Benedikt XVI. – Svetlo viery: Svet potrebuje Boha. + Nadobudne po výzve AZN na usporiadanie referenda aj opakovaná výzva AZN na udelenie azylu prenasledovaným kresťanom reálnu podobu?

‚My veríme, že večné Slovo, rozum, stojí na počiatku a nie nerozum’. ‚Božia pomsta’ – Boh a rozum
Rím, 3.3.2015 (kath.net/as–Armin Schwibach) 017 716 Dňa 12. septembra 2006, v deň príhovoru na Univerzite v Regensburgu pri stretnutí so zástupcami vedy v Aula Magna univerzity – „Glaube, Vernunft und Universität. Erinnerungen und Reflexionen“ (Viera, rozum a univerzita. Spomienky a úvahy) slávil pápež Benedikt XVI. spolu s 250 000 veriacimi svätú omšu na priestranstve Islinger Feld.

Benedikt XVI. s Frantiskom

Už dva dni predtým, 10. septembra 2006, Benedikt XVI. v homílii zvolal aj položil otázku: „Svet potrebuje Boha. My potrebujeme Boha. Akého Boha potrebujeme?“. Odpoveď spoznal pápež v definitívnom výklade slov proroka Izaiáša k utláčanému národu: „Božia pomsta príde“. „Božia pomsta“ – prišla pre Benedikta XVI. v tom, ktorý za nás zomrel na kríži. Božia pomsta – to „je kríž“: je to odmietnutie násilia, je to ‚láska až do konca’.
„Tohto Boha my potrebujeme. My nezraňujeme úctu voči iným náboženstvám a kultúram, my nezraňujeme hlbokú úctu pred ich vierou, keď sa hlasno a jednoznačne hlásime priznávame k tomu Bohu, ktorý proti násiliu postavil svoje utrpenie, ktorý Zlému a jeho moci vztyčuje ako hranicu a prekonanie zla svoje milosrdenstvo.“

„Kresťan nenanucuje svoju vieru: tento druh prozelytizmu sa kresťanovi prieči. Viera sa môže realizovať iba v slobode.“ Súčasne je to však viera, ktorá „je rozumná“, s rozumom, ktorý sa necháva spasiť skrze vieru. Viera pre Benedikta XVI. to nie je súbor viet alebo teória, pretože:
„Boh nám vychádza v ústrety. Vyjdime aj my Bohu v ústrety, potom sa budeme k sebe približovať! Nenechajme nijaké z Božích detí osamelé, pokiaľ je to v našich silách!“ (Islinger Feld, 12. september 2006).
Toto vnútorné približovanie sa, ako potom Benedikt XVI. po omši vysvetlí akademikom, sa uskutočňuje v stretnutí biblickej viery s gréckymi filozofickými otázkami a nachádza rozhodujúce sformovanie v Európe a spolu s „romanitas“ je základom toho, čo dnes môžeme nazývať „Európa“.

Na Islinger Felde pápež zdôraznil jednoduchosť spásonosnej viery jedinečnou katechézou, v ktorej artikuloval vyznanie viery. Pretože:
„Dnes, keď vidíme patológie a životu nebezpečné ochorenia náboženstva a rozumu, ničenie Božieho obrazu nenávisťou a fanatizmom, je dôležité jasne povedať, akému Bohu veríme a že stojíme pri tejto ľudskej tvári Boha. Až toto nás oslobodí od strachu pred Bohom, z ktorého sa v konečnom dôsledku zrodil moderný ateizmus. Až tento Boh nás vyslobodí zo strachu pred svetom a z hrôzy pred prázdnotou vlastného bytia. Až skrze zahľadenie sa na Ježiša Krista sa radosť z Boha naplní, stane sa vykupujúcou radosťou.“

„S touto vierou a nemusíme skrývať. S ňou sa nemusíme báť, že sa nachádzame na scestí. Radujme sa, že smieme poznať Boha a pokúšajme sa aj iným sprístupniť rozumnosť viery, ako to svätý Peter kresťanom svojej doby a tak aj nám výslovne vo svojom Prvom liste uložil.“ –zg-

