Predajom elektrární štát prišiel o miliardové zisky. + Slovenská realita: Ceny benzínov sa zvyšujú ako raketa

To, o čom sa dlhé roky špekulovalo, je teraz potvrdené čierne na bielom. Slovenské elektrárne predala druhá Dzurindova vláda v roku 2006 hlboko pod cenu.

Potvrdzujú to aktuálne hospodárske výsledky podniku za rok 2014 aj zisky za predchádzajúce roky. Taliansky Enel 66 % akcií elektrární kúpil za 840 miliónov eur. Čisté zisky elektrární za roky 2006 až 2014 však dosiahli už 2,4 miliardy eur. Vláda pred privatizáciou tvrdila, že zisky elektrární v rokoch 2006 až 2010 dosiahnu spolu 100 miliónov eur.
zisky-slovenskych-elektrarni-a-privatizacia-graf-nestandard1
Predaj elektrární je aktuálne opäť témou, keďže vláda vypovedala časť privatizačnej dohody o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo a o privatizáciu sa v trestnoprávnej rovine zaujíma aj polícia. O privatizácii elektrární idú opäť rokovať aj poslanci parlamentu. Enel zároveň po deviatich rokoch od privatizácie momentálne svoje akcie predáva.

Kľúčové je, že v privatizačnej cene ani jej neskoršom doúčtovaní sa neodzrkadlil fakt, že cena elektriny, a teda aj zisky elektrární pôjdu prudko hore. Už v roku 2005 sa pritom zdražovanie predpokladalo a počítal s ním aj samotný Enel v strategickom pláne rozvoja elektrární. V podobných prípadoch sa môže predávajúci dohodnúť, že pri zdražení elektriny sa cena dodatočne zvýši. Prečo to štát nespravil, nie je jasné. Bývalý minister financií a minister hospodárstva Ivan Mikloš sa odpovedi na túto otázku dlhodobo vyhýba.

Podľa analytika mal štát naviazať privatizačnú cenu na ceny elektriny a zisky podniku. „Je dosť bežné pri predaji firiem, že sa nezaplatí celá kúpna cena naraz, ale jej časť sa zaplatí buď po splnení určitých podmienok, alebo je naviazaná na výšku dosiahnutého zisku v budúcnosti,“ povedal Ľuboš Vančo zo spoločnosti KPMG, ktorá bola v minulosti audítorom práve v elektrárňach. „Na druhej strane celé zisky od roku 2006 do 2014 na úrovni 2,4 miliardy eur zostali v Slovenských elektrárňach a dá sa povedať, že sa použili na dostavbu Mochoviec. Na rozdiel od iných firiem v energetike Taliani nevyplatili žiadne dividendy,“ dodal Vančo.

Polícia zatiaľ vyšetrovanie vedie iným smerom. Po privatizácii Enel dal preceniť majetok elektrární a hodnota išla hore o niekoľko miliárd vtedajších korún. Polícia preveruje, či majetok podniku nebol pred predajom zámerne podhodnotený. Samotné elektrárne to odmietajú. „Spoločnosť Enel vo finále tendra ponúkla za Slovenské elektrárne takmer o 150 miliónov eur viac ako druhý záujemca v tendri, firma ČEZ. Trhová cena, tak ako pri akejkoľvek inej súťaži, nesúvisí s účtovnou hodnotou majetku, ale závisí od budúcich príjmov firmy očakávaných záujemcami, ktorí sú ochotní zaplatiť. Ide o štandardný spôsob ohodnotenia firmy. V roku 2006, po vstupe väčšinového akcionára bol nevyhnutný prechod na medzinárodné účtovné štandardy IFRS, z ktorých vyplynula potreba preceniť majetok, ale aj zaúčtovať všetky záväzky a rezervy firmy, čo však neviedlo k zmene jej hodnoty,“ reagovali v stanovisku Slovenské elektrárne. Faktom je, že zisky podniku rástli najmä po zdvojnásobení trhových cien elektriny a okresaní nákladov podniku.

