Výsmech kresťanom na Slovensku! Liberálna zberba zakladá konzervatívny denník na cirkevnej pôde, ktorý by nemal byť naviazaný na cirkev

Komentujeme: Quo vadis, Slovensko?, alebo – konzervativizmus ako “dilema”
V utorok večer 23. februára 2015 som sedel večer v bratislavskom Quo Vadis medzi obecenstvom, ktoré napäto očakávalo prisľúbenú a naplánovanú besedu. Téma: Slovensko potrebuje konzervatívny denník.
Quo vadis
Spomenul som si na časy, keď pred 25 rokmi práve tak vznikali u nás konzervatívne noviny Slovenský denník, s ktorým som preskákal isté obdobie. Zase tu máme takú situáciu. Konzervatívni Slováci po 25 rokoch konečne pochopili – povedal som si – že im ukradli médiá, televízie, zničili noviny, celú tú „siedmu veľmoc“, ktorá dnes láduje do nášho národa kontaminované zámery svojich súčasných zahraničných majiteľov.
Slovensko po referende. + Vyvolá nesloboda slova v médiach diskusiu o potrebe vzniku katolíckeho denníka?
Už skladba besedujúcich bola zaujímavá. Predstavitelia denníka SME, týždenníka Týždeň, Nového denníka N, a portálu POSTOY. Celú diskusiu moderoval naslovovzatý „cirkevný analytik“ Imrich Gazda (zastupoval tiež vlastne POSTOY.sk.)

Poďme k meritu veci. Celá „diskusia“ vznikla asi tak – zo strany Portálu POSTOY: Poďme diskutovať o potrebe konzervatívneho denníka, – teda slovenského nosného denníka – ale nech vám je jasné, že to budeme my, POSTOY. Odklepnite nám to. Už aj začali zbierať peniaze, lebo zistili, že na rozbeh takéhoto denníka (zrejme už je v interiéri Postoya vec rozdiskutovaná) bude treba 80 000 eur , ktoré sa už aj zbierajú (vyzbierali 30 000 Eur). Z čoho vychádzajú tieto čísla, nevedno.

Vráťme sa k spomínanej diskusii: Polovičku času pár desiatkam ľudí, ktorí sa zišli v Quo Vadis – zabrala neplodná výmena loptičiek medzi SME a denníkom N, ako aj akési výhovorky, prečo, ako a kto komentoval či spravodajstvom sprevádzal Referendum o rodine zo dňa 7. Februára 2015.

Nevedel som prísť na kód skutočnosti, z akého dôvodu idú o potrebe konzervatívneho denníka diskutovať v základe troje liberálnych novín + jeden portál, POSTOY.sk, ktorý ako sa zdá, sám seba predurčil na to, že výsledkom bude konštatovanie, že tým konzervatívnym denníkom bude práve on. Stačí si ho pozrieť a dočítate sa: „Slovensko potrebuje konzervatívny denník. Pomôžte nám ho spustiť. Čo pripravujeme?

Mne tu vystáva otázka: POSTOY. sk sa teda doteraz nepovažoval za konzervatívny denník, iba ním ide byť (?), a za druhé – kto predurčil, že tento portál sa ide obracať na slovenskú pospolitosť ako nositeľ mediálneho konzervativizmu a teda volá – zaplaťte nás, sme to my? Načo potom ten cirkus s diskusiou? Predpokladal by som nejaké pozvanie predstaviteľov mnohých iných webov, konzervatívnych novinárov, nejakú víziu, nejaké hodnotenie doterajšej situácie, nejaký ten „tender“, širšiu spoluprácu a podobne. POSTOY síce uvádza „Počas posledných týždňov sme tiež oslovili viacero významných slovenských novinárov, komentátorov, podnikateľov a predstavili sme im svoju myšlienku.“ ale nič nekonkretizuje.

Čakal som, že práve POSTOY bude tým, ktorý sa bude deklarovať ako inklinujúci ku katolíckej Cirkvi, pretože o tú sa opiera slovenský konzervativizmus, avšak Lukáš Obšitník ma rýchle vyviedol z omylu. Prezentoval ideu nového konzervativizmu, ako nenaviazaného na náboženstvo ani na Cirkev, a teda sekulárneho.

Sledujme ďalej líniu tohto zatiaľ zahmleného „projektu“, s dopredu danými skutočnosťami.