Asi 700 ľudí prišli vyjadriť podporu prenasledovaným kresťanom

Na podujatí vystúpili občianski aktivisti, poslanci Európskeho parlamentu i Národnej rady SR, diplomati, ako aj priami účastníci z vojnou skúšaného Blízkeho východu.
Výzva AZN z 5. 1. 2014: Žiadame kresťanských politikov, mimovládne organizácie a cirkevných predstaviteľov, aby žiadali od vlády Slovenskej republiky, aby neponúkala politický azyl väzňom – islamistom z pochybnou minulosťou z Guantanáma, ale aby ho veľkodušne skôr ponúkla Asii Bibi a naším bratom – kresťanom, ktorý si pred brutálnym terorom zo strany moslimov zachraňujú aspoň holé životy útekom zo Sýrie, Egypta a Iraku.
Zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete sa uskutočnilo dnes večer na Hodžovom námestí v Bratislave pred Prezidentským palácom.
S
Na snímke verejné zhromaždenie na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete pred Prezidentský palácom v Bratislave
Organizátori ešte pred zhromaždením prostredníctvom médií i na sociálnych sieťach vyzvali, aby účastníci prišli so sviečkou v ruke, v oranžovom tričku, v bunde či reflexnej veste vyjadriť solidaritu s nábožensky brutálne prenasledovanými ľuďmi vo svete. Apelovali na slovenských, európskych i svetových lídrov, aby poskytli konkrétnu pomoc, intenzívne a konkrétne úsilie na zastavenie násilia a zabíjania, najmä v takzvanom Islamskom štáte. Výzvy si vypočulo približne 1000 účastníkov.
Video: Magnificat

Na podujatí vystúpili občianski aktivisti, poslanci Európskeho parlamentu i Národnej rady SR, diplomati, ako aj priami účastníci z vojnou skúšaného Blízkeho východu. Bolo reakciou na vzostup krvavého násilia radikálnych islamistov, ktorí vypaľujú kostoly, prenasledujú a demonštratívne, spravidla odrezaním hlavy, popravujú kresťanov najmä na území obsadenom organizáciou Islamský štát (IS) na rozhraní Iraku a Sýrie, ale aj v Líbyi.
„Je dôležité byť sám sebou, udržať si vlastnú identitu, kultúru a vieru. Problémom západných štátov nebol príchod islamu, ale nástup relativizmu. Ľudia zabúdajú, čo ich definuje, charakterizuje a potom do tohto priestoru vstupuje nový element. To druhé je zápas s fanatizmom, politickým, etnickým alebo náboženským, ktorý má za cieľ likvidovať tých druhých v mene dákej neľudskej myšlienky, ideológie, presvedčenia. A tak dnes postupuje Islamský štát. To treba potláčať všetkými možnými prostriedkami a spojiť úsilie proti takýmto režimom,“ uviedol pre TASR jeden z rečníkov, podpredseda NR SR Ján Figeľ.
Zhromaždenia sa zúčastnili aj viacerí predstavitelia verejného života -prehovorila europoslankyňa Anna Záborská, jej kolega Branislav Škripek vzhľadom na pracovné povinnosti poslal písomnú podporu. Ďalej sa zhromaždeným prihovoril Ján Figeľ, Daniel Lipšic a podporu zaslali poslanci OĽaNO. Viacerí ďalší poslanci NR SR boli pritomní ako účastníci.

