Poznáte gender? Ide na nervy a stojí nás peniaze! + Teológ – teológia: Cesta a poslanie

Celý priemysel genderu so svojimi katedrami, inštitútmi a poverencami žije z toho, že nás politicky vychováva. Nikto sa však o to neprosil! Komentár: Birgit Kelleová
Marx, engels, lenin a stalin
Asslar, 11.3.2015 (kath.net/adeo Verlag) 017 742 – Poznáte gender? Nie? Hovorí o ňom každý, vyžiera nám rozpočet a ide poriadne na nervy. „Gender mainstreaming“ je všade. Za 20 rokov sa nezadržateľne prepracoval zhora cez politickú hierarchiu smerom dolu až po posledný písací stôl poverencov pre otázky zrovnoprávnenia, cirkví, podnikateľov a úradov – a teraz tu máme tú pliagu. Pomaly si začína uvedomovať stále viac občanov, že táto prešibaná ideológia má pochybný zmysel a úžitok, ale o to cieľavedomejšie požiera peniaze z našich daní.
Hoci sotva niekto chápe, čo sa to všetko v mene „gender mainstreamingu“ deje, alebo sotva dokáže 2-3 vetami vysvetliť, čo to všetko znamená, ako politická maxima konania sa v našej politike už pevne zabetónoval. Bez spoločenskej diskusie a legálnosti, bez rozhodnutia parlamentu. Teraz si tam sedí, prišiel, aby zostal – a my všetci usilovne platíme.

Metóda tohto víťazného ťaženia bola veľmi jednoduchá: Nasadíme veľmi sústredený výraz na tvár, aby sme ozrejmili vážnosť situácie. Veď toto konečne nie je zábava, ale prinajmenej vec na život a na smrť … Človek vynájde takú absurdnú teóriu, že nám zostávajú v úžase ústa otvorené. Zabaľ to celé dobre do odbornej hantírky s vedeckým cvengom pod rúškom „podpory žien“ a „zrovnoprávnenia“, a voilà – nikto nebude protirečiť, veď konečne nikto nechce byť postavený do kúta nepriateľstva voči ženám.

Ak sa protagonistov tejto scény opýtame, čo presne tento „gender mainstreaming“ je, nezriedka dostaneme odpoveď: „Teda pre mňa je to …“ Nuž pre mňa napríklad je to reálna satira, iní pod tým chápu rovnoprávnosť, podporu žien, spravodlivosť, boj proti diskriminácii, proti homofóbii, transfóbii a pravdepodobne aj proti fóbio-fóbii…! Často sa pritom aj vyberajú hrozienka: To beriem a to neberiem. „Gender mainstreaming“ je teda úplne zázračné vrecúško, akási zmeska opatrení, programov, výskumov, štúdií, projektov a šúchania stoličiek.

Celý genderový priemysel s tisíckami zamestnancov so svojimi katedrami, inštitútmi a poverencami dnes žije z toho, že nás vychováva na politicky korektných, k otázkam pohlaví citlivých občanov. Nikto sa o to však neprosil! Ani o náš súhlas sa od počiatku vôbec nikto nestaral. Našej krajine sa musí skutočne úžasne dobre vodiť, keď máme čas a peniaze na to, aby sme sa s takou vervou vrhali do luxusných debát. Nuž veď je ešte aj toľko čo robiť, aby sme vystopovali všetky údajné „diskriminácie pohlaví“. Na záver musíme ešte presvedčiť všetkých tých – až do posledného kútika nášho spoločenského života – ktorí o relevantnosti genderovej perspektívy doteraz nemali ani tušenia a oznámiť im, že sú páchateľmi či dokonca obeťami v tejto „determinatívnej nanútenej heteronormativite“, z ktorej by sme ich mohli oslobodiť, ak konečne uznajú, že majú problém.

