Holandský poslanec nechce moslimov v bezpečnostnej zóne letiska Schiphol. Predseda Spolkového snemu: Imámovia by mali v Nemecku hovoriť nemecky

Poslanec sa spolu so svojou stranou pravidelne prezentuje výrokmi a podujatiami proti moslimským imigrantom
Politické strany s vyhranenou protimoslimskou a protiimigrantskou agendou získavajú čoraz väčší vplyv aj v Holandsku. Politickým lídrom v tomto smere je Strana slobody (PVV) Geerta Wildersa: poslanec z jej radov Dion Graus vystúpil nedávno dokonca s návrhom stiahnuť všetkých moslimských pracovníkov z bezpečnostnej zóny amsterdamského letiska Schiphol.
W
V Holandsku možno prítomnosť moslimov vystopovať do 16. storočia, vďaka vzťahom s osmanskou Vysokou portou. Prvá mešita vznikla v Amsterdame začiatkom 17. storočia, masovejšie však začali moslimovia prichádzať do krajiny až po druhej svetovej vojne z bývalých kolónií po rozpade holandskej koloniálnej ríše a najmä po ekonomickom oživení Holandska v 60. rokoch 20. storočia.
V roku 2006 žilo v kráľovstve okolo 850.000 vyznávačov islamu, začiatkom roku 2010 štatistiky vykazovali 907.000 moslimov (šesť percent z celkového počtu obyvateľstva).

Nečakaný civilizačný stret s islamom znamenala pre Holanďanov vražda režiséra a herca Thea van Gogha, ktorého v novembri 2004 zavraždil moslim marockého pôvodu. Dôvodom bola jeho spolupráca so somálskou rodáčkou Ayaan Hirsi Aliovou a ich filmová kritika zlého postavenia žien v islamskom svete.
Strana práce a jej líder sa pravidelne prezentujú výrokmi a podujatiami proti moslimským imigrantom, Wilders si s touto agendou dokonca našiel spojencov v iných štátoch EÚ a spoločnými silami sa v rámci vlaňajších eurovolieb snažili ovplyvniť podobu Európskeho parlamentu.

Islam je v Holandsku druhým najvyznávanejším náboženstvom hneď po kresťanstve
V decembri minulého roku poslanec za PVV Dion Graus požiadal parlament, aby hlasoval o zákaze pohybu moslimských pracovníkov v rámci bezpečnostnej zóny letiska Schiphol. Zdôvodnil to bezpečnostnými opatreniami a prevenciou proti terorizmu. Poslanci o jeho návrhu odmietli rokovať. Kritici jeho iniciatívy upozornili, že ak by prišiel s týmto návrhom mimo parlamentu, bol by to trestný čin. Graus predostrel tento návrh v deň, keď úrad verejnej prokuratúry oznámil, že bude stíhať Wildersa na základe obvinení z podnecovania nenávisti.

Letisko Schiphol je hlavným letiskom Holandska a piatym najväčším v Európe z hľadiska počtu pasažierov. V roku 2013 odbavilo 52,56 milióna cestujúcich. Islam je v Holandsku druhým najvyznávanejším náboženstvom (5,8 percenta populácie podľa údajov z roku 2010), hneď po kresťanstve. V krajine je vyše 400 mešít, pričom 200 z nich patrí tureckej komunite, okolo 140 moslimom z Maroka a približne 50 moslimom zo Surinamu.

Väčšina holandských moslimov sú sunniti, druhou najväčšou skupinou sú šiiti. Najpočetnejší výskyt mohamedánov je v štyroch najväčších mestách – Amsterdame, Rotterdame, Haagu a Utrechte. Primátorom Rotterdamu je moslim marockého pôvodu Ahmed Aboutaleb. Do Holandska prišiel vo veku 15 rokov a hlási sa k umierneným moslimom.
Aboutaleb ostro odsúdil teroristický útok na redakciu Charlie Hebdo zo 7. januára tohto roku a v televíznom prejave neslušne vynadal moslimským imigrantom, ktorí odmietajú akceptovať „humoristov“.