Slovensko je najväčším importérom islamských radikálov z Guantánama v regióne. Čo keby radšej ponúklo azyl Asii Bibi alebo kresťanom, ktorí čelia teroru zo strany moslimských radikálov v Sýrii?
Účastníci Verejného zhromaždenia na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete vyzývajú predstaviteľov Slovenskej republiky, Európskej únie a Organizácie spojených národov, aby neodkladne vyvinuli intenzívne úsilie na zastavenie násilia a zabíjania kresťanov a iných náboženských menšín vo svete, najmä organizáciou „Islamský štát“, a aby konkrétne pomáhali obetiam násilia.
Zároveň vo vyhlásení uvádzajú, „dôrazne protestujeme proti akémukoľvek perzekuovaniu náboženských menšín ako aj proti nedostatočnej aktivite, s ktorou sa tento problém stretáva na Slovensku ako aj na medzinárodnej úrovni.“
A ďalej sa vo vyhlásení píše: „V posledných mesiacoch sa na Blízkom východe a v ďalších krajinách zintenzívňujú násilné udalosti namierené proti kresťanom a iným náboženským skupinám. Hromadná poprava 21 koptských kresťanov v Líbyi, či únos minimálne 200 asýrskych kresťanov v Sýrii sú len poslednými aktmi epidémie brutality a genocídy, ktorú je nutné okamžite zastaviť. Tieto menšiny sú prenasledované a zabíjané len pre svoju vieru. Náboženská sloboda je pritom základným ľudským právom, ktorého pošliapavanie vedie k porušovaniu ďalších práv.“
„Iracký biskup Saad Sirop Hanna hovorí: „Odmietame zaprieť našu vieru a naše náboženstvo, nech by bol na to akýkoľvek dôvod. Sme hrdí na to, čo prežívame, hoci to bolí.“ Desaťtisíce utečencov majú byť pre nás motiváciou k urýchleným krokom, nie k čakaniu na samovyriešenie problému,“ píše sa vo vyhlásení účastníkov.

„Na úrovni Slovenskej republiky preto žiadame vládu SR, aby aktívne používala všetky diplomatické, ekonomické a ďalšie nástroje na presadzovanie práva na život a náboženskú slobodu a aby v spolupráci s Európskou úniou a OSN realizovala adekvátne kroky voči krajinám, ktoré túto slobodu porušujú. Vyzývame tiež vládu SR, aby poskytla azyl prenasledovaným, najmä rodinám nedávno popravených kresťanov, ako aj humanitárnu pomoc prenasledovaným. Apelujeme aj na občanov, aby sa v rámci svojich možností zapojili do tejto pomoci,“ uviedli účastníci.
„Žiadame Európsku úniu a OSN o vykonanie konkrétnych krokov, ktoré zabezpečia bezpečnosť prenasledovaných a náboženskú slobodu vo svete. Žiadame ich o nemlčanie pri páchaní násilia voči kresťanom a iným náboženským menšinám a konanie konkrétnych krokov vedúcich k jeho eliminácii a predchádzaniu. Samozrejmou žiadosťou je poskytnutie humanitárnej pomoci a ponúknutie azylu prenasledovaným,“ žiadajú účastníci.

„Všetci nesieme zodpovednosť za pokoj, mier a slobodu vo svete, vrátane slobody svedomia a náboženského presvedčenia. Zoči-voči nárastu nábožensky motivovaného násilia voči kresťanom a náboženským menšinám vo svete aj v Európe si musíme túto zodpovednosť uvedomovať a konať, “ píše sa vo vyhlásení.
„Prítomnosťou na tomto zhromaždení a zapálenou sviecou položenou k fontáne pred prezidentským palácom, ktorá nesie názov „Zem – planéta mieru“, vyjadrujeme solidaritu s trpiacimi pre vieru po celom svete,“ uviedli účastníci Verejného zhromaždenia na podporu prenasledovaných kresťanov a iných náboženských menšín vo svete
Podľa štúdie organizácie Pomoc Cirkvi v núdzi, ktorá vlani na jeseň zverejnila svoju správu hodnotiacu 196 krajín, z pohľadu náboženskej slobody boli najhoršie vyhodnotené štáty Afganistan, Stredoafrická republika, Irán, Irak, Líbya, Maledivy, Nigéria, Pakistan, Saudská Arábia, Somálsko, Sýria, Sudán a Jemen. V týchto krajinách hrozí náboženské prenasledovanie predovšetkým v spojení s extrémistickým islamom. Najprenasledovanejšou náboženskou skupinou zostávajú kresťania.
ml

http://www.hlavnespravy.sk/stovky-ludi-prisli-vyjadrit-podporu-prenasledovanym-krestanom/570520

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.