzultatívny charakter. Tento návrh bol však odmietnutý a bola prijatá dnes platná koncepcia. Na získanie informácií o názoroch občanov totiž máme prieskumy verejnej mienky, tu referendum skutočne netreba. Slovenské referendum je prejavom priamej demokracie (teda najvyššej formy politického systému, v ktorom je zdrojom štátnej moci ľud)

Som presvedčený, že aj referendum o rodine bude mať charakter rozhodovania o dôležitej otázke verejného záujmu v súlade s Čl. 93 ods. 2 Ústavy SR a teda pôjde o právotvorné referendum.

Ozývajú sa aj hlasy, že treba liberalizovať podmienky referenda, napríklad znížením kvóra na jeho vypísanie. Toto sú myšlienky mimoriadne nebezpečné a niekedy aj naivné, či hlúpe – záleží od ich nositeľa. Viem si predstaviť, že ak by bolo kvórum znížené, tak by väčšine mohla nanútiť svoju vôľu ktorákoľvek dobre organizovaná agresívna menšina. To by však už s demokraciou nemalo nič spoločné. Takže žiadne znižovanie kvóra! Skôr učme ľudí, aby sa referenda zúčastňovali a aby sami rozhodovali o zásadných spoločenských otázkach.

V slovenskej ústave je referendum zaradené do piatej hlavy, ktorá je nazvaná ako „Zákonodarná moc“. Zákonodarná moc sa v odbornej literatúre označuje aj ako „legislatíva“. Ďalším významom pojmu legislatíva je tvorba a vydávanie právnych noriem obsiahnutých v zákonoch a v ústavných zákonoch a v širšom slova zmysle aj vo vykonávacích právnych predpisoch (nariadenia vlády, vyhlášky a pod.). Keďže referendom sa rozhoduje o dôležitých otázkach verejného záujmu možno povedať, že výsledok referenda je všeobecne záväzný a parlament je povinný dať mu príslušnú formu prijatím konkrétneho zákona. Ak je teda referendum v systematike slovenskej ústavy zaradené ako súčasť zákonodarnej moci, možno povedať, že referendum je nástroj priamej demokracie, ktorý možno použiť aj na tvorbu právnych noriem obsiahnutých v zákonoch a v ústavných zákonoch. Slovenská ústava takto výslovne ustanovuje dva nástroje zákonodarnej moci, a to Národnú radu zakotvenú v prvom oddiele spomenutej piatej hlavy našej ústavy a referendum zakotvené v druhom oddiele piatej hlavy ústavy. Nič na tom nemení formulácia Čl. 72 ústavy, ktorá bola viac-menej prevzatá z ústavného zákona č. 143/1968 Zb. o česko-slovenskej federácii a podľa ktorej Národná rada SR je jediným zákonodarným a ústavodarným orgánom Slovenskej republiky. Pokiaľ v tomto prípade niekto bazíruje na slove „jediným“, tak treba čítať text tohto ustanovenia do konca a všimnúť si aj slovo „orgánom“. Na Slovensku skutočne nemáme iný orgán štátu, ktorý bol oprávnený vydávať zákony a ústavné zákony, ale referendum nie je orgán štátu. Referendum je nástroj občanov, od ktorých podľa Čl. 2 ods. 1 Ústavy SR pochádza všetka moc v štáte a ktorí túto svoju moc na úrovni zákonodarnej vykonávajú buď prostredníctvom svojich zvolených zástupcov v parlamente alebo priamo v referende. Kto to teda chce občanom-suverénom moci uprieť ich právo na uplatnenie ich legálneho nástroja priamej demokracie?

Politické strany pred týmto referendom vo väčšine vajatajú a radšej mlčia. Po referende sa však môže politická mapa Slovenska totálne zmeniť. Verím, že voliči si budú v roku 2016 postoj jednotlivých strán dobre pamätať a vyhotovia im účet.

JUDr. Milan Janičina
http://www.slovenskeslovo.sk/co-s-referendom/

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.