Závažnou chvíľou sa ukázalo byť hodnotenie – samozrejme neadresné, iných webov či portálov, čo formuloval Lukáš Obšitník z POSTOY-a: „Vznikajúci konzervatívny online denník sa musí vymedziť nielen voči liberálnym médiám, ale aj voči pofidérnym alternatívnym stránkam.“

Konzervatívny denník (jeho potrebu) paradoxne hodnotili dvaja liberáli: Filip Struhárik z Denníka N v debate hovoril, že konzervatívnu a kresťanskú líniu u nás prevzali obskúrne a pofidérne weby. „Mieša sa u nich lož s konšpiráciami,“ vravel. „Ak tu vznikne väčšie konzervatívne médium, tak je to dobrá správa pre spoločnosť,“ priznal zástupca šéfredaktorky denníka Sme Tomáš Prokopčák. (postoy.sk) A – „Nemal by byť naviazaný na cirkev. Náboženských médií je tu dosť,“ súhlasil Obšitník. „Gólom“ večera bola poznámka, že veď „pod konzervativizmom si môžeme predstaviť hocičo.“ Zaujimavým je fakt, že toto všetko odznelo na cirkevnej pôde, v pastoračnom centre Quo vadis (!)

V čom sú pofidérne a alternatívne „obskúrne“ weby, aká a kde v nich spočíva lož a konšpirácia – neuviedli. Nuž takéto niečo sme počúvali za komunizmu, keď súdruhovia horlili proti „ideovodiverzným západným rozhlasovým staniciam“. Tu je akýsi aký-taký kľúčik k veci, ktorý poukazuje na to, že idea „konzervatívneho denníka“ má vlastne postaviť štátom chránený portál v rámci „nadchádzajúcich pravidiel“ – ktoré určuje najnovší výnos vlády. Z toho logicky vyplýva, že sa chystá „záťah“ proti „pofidérnym alternatívnym stránkam“, „nekvalitným a obskúrnym webom“ akými sú povedzme zrejme „Hlavné správy“ – totiž toto jediné meno „nepohodlného webu“ – Hlavných správ – tam zaznelo.

Kto vlastne oslovil zrejme „kvalitný“ POSTOY a na čom sa s ním dohodol? To by vedeli povedať najmä oni sami. Poďme však ďalej.

Máme tu úkaz, pri ktorom treba spozornieť: Správa na Hlavných správach

Zo dňa 23. Februára 2015: České súdy pokutujú médium za diskusné príspevky pod článkami na internete. Ministerstvo financií chce niektoré stránky rovno zablokovať. V Čechách aktuálne vyčíňa cenzúra v neskutočnej sile, zverejnil dnes český portál Týden.cz. Blokovanie diskusií nie je jediný spôsob cenzúry. České ministerstvo financií si najnovšie podľa portálu Týden.cz uzurpuje právo blokovať internetové stránky.“

O „zablokovaní“ extrémistických a „intolerantných“ stránkach už dlhšiu dobu u nás už čvirikajú aj vrabce na streche. Preto nikoho neprekvapil „výnos“ vlády Slovenskej republiky na roky 2015 -2019, z ktorého vyberáme (celý materiál tu:. Február 1948 – marxisticko-leninská ideológia namierená proti triednemu nepriateľovi. Február 2015 – marxisticko-leninská genderideológia namierená proti ideovému nepriateľovi

extrémisti

*************************************

Citát z materiálu: Extrémizmus označuje konanie a prejavy vychádzajúce z postojov krajne vyhrotenej, demokratickému systému nepriateľskej ideológie, ktoré či už priamo, alebo v určitom časovom horizonte deštruktívne pôsobia na existujúci demokratický systém a jeho základné atribúty. Druhou charakteristickou črtou extrémizmu a s ním spájaných aktivít je, že útočia na systém základných práv a slobôd garantovaných ústavou a medzinárodnými ľudsko-právnymi dokumentmi, alebo sa snažia svojimi aktivitami uplatňovanie týchto práv sťažiť, či znemožniť.