Kto však ani po početných pojednaniach o teórii gender to celé stále ešte nepochopil, a je prípadne ešte zmätenejší ako predtým, ten poskytuje zároveň praktický dôvod na ďalšie rozšírenie genderového rozpočtu. Veď takto vidíme, že je treba ešte množstvo práce, kým všetci pochopia, kde vlastne nič na pochopenie nie je – len tlačiareň na peniaze! Tu je potrebné „prekonať všetok strach“ a „odbúrať všetky predsudky! Pretože logicky: Kto ten krám gender odmieta, kompenzuje tým len vlastný strach, vlastné plazivé predsudky a určite aj vlastnú v najhlbšom vnútri zahrabanú sexuálnu mnohorakosť, ktorú si on, alebo ona, jednoducho nechce priznať.

Šľahačkou na vrch sa stáva dokonca aj najnepravdepodobnejší predpoklad, že „gender mainstreaming“ je naozaj niekomu v niečom na úžitok alebo zlepšuje vzťah medzi pohlaviami, čo sa systematickou chybou privádza až do absurdnosti: Úspešná práca s pohlaviami robí samu seba nadbytočnou! Pretože kam so všetkými tými katedrami, inštitútmi a poverencami, ak medzi pohlaviami už niet nijakého problému? Tí, čo predstierajú, že problém riešia, ohrozujú svojou dobrou prácou ich existenciu. Pri úspechu hrozí nezamestnanosť. Teda musia naďalej stále existovať problémy, v núdzi ich musíme pritiahnuť za vlasy a aby sme zostali v žargóne genderu, musíme ich teda „skonštruovať“. Hlavná vec, že prachy ďalej pritekajú. –zg-

 

Teológ – teológia: Cesta a poslanie

Benedikt XVI. – Svetlo viery: ‚Mozart teológie’, Boží dar Cirkvi a podstata teologickej vedy. Pred Mystériom zavreté oči srdca a pravé zrno. Komentár: Armin Schwibach

Rím, 10.3.2015 (kath.net/as) 017 739 – To, že Benedikta XVI. radi nazývajú „Mozartom teológie“, je známe. Tento titul však hovorí málo, ak sa hneď neobjasní, kto je potom „Bach teológie“ a aký je vzťah k „Chopinovi teológie“, čo sa potom možno najvýraznejšie vyjadrí výrazom „maliar teológie“. Benedikt XVI. je nepochybne jedným z najvýznamnejších žijúcich intelektuálov, ktorý ako taký, ako teológ ako biskup a pápež v 60 rokoch spoluformoval svet a Cirkev.

Ako pápež František 27. októbra 2014 vyzdvihol, o ňom nemožno povedať, že „štúdium a veda jeho osobnosť a jeho lásku k Bohu a blížnemu vysušili, naopak, veda, múdrosť a modlitba jeho srdce a ducha veľmi rozšírili“. „Benedikt XVI.: veľký pápež“, hovorí František: „Veľký pre svoju silu a prenikavé účinky svojej inteligencie, veľký pre svoj vynikajúci prínos k teológii, veľký pre svoju lásku k Cirkvi a k ľuďom, veľký pre svoju cnosť a svoju religiozitu“. Preto sa František poďakoval za tento dar, ktorý Boh dal Cirkvi a svetu existenciou a pontifikátom pápeža Benedikta.

Teológia Benedikta XVI., ktorá predstavuje základ jeho učiteľského úradu, je vymodlená teológia vo vedomí potreby pokory voči tomu, pred kým sa každé ľudské slovo v konečnom dôsledku rozdrobí. V tejto súvislosti sa oplatí bližšie zaoberať príhovormi na Medzinárodnej teologickej komisii, v ktorých sa pápež venoval obsahu, ako aj potrebnej forme teologického myslenia. Benediktovi XVI. bolo po celý život jasné, čo ako pápež zhrnul 3. decembra 2010:

„Nijaký teologický systém nemôže existovať, ak nie je preniknutý láskou k jeho božskému ‚objektu’, ak nie je neustále živený dialógom s božským Logos, Stvoriteľom a Vykupiteľom – to znamená jeho prijímaním do rozumu a do srdca teológa. Okrem toho nijaká teológia nie je skutočnou teológiou, ak nie je skrze čas a priestor napojená na život a myslenie Cirkvi. Na to, aby bola vedecká, musí teológia iste racionálne argumentovať, ale musí byť aj verná povahe viery Cirkvi: nasmerovaná na Boha, zakorenená v modlitbe a byť v spoločenstve s ostatnými učeníkmi Pána, čo zabezpečuje spoločenstvo s Petrovým nástupcom a s celým kolégiom biskupov.“

Dvakrát slávil Benedikt XVI. svätú omšu s členmi Medzinárodnej teologickej komisie na záver každoročného zasadnutia: 6. októbra 2006 a 1. decembra 2009.

V r. 2006 Benedikt XVI. kázal „voľne“, pretože nemal čas pripraviť si text. Benedikt XVI. zdôraznil potrebu procesu očisťovania myslenia, „ktorý musí byť predovšetkým aj procesom očistenia našich slov“. Pretože: „Ako môžeme svet a najprv nás samých otvoriť Slovu, bez vstúpenia do mlčania Boha, z ktorého jeho Slovo vychádza?“. Tak sa potom jasne ukáže, že Boh nikdy nie je „objekt“ teológie, ale jej „Subjekt“: „Ten, kto v teológii hovorí, teda hovoriaci subjekt, by mal byť sám Boh. A naša reč a myslenie by mala slúžiť iba na to, aby bolo hovorenie Boha – Božie slovo – vo svete počúvané, aby v ňom mohlo nájsť priestor. A tak sa nanovo cítime byť pozvaní na túto cestu zriekania sa našich slov, na túto cestu očisty, aby naše slovo bolo iba nástrojom, skrze ktorý môže Boh hovoriť a aby tak Boh skutočne nebol objektom, ale Subjektom teológie.“
Slama a zrno Božieho slova

„Mlčanie tvárou v tvár Božej veľkosti, pretože naše slová sú primalé. To mi pripomína posledné týždne života sv. Tomáša Akvinského. V týchto posledných týždňoch už nepísal ani nehovoril. Jeho priatelia sa ho pýtali: Majster, prečo už nehovoríš, prečo nepíšeš? A on hovorí: Voči tomu, ktorého som uzrel, sa mi zdajú všetky slová ako slama. Veľký znalec sv. Tomáša, páter Jean-Pierre Torrel, nás varuje pred tým, aby sme tieto slová nesprávne chápali. Slama nie je nejaké nič. Slama nesie zrno a v tom spočíva veľká cena slamy. Ona nosí zrno. A aj slama slov zostáva cenná ako nositeľka zrna. Ale ja by som povedal, že to je aj pre nás relativizáciou našej práce a súčasne zvýšením hodnoty našej práce. Je to aj poukaz, aby náš spôsob práce, naša slama, skutočne nosila zrno Božieho slova.“

V r. 2009 vyzval Benedikt XVI. ku skúmaniu svedomia a položil otázku: „Čo je teológia? Čo sú teológovia? Ako dokážeme dobre robiť teológiu?“. Táto otázka je pre Benedikta XVI. rozhodujúca, pretože: „Existujú veľkí učenci, veľkí odborníci, veľkí teológovia, učitelia viery, ktorí nás mnohému naučili. Zaoberali sa síce dôkladne podrobnými otázkami Svätého písma a histórie spásy, ale nepodarilo sa im spoznať Mystérium samotné – to vlastné jadro: totiž, že Ježiš bol skutočne Boží Syn, že trojjediný Boh vstúpil do našej histórie v určitom historickom momente, v človeku, ako sme my. To podstatné im zostáva skryté! Nebolo by ťažké uviesť niektoré dôležité mená z histórie teológie v ostatných 200 rokoch, od ktorých sme sa veľa naučili – oči srdca však zostali pred Mystériom zatvorené.“ –zg-

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.