Precenenie majetku dôkazom byť nemusí
Podľa Vanča precenenie majetku elektrární nemôže byť dôkazom, že Slovenské elektrárne sa sprivatizovali pod cenu. „Obaja audítori v roku 2005 vo svojej správe uviedli, že v závierke elektrární chýbajú rezervy za niekoľko miliárd korún. Ak by ich vtedy elektrárne zúčtovali, dostali by sa do záporného vlastného imania. V roku 2006 sa stalo to, že Slovenské elektrárne precenili – zvýšili majetok asi o 60 miliárd korún, ale zároveň zaúčtovali rezervy, ktoré tam chýbali, tiež vo výške asi 60 miliárd korún, takže výsledok bol, že účtovná hodnota elektrární sa vôbec nezmenila,“ dodáva Vančo.
Vyšetrovatelia Národnej kriminálnej agentúry sa otázkou preceňovania majetku elektrární zaoberajú osem mesiacov. V tejto veci vedie polícia zatiaľ trestné stíhanie vo veci, nikto konkrétny z bývalého manažmentu elektrární doteraz obvinený nebol.

Na trestné stíhanie privatizácie tohto strategického monopolu upozornil premiér Robert Fico, keď informoval poslancov o prebratí kontroly štátu nad Vodnou elektrárňou Gabčíkovo z rúk Enelu. Poslanci na marcovej schôdzi parlamentu schválili, že vláda má predložiť do Národnej rady správu o privatizácii Slovenských elektrární.

Vyšetrovatelia tvrdia, že z dokumentov, ktoré zhabali vlani v lete pri rozsiahlych opakovaných raziách v Slovenských elektrárňach, zistili, že ešte pred uzavretím účtovnej závierky za rok 2005 sa v elektrárňach skresľovali údaje hospodárskej a obchodnej evidencie. „Doposiaľ nezistený páchateľ v úmysle spôsobiť škodu štátu najneskôr do zostavenia riadnej účtovnej závierky za rok 2005 vykonal vo vedení účtovníctva účelové operácie vo výške viac ako 15 mld. slovenských korún, pričom toto úmyselné chybné zaúčtovanie malo za následok zníženie hodnoty vlastného imania Slovenských elektrární vo výške viac ako 12 mld. slovenských korún. Toto zníženie hodnoty malo zásadný vplyv na proces odplatného prevodu 66 percent podielu akcií elektrární,“ uviedla hovorkyňa Úradu špeciálnej prokuratúry Jana Tökölyová. Úrad celú kauzu spojenú nielen s privatizáciou Slovenských elektrární, ale aj prenájmom Vodného diela Gabčíkovo Enelu dozoruje.

Jedno obvinenie zatiaľ za Gabčíkovo
Bývalý šéf vlády Mikuláš Dzurinda v týchto dňoch v parlamente odmietol nevýhodnosť privatizácie. Vyhlásil, že Smer tým zakrýva vlastné pochybenia.
„My sme pri predaji konali efektívne vo verejnom záujme,“ uviedol Dzurinda.

To, prečo sa v privatizačnej cene nezohľadnil rast cien elektriny, sa denník Pravda pýta kompetentných z danej éry už niekoľko rokov. To, že elektrina prudko dražie a profitovať z toho bude viac privatizér ako štát, sa hovorilo už koncom roka 2005 pred podpisom privatizačných zmlúv. Mikloš na otázku, či peniaze nemohli ísť radšej do štátnej kasy, reagoval ešte v roku 2006.

„Vychádzali sme z podkladov, ktoré sme mali. Keby som mnohé veci vedel, tak by som bol jasnovidec. Vám to bolo jasné? Písali ste o tom?“ reagoval Mikloš. O niekoľko rokov neskôr k danej téme povedal:

„Je dobré, že sa rozhodlo o dostavbe elektrárne v Mochovciach a je len prirodzené, že sa všetci akcionári podieľajú na projektoch, ktoré zvyšujú hodnotu podniku.“

Narážal na to, že vláda sa dohodla s Enelom, že na úkor dividend sa budú zisky elektrární dávať do dostavby Mochoviec. Dostavba Mochoviec mešká aktuálne štyri roky a naposledy elektrárne sľúbili, že tretí blok sa dokončí v novembri 2016 a štvrtý o rok neskôr – v závere roka 2017. Aktuálny rozpočet dostavby je 4,6 miliardy eur, kým ešte v roku 2008 bol stanovený na 2,8 miliardy eur. Časť dodávok na Mochovce elektrárne zabezpečovali cez dcérsku firmu Enelu – Enel Produzione a jeden z dodávateľov bola pred rokom 2010 aj firma poradcu predsedu vlády Roberta Fica.

V prípade privatizácie elektrární súd nedávno rozhodol o zrušení zmluvy o prenájme Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Elektráreň tak prevádzkuje štátna Vodohospodárska výstavba (VV). Od privatizácie mali elektrárne získať z prevádzky Gabčíkova 350 miliónov eur, o ktoré sa chce teraz vláda súdiť.