Za ďalšie charakteristické znaky extrémizmu sa považuje snaha o obmedzenie, potláčanie, znemožnenie výkonu základných práv a slobôd pre určité skupiny obyvateľstva definované ich pohlavím, národnosťou, rasou, etnikom, farbou pleti, vierovyznaním, jazykom, sexuálnou orientáciou, príslušnosťou k spoločenskej triede, majetkom, ako aj používanie fyzického násilia či hrozba použitia násilia namiereného voči názorovým či politickým oponentom alebo ich majetku. Extrémizmus sa delí na pravicový, ľavicový, náboženský a extrémizmus zameraný na jednu otázku (ekologický, separatizmus a pod.)

Koncepcia boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 (ďalej len „koncepcia“) predstavuje základný dokument definujúci strategické priority Slovenskej republiky (ďalej „SR“) v oblasti predchádzania a eliminácie radikalizácie, extrémizmu a s nimi spojenej protispoločenskej činnosti ohrozujúcej základné práva a slobody osôb a základy demokratického právneho štátu. Potreba jej prijatia a realizácia v nej navrhnutých opatrení vyplýva jednak z dôvodu ochrany týchto hodnôt zakotvených v Ústave SR, medzinárodných dohovoroch v oblasti ľudských práv, ktorými je SR viazaná, ako aj z ostatných dokumentov strategickej povahy v tejto oblasti. Zároveň je koncepcia premietnutím úloh zo Stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie (ďalej „EÚ“) v oblasti predchádzania násilnému extrémizmu a radikalizácii .

Z hľadiska prognózy vývoja páchania trestných činov extrémizmu možno predpokladať, že uvedená trestná činnosť bude na rovnakej úrovni, nepredpokladá sa zásadný nárast…Na tieto aktivity bude čoraz masovejšie využívaný najmä internetový priestor. Jednotlivé bezpečnostné zložky štátu by preto nemali v budúcnosti poľaviť v snahách eliminovať páchateľov týchto trestných činov, ako aj v preventívnych aktivitách, ktorými by predchádzali a zabraňovali páchaniu trestných činov extrémizmu“ (koniec citátu)

**************************************

Môžeme teda konštatovať, že aj u nás na Slovensku sa chystá záťah proti „pofidérnym alternatívnym stránkam“ , plných “lží a konšpirácie”, v mene demokracie, v mene boja proti „extrémizmu a intolerancii“. A v mene akéhosi „nového konzervativizmu.“ A sme tam, odkiaľ sme vyšli. Za železnou oponou.

Otázka je, milí čitatelia, či sa rozhodnete platiť to, o čom vlastne ani nič neviete. Len sa vám to predstavuje ako samozvaná vlajková loď „konzervatívnej publicistiky“ a zrejme napokon s totalitou EÚ kolaborujúce spravodajské médium, ktoré sa odťahuje od Cirkvi a duchovnej sféry. A vlastne ani neviete, akým „konzervativizmom“ vás napokon ohúri.

Nuž, pozerajte to, čo zatiaľ máte možnosť pozerať, pretože ak na internete zostane jeden jediný „konzervatívny“ portál, – pretože ostatné jednoducho zablokujú, resp. budú stíhať pre „extrémizmus“ resp. „obskúrnosť“, – bude vám jasné, kde je sever. Pretože to povestné Quo vadis (kam kráčaš) – v tomto prípade Slovensko, je vážnou otázkou týchto dní.

Anton Selecký

http://www.magnificat.sk/komentujeme-quo-vadis-slovensko-alebo-konzervativizmus-ako-dilema/

Ak bude konzervatívny denník vyzerať takto, tak…

Aký denník chcú ľudia z okolia Postoya v máji spustiť, netušia, zdá sa, ani oni sami. Ak mala včerajšia diskusia povedať dačo o jeho budúcej podobe, nemali by radšej zakladať nič.

V Quo Vadis bola diskusia o konzervatívnych médiách. Zúčastnili sa Lukáš Obšitník (Postoy), Filip Struhárik (Denník N), Tomáš Prokopčák (SME), Radovan Bránik (bloger na SME.sk) a Fero Múčka (.týždeň). Moderoval Imrich Gazda. Chceli prediskutovať, prečo na Slovensku nemáme konzervatívne médiá, či ich vôbec potrebujeme a ako by malo také médium vyzerať. S dôrazom na plánovaný denník , ktorí pripravujú ľudia z okolia Postoya.

Veľa sme sa nedozvedeli. Lukáš Obšitník akoby poriadne nevedel, čo to v máji chcú spustiť. Poriadne nevysvetlil, akým témam sa chcú venovať a ako si to vlastne celé predstavuje. Ak mu včerajšia debata mala napovedať, ako si konzervatívne médium predstavuje jeho možné publikum, radšej by nič zakladať nemal.

