Náboženská sloboda v časoch zdanlivej tolerancie

Komentár: Giuseppe Gracia – mediálny referent Biskupstva Chur vo Švajčiarsku.
Samopale a dieta
Chur, 17.2.2015 (kath.net/Neue Zürcher Zeitung) 017 669 – Spor o žehnaní homosexuálnych párov vyvolal vlnu titulkov v médiách. Mnohí sú zhrození, že katolícka náuka takéto žehnania nepripúšťa, ako sa to jasne konštatuje v dokumente Biskupskej konferencie Švajčiarska. Pociťuje sa to ako pohŕdanie ľuďmi, homofóbne a fundamentalistické. Katolícki biskupi sa im javia ako neľudskí, proti ktorým sa bojuje v médiách v mene lásky k blížnemu, pretože stoja pri náuke svojho spoločenstva veriacich.

To vyvoláva otázky. Môže byť Katolícka cirkev ešte legitímnou súčasťou našej spoločnosti, keď odmieta požehnávať homosexuálne zväzky? Je katolícka sexuálna morálka ešte únosná? Katechizmus, ako je známe, schvaľuje sexuálne akty iba v monogamnom manželstve muža a ženy. Aj ortodoxné židovstvo a islam odmietajú homosexuálne akty. Čo si má slobodná spoločnosť o tom myslieť?

Osobne stojím celkom pri homosexuálnej lobby v boji proti diskriminácii. Čo viem o histórii homosexuálneho hnutia, o jeho priekopníkoch ako Glarner Heinrich Hössli, či neskôr americký politik Harvey Milk, vyvoláva iste dojem. Je potrebná veľká ignorancia, tvrdosť srdca, alebo proste hlúposť, na to, aby sme nevideli utrpenie ľudí, ktorí sa stavajú proti svojhlavej spoločnosti – ktorí sa odvažujú bojovať proti represívnej morálke väčšiny, ktorá nenechala nijaké miesto pre slobodu homosexuálov. Avšak proti homosexuálnej lobby mám výhrady. Istí aktivisti dnes nežiadajú iba slobodu, ale dokonca morálny súhlas všetkých ľudí. Kto sa odchýli, ten dostane príučku homofóbnym kyjom. Iba prívrženci všetkých požiadaviek homosexuálnej lobby sa smú beztrestne verejne vyjadriť. Kritický pohľad na homosexuálne životné formy sa považuje za pohŕdanie ľuďmi, za „zločin nenávisti“ v zmysle trestnej normy za rasizmus.

Tento vývoj sledujem so starosťou. Ľudia, ktorí bojujú proti diskriminácii homosexuálov, prejavujú často agresívnu netolerantnosť voči inak zmýšľajúcim, predovšetkým voči praktizujúcim veriacim. Stavajú do kúta pre nenávistníkov homosexuálov všetkých, ktorí sa vyslovia proti homosexuálnemu manželstvu, alebo ich právu na adopciu detí. Ani Katolícka cirkev už nesmie pôsobiť podľa vlastného seba-chápania, ale musí sa prispôsobiť. Hovoria, že ide o všeobecnú toleranciu a otvorenosť svetu, ale v zásade ide o to, aby sa všetci, aj náboženstvá, prispôsobili novému duchu doby.

Základné právo na slobodu náboženstva sa tak prevalcuje. Súčasne sa formuje odpor. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy 29. januára 2015 odsúdilo porušovanie náboženskej slobody v Európe. Konštatovalo:

„V Európe sa dnes nediskriminujú iba menšinové náboženstvá, ale aj veľké náboženské spoločenstvá.“

Štátom, médiám a spoločnosti parlament pripomína, že nesú zodpovednosť za to, ak nežalujú akty netolerancie a diskriminácie aj proti praktizujúcim kresťanom a v zmysle zákona ich nedosúdia.

Toto vítam. Vo veci diskriminácii stojím za homosexuálnou lobby. Ochrana pred diskrimináciou je štátoprávny princíp. Ale tento princíp nesmie rušiť platnosť náboženskej slobody občanov. Nemožno sa tváriť akoby morálka odchyľujúca sa od tej, čo presadzuje homosexuálna lobby, bola už diskrimináciou. Preto bránim náboženskú slobodu všetkých ľudí a pýtam sa: Či nemáme dnes opäť svojhlavú spoločnosť? Väčšinovú morálku, ktorá sa tvári ako otvorená, v skutočnosti však vyžaduje poslušnosť? Ako médiá prezentujú ľudí, ktorí nenasledujú morálku homosexuálnej lobby? Ako legitímne súčasti našej spoločnosti?