Vyšetrovateľ zároveň ešte vlani v decembri obvinil bývalého šéfa VV Ladislava G., ktorý mal podpisom zmluvy o prevádzke Gabčíkova podľa polície spôsobiť škodu za viac ako 300 miliónov eur. „Vo veci sú naďalej vykonávané procesné úkony – prebieha vyšetrovanie,“ dodala Tökölyová.

http://spravy.pravda.sk/ekonomika/clanok/349761-predajom-elektrarni-stat-prisiel-o-miliardove-zisky/

 

Slovenská realita: Ceny benzínov sa zvyšujú ako raketa

Ceny pohonných hmôt na Slovensku sú v priemere vyššie ako v susedných štátoch regiónu. Ide o fakt, ktorý tuší každý motorista, ale teraz to potvrdili aj analytici Inštitútu finančnej politiky v najnovšej štúdii.

Slovnaft z lacnej ropy nejasá 
V prípade benzínov spôsobuje vyššiu cenu vyššia spotrebná daň. Aj po očistení o nepriame dane je však napríklad priemerná čistá cena 95-oktánového benzínu (priemer za rok 2014 a 2015) najvyššia spomedzi krajín V4 a Rakúska. V prípade vyššej ceny nafty argument rozdielov v nepriamych daniach neobstojí, keďže tie sú u nás v porovnaní s regiónom naopak nižšie.

Cena benzínu a nafty reaguje laicky asi takto: Nahor ide ako raketa, no padá pomaličky ako perie, píše IFP.

IFP zistil, že čerpacie stanice na Slovensku reagujú na zmeny cien ropy na burze najpomalšie v regióne. Analytici to zistili na základe dát – týždenných údajov cien benzínov 95 očistených o spotrebné dane a DPH vo V4 a v Rakúsku z Weekly Oil Bulletin Európskej komisie. Dospeli k záveru, že pri raste cien vstupov (jedným z nich je ropa) o jedno euro, čerpačky pohonné látky takmer okamžite zdražejú o 11 centov. V prípade poklesu cien ropy sú zmeny v zlacňovaní benzínu a nafty štatisticky nevýznamné.

Neprehliadnite

Chcete mier? Nízke ceny ropy ho zabezpečili, ale Putin tento model rozvrátil
Ak cena ropy je vyššia ako 77 dolárov v stálych cenách z roku 2008, ropné štáty…
Napríklad po dvoch týždňoch je prenos z jedného eura cien vstupov vo všetkých ostatných krajinách minimálne 50 percent (50 centov) aj do cien pohonných látok, kým na Slovensku sa v koncových cenách odzrkadlí iba jedna tretina. Rakúske čerpacie stanice premietnu do dvoch týždňov dokonca takmer 80 percent (80 centov).

„Motoristi tak za posledných 14 mesiacov tankovali benzín v priemere o sedem centov drahší a pri nafte si priplatili päť centov,“ tvrdia analytici Lucia Šrámková a Branislav Žúdel.

IFP tvrdí, že pri takom významnom poklese cien ropy, aký sme zažili v januári a februári, mohli ceny benzínu a nafty klesnúť ešte výraznejšie.

Pod vyššie ceny by sa teoreticky mohla podpísať aj nižšie koncentrácia čerpacích sietí. Na Slovensku máme približne trikrát menej čerpačiek ako v Česku. Ak sa však zohľadní nižší stupeň motorizácie na Slovensku, tento rozdiel sa stráca, tvrdí IFP.

Hoci trojka Shell, Slovnaft a OMV na našom trhu obsluhuje až 40 percent všetkých čerpacích staníc, nedochádza k cenovému kartelu, čo potvrdili závery Protimonopolného úradu.

Pre nespokojnosť s cenami benzínu a nafty bol navštíviť minulý mesiac Slovnaft minister hospodárstva Pavol Pavlis. Ten po stretnutí, na ktorom mu vysvetlili cenotvorbu a proces vyhladzovania cenových výkyvov, priznal, že všetko je s kostolným poriadkom a ceny pohonných látok skutočne kopírujú vývoj v EÚ. Slovnaftu zaželal, aby sa vyhol prudkému zdražovaniu v prípade, že cena ropy pôjde nahor.

Slovnaft sa podľa hovorcu Antona Molnára k cenotvorbe kvôli konkurenčnému boju nevyjadruje.

Budú ceny benzínu a nafty ešte zdražovať?