Denník N kupovať len so Solvinou

Moderátor Imrich Gazda na uvedenie atmosféry otvoril tému referenda a jeho mediálnej prezentácie. Podarilo sa. Atmosféra zhustla. V publiku sedela kopa postarších, priam proletársky zachmúrených a od pohľadu (v rôznych režimoch) zaslúžilých pánov. Tí si na zástupcoch SME a Denníka N zgustli. Keď prehovoril hlavný terč nenávisti Filip Struhárik alebo Tomáš Prokopčák, zaslúžilí sa nesúhlasne búrili, dokonca pískali. Jeden zvlášť agilný pán doktor sa nechal počuť, že “N nekupuje, lebo by si musel každý deň kupovať aj 5 kíl Solviny, aby z rúk zmyl to svinstvo, čo tam píšu”. Nasledoval spokojný smiech a potlesk ostatných zaslúžilých.

Aj pán moderátor si občas odskočil z roly a do prítomných liberálov si rypol. Ironicky komentoval ich odpovede, spochybňoval argumenty. K spokojnosti publika.

Novinári zo SME aj N však obhajovali spôsob informovania o referende tiež podivne. Opakovali, že spravodajstvo má byť objektívne a že sa to nemá miešať s komentármi. Čiže o referende informovali vyvážene, lebo v spravodajstve vždy dali priestor obom stranám. Aspoň že Fero Múčka sa proti konceptu “objektívnej žurnalistiky” zdravo vymedzil.

Takto že vyzerajú konzervatívci?

Časť s otázkami z publika ukázala desivý obraz recipientov konzervatívneho denníka. Snáď skreslený tým, že hulváti a blázni sú vždy hlasnejší.

V publiku napríklad sedela Eva Zelenayová. Samozrejme, ozvala sa. Rozhorčovala sa, že N-ku a SMEčku sa žije dobre, lebo majú peniaze. A iné dôležité noviny (Slovenské národné) živoria. Sú diskriminované. A že vláda by sa mala postarať o to, aby bol mediálny priestor vyvážený. A že keď sa hovorí o konzervatívnom denníku, tak by sa nemalo zabúdať na to, že súčasťou konzervativizmu je aj vlastenectvo. A ako teda môže byť .týždeň konzervatívny týždenník, keď ho vedie americký vlastenec.

Pekne ju uzemnil Radovan Bránik. Stručne jej povedal, že on sponzora nemá, ale ľudia si ho našli vďaka tomu, ako píše. A tak má dobrú čítanosť. Že to majú skúsiť tiež. Zelenayová poškriekala čosi o urážkach jej osoby, ale už dala pokoj.

Absolútny vrchol – mikrofónu sa zmocnil zaslúžilý pán a hromovým hlasom začal recitovať báseň, ktorú mu v pondelok po referende nadiktoval Boh.

Voči komu sa vymedziť?

Jedna z mála dobrých otázok z publika smerovala k tomu, či by pre nový konzervatívny denník nebolo vhodnejšie vymedzovať sa voči hlavnymspravam, lifenews atď., než voči liberálnym médiám. Lukáš Obšitník odpovedal, že áno, aj. Chvalabohu.

Záver bol pekný. Fero Múčka sa v debate vyslovil za model, ktorý používajú niektoré svetové médiá – v redakcii majú aspoň jedného výrazného predstaviteľa opačného myšlienkového prúdu, ktorý vyznávajú. Posledná otázka preto bola, koho takého by diskutujúci do svojho média chceli. Kolo uzavrel Múčka: “Tento týždeň som sa dozvedel, že .týždeň je konzervatívny, aj že je liberálny. Tak neviem, do ktorého tábora načrieť. Ale hodil by sa nám dobrý športový komentátor.”

Tak takto vyzerala diskusia. Ak mala napovedať niečo o budúcej podobe konzervatívneho média, predplatím si radšej Slovo.

Ostali mi dve otázky:

Prečo tu nikto vo verejných diskusiách nevie položiť zmysluplne artikulovanú otázku?

Ako tu má človek mať úctu k šedinám?

http://miropastorek.blog.sme.sk/c/375952/ak-bude-konzervativny-dennik-vyzerat-takto-tak.html?ref=tit

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.