Ak s liberalizmom spájame cieľ slobodnej spoločnosti, tak sa zdá, že dnes zlyhávame. Mnohí chápu pod liberalizmom už iba uniformný kánon hodnôt, ku ktorému sa všetci musia hlásiť. Ale pre mňa je liberalizmus pragmaticky chápaný politický nástroj. Poriadok, ktorý nás zaväzuje dodržiavať štátoprávne princípy, inak nás však necháva morálne pokiaľ možno slobodných. Pretože iba tak s pravou slobodou svedomia a vyznania je pokojný svetonázorový pluralizmus možný. Aké realistické to dnes ešte je? Pre niekoľkými týždňami mnohí tvrdili, že sú Charlie. Dnes vidím, že sloboda názoru predsa len neplatí pre všetkých. Pretože v súčasnom spore nejde už o slobodu náboženstvo kritizujúcich satirikov, ale o slobodu dobu kritizujúceho náboženstva. –zg-
Prevzaté s povolením novín „Neue Zürcher Zeitung“.

Biskup: ‘Neohrozene sa zasadzujte za manželstvo!’

Rozpad rodiny stojí verejné prostriedky ročne odhadom 46 miliárd libier (cca 62 miliárd eur). Rodiny s dvomi rodičmi a ich deťmi majú takmer vo všetkých oblastiach života lepšie výsledky.

Shrewsbury, 17.2.2015 (kath.net/pl) 017 671
„V minulých desaťročiach horlili marxisti a feministky proti manželstvu ako štruktúre utláčania, ktorá bráni pokroku. Medzitým už poznáme tichší spôsob zastrašovania, ktorý nás vedie k tomu, aby sme mlčali o nesmiernych a potrebných prednostiach, ktoré manželstvo prináša. Chcel by som vás teda povzbudiť: Hovorte o manželstve, hovorte neohrozene o prednostiach manželstva.“

Vyzval k tomu diecézny biskup Mark Davies (foto) zo Shrewsbury vo Veľkej Británii v homílii na deň sv. Valentína. Jeho biskupstvo sa zúčastnilo podujatia „National Marriage Week“ (Národný týždeň manželstva), ktorý sa tento rok začal Svetovým dňom manželstva 8. februára. Biskup zo Shrewsbury mal homíliu pri svätej omši s manželskými pármi, ktoré po 25, 40, 50 alebo 60 rokov slávili jubileum manželstva.

Davies označil ako „mimoriadny fenomén v našej vlastnej spoločnosti“, že manželstvo sa stále viac stáva „nenazvateľným“. Politici hovoria o stále nových formách rodiny, bez spomenutia vlastného manželstva. V školách berú učitelia taký veľký ohľad na rodinnú situáciu žiakov – občas oprávnene – že manželstvo ako životný model už ani nespomenú. Dokonca sme už počuli úplne hororové príbehy, že školskí inšpektori sa veľmi malých detí pýtali, či im vo vyučovaní predstavili „úzky“ obraz rodiny.

Biskup zvlášť zdôraznil, že cirkev patrí k posledným hlasom v spoločnosti, ktorý sa z celého srdca zasadzuje za rodinu „na mocnom základe trvalého životodarného a verného spojenia muža a ženy“.

Politici mu povedali, ako biskup Davies konštatoval, že ich voliči ich nebudú voliť pre morálne kázne. Na túto námietku Davies odvetil, že voliči však rozhodne tam, kde je v hre veľké sociálne dobro, budú očakávať morálne vedenie.

„Máme povinnosť jasne vidieť následky rozkladu stabilných rodín s dvomi rodičmi. Finančné náklady nám berú dych: Rozpad rodiny stojí verejné prostriedky ročne odhadom 46 miliárd libier (cca 62 miliárd eur), okrem toho nemožno dlhšie ignorovať nesmierne ľudské náklady – predovšetkým u mládeže. Sú tu stále častejšie dôkazy, že rodiny s dvomi rodičmi a ich deťmi majú takmer vo všetkých oblastiach života lepšie výsledky“. Napriek tomu sa manželstvo v oblasti daní a sociálnych služieb diskriminuje, „a zosmiešňuje politickou korektnosťou“ a vo verejnej diskusii sa hanobí.

„Dnes stojíme pred výzvou, povzbudzovať ďalšie generácie, aby mimomanželské vzťahy, ľahké rozvody a rozpad rodín neakceptovali ako normálnu súčasť života“, hoci naša spoločnosť tu rezignovala bez toho, aby hľadela na nesmiernu cenu, ktorú za to platia predovšetkým mladiství. „Musíme znova vybudovať kultúru, ktorá spočíva na manželstve. Musíme znova hovoriť o tom, čo pápež František teraz nazýva ‚evanjelium rodiny‘. Nechceme mať nikdy strach hovoriť o radostnej zvesti manželstva!“

Vo Veľkej Británii sa na „Národnom týždni manželstva“ aktívne zúčastnili okrem iných katolícke i anglikánske diecézy. V USA túto tému podchytila aj Biskupská konferencia USA. V katolíckej cirkvi v Nemecku napríklad sa zatiaľ k tomuto podujatiu pristupuje váhavo aj zo strany diecéz a farností. –zg-

Link k homílii biskupa Daviesa v plnom znení na Homepage der Diözese Shrewsbury.

Tento obsah bol zaradený v Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.