Ceny ropy ďalej klesajú a americká ropa WTI dosiahla minulý týždeň najnižšiu úroveň za posledných šesť rokov (42 dolárov za barel). Pád cien nadviazal na vývoj spred dvoch týždňov, kedy došlo k prepadu cien takmer o desatinu. Až do stredy klesala aj cena ropy Brent, ktorá sa tak dostala nad 53 dolárov za barel, ale stále nedosiahla dno z 13. januára, keď sa Brent dostal pod 49 dolárov.

Obrat v cenách ropy spôsobilo zasadnutie americkej centrálnej banky Fed, kde šéfka Janet Yellen opäť naznačila, že ak sa výsledky na trhu práce ešte vylepšia, Fed začne s rastom základnej úrokovej sadzby. Brent okamžite zdražel o päť percent a dosiahol úroveň na takmer 56 dolárov za barel, na úrovni ktorej sa drží aj v pondelok a WTI šla hore o štyri percentá nad 47 dolárov za barel.

Dopady stále lacnej ropy kompenzuje slabé euro, ktoré sa pohybovalo ešte minulý týždeň na úrovni 1,06 dolára za euro, v pondelok mierne posilnelo na kurz 1,09. Tento fakt sa podpisuje aj pod mierne zdražovanie benzínu a nafty na našich čerpačkách.

„Cena benzínu je stále podhodnotená o šesť až sedem centov a cena dieselu o jeden cent. Dôvodmi tejto skutočnosti je neobvykle pomalá reakcia slovenských distribútorov na rast cien palív v Rotterdame a takisto slabé euro, ktoré zdražuje ropu obchodovanú v dolároch,“ tvrdí pre TREND.sk analytik X-Trade Broker Kamil Boros. Čo sa týka vývoja, tak očakáva pokračovanie rastu cien palív, a to minimálne dva až tri týždne a až následne sa premietne pokles ceny ropy Brent do lacnejšieho tankovania.

Dôvodom nízkej ceny je pretlak ropy na trhu, ktorú spôsobili Američania a zároveň nová politika združenia OPEC. USA v rokoch 2007 až 2009 vyprodukovalo priemerne 5,1 milióna barelov ropy denne, zároveň sa denne doviezlo 9,6 milióna barelov ropy a a spotrebovalo 14,7 milióna barelov ropy každý deň.

Situácia sa podľa analytika Trim Broker Tomáša Plaveca zásadne zmenila, pretože USA vyprodukuje najnovšie až 9,2 milióna barelov denne, dovoz z krajín OPEC klesol o tretinu na 6,8 milióna barelov denne a spotrebuje sa niečo nad 15 miliónov barelov denne. Na trhu došlo k skokovitému rastu produkcie, ktorá sa udiala za posledné dva roky. „USA, ktoré sú najväčším spotrebiteľom ropy na svete, sa stal aj najväčší producent. Jeden z najväčších odberateľov od OPEC sa stal zrazu konkurentom a na trhu ostávali milióny barelov ropy, ktoré ešte pred pár rokmi USA importovali,“ tvrdí T. Plavec.

Medzi USA a lídrom OPECu Saudskou Arábiou momentálne prebieha konkurenčný boj. V minulosti to prebiehalo tak, že ak cena ropy klesala, OPEC sa dohodol, že zníži produkciu, aby cenu vyhnal nahor. Saudská Arábia tento model zrušila a začala produkciu ovplyvňovať na vlastnú päsť – bez dohody s ostatnými ropnými krajinami. Zistila, že aj keď obmedzí produkciu, cenu kvôli Američanom vyženie nahor len obmedzene. Rizikom je fakt, že stratí podiel na trhu.

„Producenti z OPEC majú svoj cieľ. Sú si vedomí toho, že majú nižšie produkčné náklady. A preto dokážu produkovať ropu aj pri relatívne nízkych cenách, zatiaľ čo „noví“ producenti postavení na nových technológiách nie. Tí potrebujú vyššie ceny, aby bola prevádzka rentabilná,“ tvrdí T. Plavec. OPEC dokáže ziskovo fungovať už pri cenách 30 až 40 dolárov za barel, ale Spojené štáty potrebujú ideálne 65 dolárov. Cieľom teda je, aby cena ropy nebola zbytočne nad 60 dolármi za barel, aby tak nenahrávali americkej konkurencii. Kto dlhšie vydrží, vyhrá.

http://www.etrend.sk/ekonomika/slovenska-realita-ceny-benzinov-zdrazuju-ako-raketa.html

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné. Zálohujte si trvalý odkaz.