„Preboha, tak zbaľte si svoje batohy a choďte preč,“ vyzval moslimov, ktorí odmietajú rešpektovať hodnoty krajín, ktoré im poskytli domov. V rozhovore pre britský denník Daily Telegraph „nezmieriteľným“ moslimom odkázal, že ak tieto hodnoty nechcú zdieľať, môžu odísť. „Určite je miesto na svete, kde môžete byť sami sebou. Buďte k sebe úprimní a nestrieľajte nevinných novinárov,“ odkázal Aboutaleb.

http://www.hlavnespravy.sk/holandsky-poslanec-nechce-moslimov-v-bezpecnostnej-zone-letiska-schiphol/568011

Predseda Spolkového snemu: Imámovia by mali v Nemecku hovoriť nemecky

Predseda Spolkového snemu označil rakúsku novelu zákona o islame za „zaujímavú snahu o objasnenie, ktoré je potrebné aj v Nemecku“
Imámovia by v mešitách v Nemecku mali podľa predsedu Spolkového snemu Norberta Lammerta hovoriť nemecky. Politik Kresťanskodemokratickej únie (CDU) sa vyjadril pre dnešné vydanie denníka Die Welt, píše agentúra DPA.

„To, že niekto, kto je činný v Nemecku, aj hovorí nemecky, považujem za úplnú samozrejmosť,“ povedal Lammert. „Malo by to platiť aj pre imámov,“ dodal s tým, že aj kňazi, ktorí prídu zo zahraničia, sa spravidla naučia nemecky, aby mohli vykonávať pridelené úlohy.

V Rakúsku tento týždeň prijatý nový zákon o islame označil Lammert za „zaujímavú snahu o objasnenie, ktoré je potrebné aj v Nemecku“. Či sa to však musí realizovať zákonom, je podľa neho už druhou vecou.
Vyjadrenia nemeckej kancelárky Angely Merkelovej (CDU), podľa ktorého islam patrí k Nemecku, si Lammert neosvojí. „Islam patrí medzičasom k náboženstvám, ktoré sú v Nemecku významne rozšírené,“ povedal. „A želal by som si, aby bolo o tomto veľkom svetovom náboženstve možné povedať, že si našlo podobne objasnený vzťah medzi politikou a vierou, štátom a náboženstvom, ako kresťanstvo a judaizmus. Obe tieto náboženské spoločenstvá sú pre dejiny a kultúru našej krajiny bezpochyby formujúce.“

Podpredsedníčka CDU Julia Klöcknerová pre dnešné vydanie novín Neue Osnabrücker Zeitung povedala, že k islamu patria aj extrémistické prúdy, ktoré sú pripravené použiť proti neveriacim a inovercom násilie, odmietajú rovnoprávnosť mužov a žien a sú antisemitské a homofóbne. „Moslimovia, ktorí rešpektujú poriadok krajiny, tí patria k Nemecku, ale fundamentalisticko-extrémistické orientácie islamu nie,“ vyhlásila.

Klöcknerová zopakovala svoju požiadavku na zákaz tzv. buriek. „Úplné zahalenie nie je prejavom náboženskej, kultúrnej rozmanitosti,“ povedala s tým, že burka je symbolom ponižujúceho obrazu ženy a potláčania žien. Nezáleží pritom na tom, ako často možno v Nemecku vidieť úplne zahalenú ženu. „Ak fundamentalistický muž nedokáže zniesť, že ženy ukazujú na verejnosti svoje vlasy alebo tvár, potom nie je problémom žena, ale tento muž,“ dodala.
Lammert na rozdiel od mnohých politikov CDU odmietol zákaz úplného zahalenia. „Nevidím v tom naliehavý problém. Tí, ktorí zo zásady považujú za potrebné konať legislatívne, by sa mali zaoberať aj praktickou realizáciou, ktorá by pravdepodobne spôsobila viac problémov, než vyriešila,“ uviedol šéf Bundestagu.

http://www.hlavnespravy.sk/predseda-spolkoveho-snemu-imamovia-by-mali-v-nemecku-hovorit-nemecky/568105

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.