Komentár Martina Kramaru: „Vatikánska“ zmluva

Pozornosť si zaslúži aj výhrada vo svedomí, ktorá má zaručiť, aby naši veriaci mohli vždy žiť podľa zásad svojej viery e nikdy neboli nútení zo stranu štátu k takým veciam, ktoré týmto zásadám odporujú – a to je veľmi zásadná oblasť.
V pravidelnom komentári pre Vatikánsky rozhlas sa hovorca Konferencie biskupov Slovenska CSILic. Martin Kramara zameral na otázku prospešnosti Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou z roku 2000. Vysvetľuje jej prínos v konkrétnych oblastiach a upozorňuje aj na falošné a zavádzajúce tvrdenia, ktoré sa v poslednej dobe objavili v rozličných médiách na Slovensku.
Text Základnej zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou nájdete na stránkach KBS.

M. Kramara
Martin Kramara: „Vatikánska“ zmluva
Slovenskom sa v týchto dňoch preliala vlna kritiky tzv. Vatikánskej zmluvy. Z rozličných strán sme počuli, že zmluva medzi Svätou stolicou a Slovenskou republikou je pre našu krajinu tým najhorším, že z nás robí katolícky štát, že je to najtvrdšia spomedzi všetkých zmlúv s krajinami Východej Európy, že bráni odluke Cirkvi od štátu a že jej prijatie bolo takmer vlastizradou, lebo je nevypovedateľná, atď. Priznám sa, že viac, než tieto nezmysly a nenávistné útoky, ktoré sa periodicky opakujú, ma však zarazilo, keď som sa od niektorých veriacich dopočul, že ich táto téma nezaujíma, pretože zmluva so Svätou stolicou nemá nič spoločné s ich každodenným životom.
DIGITAL CAMERA
Rámcová zmluva, ktorú uzavreli Slovenská republika a Svätá stolica v roku 2000, po niekoľkých rokoch namáhavých rokovaní, z nás nerobí nijaký katolícky štát. Nie je pravdou ani to, že by sa v nej Slovensko zaviazalo formovať svojich obyvateľov v katolíckej viere. Dohodnuté je v nej len právo na takúto výchovu pre veriacich rodičov, ktorí si v danom duchu želajú svoje deti vychovávať. Práve tu je podstata zmluvy – existuje spoločná množina medzi štátom a Cirkvou: teda ľudia, ktorí sú občanmi Slovenskej republiky a zároveň pokrstenými veriacimi Katolíckej cirkvi. Zmluva ošetruje vzájomný vzťah Cirkvi a štátu vzhľadom na týchto ľudí, katolíkov žijúcich v našej vlasti. Po dlhých rokoch neslobody a útlaku, ktorý veriacim spôsobil množstvo nespravodlivého utrpenia, sa v roku 2000 do zákona vniesli pravidlá, ktoré slúžia na ich ochranu a pre ich dobro.

Predloženie petície (120 000 podpisov občanov SR) za prijatie zmluvy medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou o Výhrade vo svedomí do NR SR
Cirkev sama sa v zmluve zaviazala urobiť maximum pre dobro spoločnosti, poukazovaním na mravné hodnoty, vedením človeka k zodpovednosti, úcte, poctivosti, zodpovednosti za spoločné dobro, atď. Štát zasa pristúpil na to, že jej v oblasti jej kompetencie daruje slobodu. Nebude zasahovať do menovania biskupov a kňazov ako tomu bolo v minulosti, keď bolo potrebný štátny súhlas, nechá Cirkvi autonómiu pri zriaďovaní farností, charitatívych organizácií, cirkevných škôl, atď. Vypracovanie tejto zmluvy trvalo celé roky a na jej schválení sa ústavnou väčšinou zhodla Národná Rada Slovenskej Republiky – a nikto v parlamente v roku 2000 nehlasoval proti tejto zmluve: nazývať ju dnes zradou či zapredaním sa je scestné a nepochopiteľné.
Stoja za neúspešným referendom aj schizofrenické postoje Cirkvi v otázke výhrady svedomia a ľahostajnosť pri vybudovaní pamätníka sv. Cyrila a sv. Metoda?
Na opačnej strane je dôležité si uvedomiť, že zmluva nie je abstraktným medzištátnym dokumentom, ktorý s našim každodenným životom nemá nič spoločné. Hovorí sa v nej nielen o slobodnom zriaďovaní a správe cirkevných inštitúcií, ale aj o nedotknuteľnosti sakrálnych stavieb, teda o našich kostoloch a kaplnkách, ktoré nemožno premieňať na sklady alebo sýpky, o posvätnosti spovedného tajomstva, ktorého prezradenia sa nemôže domáhať nijaký štátny úradník ani sudca. To, že slovenské deti môžu slobodne, bez negatívnych dôsledkov chodiť na náboženstvo, chráni zmluva. To, že existujú cirkevné školy, ktoré môžu navštevovať, je zakotvené v zmluve. Že je nám náboženstvo dovolené vyučovať aj na ostatných školách, je v zmluve. Keď idem v nedeľu slúžiť svätú omšu do penziónu, nemocničného zariadenia alebo do väznice, je to na základe zmluvy. Že môžeme mať katolícke médiá, televíziu či rádio, to je v zmluve. Aj možnosť vysielania našich bohoslužieb alebo tohto komentára na Vatikánskom rozhlase a následne prostredníctvom verejnoprávnych médií na Slovensku, je v zmluve.
A mohli by sme pokračovať ďalej vo vymenúvaní oblastí, ktoré sa týkajú nášho každodenného života – azda bez toho, aby sme si to uvedomovali. Zmluva nie je dlhá, má len 25 článkov, dá sa prečítať za pár minút, jej obsahom je však mnoho podstatných vecí.

To, že je rámcová, znamená, že predpokladá uzatvorenie ďalších čiastkových, upresňujúcich zmlúv – napríklad o školstve a službe v ozbrojených zboroch, tie sa už podarilo dopracovať – ale aj o financovaní cirkvi, či výhrade vo svedomí, na ktoré sa ešte stále čaká. Je však číry nezmysel tvrdiť, že zmluvu treba vypovedať, aby bolo možné zmeniť model financovania cirkvi na Slovensku. Práve naopak, treba to spravodlivým spôsobom dopracovať – a pozornosť si zaslúži aj výhrada vo svedomí, ktorá má zaručiť, aby naši veriaci mohli vždy žiť podľa zásad svojej viery e nikdy neboli nútení zo stranu štátu k takým veciam, ktoré týmto zásadám odporujú – a to je veľmi zásadná oblasť.

Pozývam vás, milí priatelia, v duchu Pôstneho úsilia, ktoré nás vedie k tomu, aby sme svoju vieru prežívali autentickejším spôbom, prečítať si – aspoň na internete znenie vatikánskej zmluvy a upevniť sa v presvedčení o potrebnosti tohto dokumentu pre dobro veriaceho človeka – a tiaž prehĺbiť sa v pochopení súvislostí, aby nás nekonečné prekrúcanie a zavádzanie nespochybnilo v chápaní toho, aký je skutočný význam úpravy vzťahov medzi Slovenskom a Svätou stolicou na medzinárodnej úrovni.

http://sk.radiovaticana.va/news/2015/03/05/koment%C3%A1r_martina_kramaru_%E2%80%9Evatik%C3%A1nska%E2%80%9C_zmluva/1127351

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.