So zriedkavou jasnosťou ohlásil kardinál Marx s biskupom Bode scestné smerovanie cirkvi v Nemecku. IDE O INÚ TEOLÓGIU, čo povedie k INEJ CIRKVI!

S kardinálom Marxom a biskupom Bodem na katolíckom rázcestí

Hildesheim, 2.3.2015 (kath.net/jg) 017 712 – Tieto tendencie boli citeľné už v ostatných rokoch ba desaťročiach, ale takto jasne sa doteraz nijaký nemecký biskup nevyjadril:Marx kardinal
„My nie sme nijaká filiálka Ríma. Každá biskupská konferencia je kompetentná vo veci pastorácie vo svojom kultúrnom prostredí a má prapôvodne za úlohu sama hlásať Evanjelium“, vyhlasuje kardinál Marx, predseda Biskupskej konferencie Nemecka (DBK) po jarnom zasadnutí KBN žurnalistom v Hildesheime. Nemeckí biskupi chcú preto po riadnej synode v októbri vydať vlastný pastiersky list o manželstve a rodine, ako Marx oznámil.
Proti pastierskemu listu nemeckých biskupov o manželstve a rodine by v zásade nebolo čo namietať. Na špecifickú situáciu cirkvi v Nemecku sa takto možno konkrétne zamerať. V súvislosti s citovanými Marxovými výpoveďami a doplneniami biskupa z Osnabrücku Franza-Josefa Bodeho však od tohto ohlásenia nemožno očakávať nič dobré. Podľa názoru Bodeho má biskupská synoda dokonca historický význam.

Jej účastníci sa nebudú radiť iba o manželstve a rodine ale synodálni otcovia nanovo postavia zásadnú otázku teológie vôbec. Zásadnou otázkou je, či iba Sväté písmo a Tradícia sú prameňmi teologického poznania, alebo aj „realita ľudí a sveta“. To by znamenalo zmenu teologických paradigiem, ako napísal nemecký katolícky denník Tagespost.

Bode v tejto súvislosti hovorí o „dialogickej štruktúre skutočnosti“, ako sa to vyjadruje v prvom odseku pastoračnej konštitúcie „Gaudium et spes“ Druhého vatikánskeho koncilu:
„ … niet nič naozaj ľudské, čo by nenašlo ozvenu v ich srdciach (Kristových učeníkov)“, uvádza sa tam (GS 1). Bode z toho vyvodzuje, že nielen kresťanské posolstvo musí nachádzať odozvu v ľuďoch, ale aj „ľudia musia nájsť odozvu u nás“.

Tieto myšlienkové pochody môžu byť iste myslené v zmysle Cirkvi, no neboli by takto nijakou zmenou paradigiem. Pretože Cirkev musí samozrejme v pastorácii zohľadňovať príslušné ľudské, spoločenské a politické okolnosti. Ježiš jej dal poslanie, hlásať Božie slovo konkrétnym ľuďom v ich životných situáciách a udeľovať im sviatosti.
Zmena paradigiem je to až vtedy, keď sa príslušná životná realita bude považovať za smerodajnú pre obsah náuky a za normatívnu pre prikázania. A k tomu v konečnom dôsledku Bodeho myšlienky smerujú. Náuka Cirkvi sa potom stane závislou od okolností doby. Bode si túto zásadnú otázku, ktorú postavil do hry, očividne sám aj zodpovedal a potvrdzuje to ďalšou výpoveďou na tej istej tlačovej konferencii. Na otázku o smerodajnom teológovi uvádza freiburského profesora teológie morálky Eberharda Schockenhoffa. Jeho tézy o manželstve analyzovala podrobne pre kath.net už Mária Prüglová z Referátu pre manželstvo a rodinu Salzburskej arcidiecézy (kath.net analysiert ).

Schockenhoffová je toho názoru, že individuálne svedomie je poslednou rozhodujúcou inštanciou v morálnych otázkach. Ak sa tento princíp aplikuje na „horúci zemiak“ svätého prijímania pre znovu zosobášených rozvedených, ponecháva sa úsudok vo svedomí týmto ľuďom. Podobne argumentovali nemeckí biskupi už v nešťastnom Vyhlásení z Königsteinu z 30. augusta 1968. V dvojznačných formuláciách sa na jednej strane zdôrazňuje pápežská autorita, na druhej strane sa zaprisahávajúco zdôrazňuje „zodpovedné rozhodnutie vo svedomí veriacich“.
Podobným spôsobom pokúša osud kardinál Marx. V náuke zostávame v spoločenstve Cirkvi, v jednotlivých otázkach pastorácie „nemôžeme čakať, kým nejaká synoda povie“, čo máme v Nemecku robiť – „ako máme stvárniť pastoráciu manželstva a rodiny v Nemecku“ cituje ho Tagespost. Konkrétne to očividne vo svetle téz biskupa Bodeho znamená: Nemeckí biskupi – ak sa ich opýtajú – budú naďalej učiť, že manželstvo je nerozlučiteľné. Či civilné manželstvo alebo opätovný sobáš znamenajú vylúčenie zo svätého prijímania, zostáva však na rozhodnutí vo svedomí jednotlivca.
Cirkev má iné chápanie svedomia. Je to „prapôvodný miestodržiteľ Krista“ vo vnútri človeka, ako píše kardinál Newman. Tak ako všetky ľudské schopnosti aj schopnosť úsudku svedomia je postihnutá dedičným hriechom. Preto je potrebné vzdelávanie svedomia, čo je podstatnou súčasťou výchovy. „Svedomie musí byť poučené a morálny úsudok osvietený. Dobre formované svedomie je správne a pravdivé. Vynáša svoje úsudky v súlade s rozumom a v zhode s pravým dobrom, ktoré chce Stvoriteľova múdrosť. Výchova svedomia je nevyhnutná, lebo ľudia sú vystavení negatívnym vplyvom a hriech ich pokúša, aby dali prednosť vlastnému úsudku a odmietli učenie predkladané autoritou (KKC 1783). Meradlom je Boží zákon, ktorý majú ľudia „vpísaný vo svojich srdciach“ (Rim 2,15).

Proklamácie kardinála Marxa a biskupa Bodeho napriek ich niekedy dvojznačným formuláciám so zriedkavou jasnosťou ukazujú, čo sa vlastne skrýva za diskusiou o pastoračných otázkach manželstva a rodiny. Ide o správne chápanie svedomia, o sviatosť manželstva, Eucharistie a pokánia, ide v podstate o INÚ TEOLÓGIU. Skrýva sa za tým teológia, ktorá sa vyučuje na väčšine katolíckych fakúlt nemeckej jazykovej oblasti prinajmenej jednu generáciu. Plody tejto teológie – heslo: zmena paradigiem – povedie o nejaký čas k INEJ CIRKVI. To nám teraz pomaly začína byť jasné. –zg-

Komentár kath.netu: Johannes Graf

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.