Spomienka na sviečkovú manifestáciu, boj za ľudské práva, náboženskú slobodu a tretie Fatimské tajomstvo

Fatimské posolstvo – tretia časť tajomstva

Sestra Lucia, ako jediná žijúca z vizionárov, mala za úlohu šíriť úctu k Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tajomstvo, ktoré im bolo 13. júla 1917 zverené, treba vnímať práve v tomto kontexte. Obsahuje síce predpovede udalostí (z ktorých mnohé sa už splnili), ale nie vo forme akejsi osudovej nevyhnutnosti. Slová „ak budú robiť to, čo vám poviem… ale ak neprestanú urážať Boha… ak prijmú moje požiadavky… ak nie…“ sú toho jasným dokladom. Napriek tomu, však mnohí ľudia v týchto predpovediach hľadali najmä senzačné predpovede, a nie duchovnú výzvu. A tak i tretia časť tajomstva, do r. 2000 nezverejnená, bola živnou pôdou pre špekulácie, a kolovanie rôznych klepaníc, obsahujúcich vraj toto tretie tajomstvo.

Kým obsach prvých dvoch častí tajomstva opísala Lucia viac ráz, obsah tretieho tajomstva existuje v jedinom rukopise, ktorý Lucia napísala 3. januára 1944 z príkazu biskupa v Leirii so súhlasom Matky Božej.
Text v zapečatenej obálke odovzdala biskupovi, ktorý ho uschoval. Na obálku Lucia napísala, že môže byť otvorená iba po roku 1960 patriarchom z Lisabonu alebo biskupom z Leirie.
Pri rozhovore v apríli 2000 sa kardinál Bertone spýtal sestry Lucie: „Prečo po roku 1960? Tento dátum určila Panna Mária?“
„Nebola to Panna Mária,“ odpovedala sestra Lucia, „ale bola som to ja, ktorá som napísala rok 1960, pretože podľa mojej intuície pred rokom 1960 by nebolo pochopené, pochopené by mohlo byť až potom. Teraz ho možno lepšie pochopiť. Napísala som, čo som videla, interpretácia nepatrí mne, ale pápežovi.“

Biskup z Leirie José Alves Correia da Silva, opatroval toto tajomstvo až do r. 1957. Aby bolo lepšie chránené, odovzdal obálku s textom trištvrte roka pred svojou smrťou (+ 4.12.1957) do Vatikánu, kde bola 4. apríla 1957 uložená do tajného archívu Posvätného ofícia.

S blížiacim sa termínom, ktorý Lucia uviedla na obálke, priniesol 17. augusta 1959 novému pápežovi Jánovi XXIII. (zvolený 28.10.1958) komisár Posv. ofícia túto obálku. V pápežovom denníku z toho dňa je poznámka: „P.Philippe, komisár Posv.of. mi priniesol list obsahujúci tretiu časť fatimského tajomstva. Vyhradzujem si prečítať si ho so svojím spovedníkom.“
Po istom váhaní pápež povedal: „Počkáme. Budem sa modliť. Dám vám vedieť, ako som sa rozhodol.“
Napokon sa rozhod vrátiť zapečatenú obálku Posv. ofíciu a tretiu časť tajomstva nezverejniť.

Tiež nasledujúci pápež Pavol VI. sa oboznámil s tajomstvom. Obsah obálky čítal 27. marca 1965 so zástupcom štátneho sekretariátu Mons. Angelom Dell`Aqua a vrátil ju do tajného archívu s rozhodnutím text nepublikovať.

Ján Pavol II. tajomstvo čítal až po atentáte, ktorý bol na neho spáchaný 13. mája 1981. Arcibiskup Martinez vyzdvihol pre neho tento text z archívu 18. júla 1981 a znovu ho tam vrátil 11. augusta.

Rok po atentáte navštívil pápež Fatimu. Pri tejto príežitosti mu sestra Lucia listom z 12. mája 1982 dala usmernenie pre interpretáciu tretej časti tajomstva. Píše v ňom:

„Tretia časť tajomstva sa týka slov Matky Božej: „Ak nie, (Rusko) rozšíri svoje bludy do sveta, vyvolávajúc vojny a prenasledovanie Cirkvi. Dobrí budú mučení, Svätý Otec bude veľa trpieť, mnohé národy budú zničené.“ (13. júla 1917)
Tretia časť tajomstva je symbolické zjavenie, ktoré sa týka tejto časti Posolstva a je podmienené skutočnosťou, či prijmeme, alebo neprijme to, čo samotné Posolstvo od nás žiada: „Ak prijmú moje prosby, Rusko sa obráti a budú mať pokoj; ak nie, rozšíri svoje bludy do sveta,“ atď.
Pretože sme nevzali vážne túto výzvu Posolstva, vidíme, že sa splnilo – Rusko pohltilo svet svojimi bludmi. A hoci ešte nemôžeme konštatovať úplné naplnenie poslednej časti Posolstva, vidíme, že postupne sa k nemu pomalými krokmi blížime. Ak sa nezriekneme cesty hriechu, nenávisti, pomsty a nespravodlivosti, popierania práv človeka, nemorálnosti, násilia atď.
A nehovorme, že to nás Boh takto trestá; naopak, sú to ľudia, ktorí si sami pripravujú trest. Boh nás ustarostene upozorňuje a volá na správnu cestu, rešpektujúc slobodu, ktorú nám dal. Zodpovední sú teda ľudia.“

Napokon sa pápež Ján Pavol II. rozhodol zverejniť toto tajomstvo v roku 2000.
Vo Fatime 13. mája 2000, na záver slávnosti blahorečenia dvoch fatimských vizionárov Františka a Hyacinty, oznámil toto pápežovo rozhodnutie štátny sekretár kardinál Sodano, s tým, že obsah tajomstva bude zverejnený, keď k nemu prefekt Kongregácie pre náuku viery kardinál Ratzinger pripraví teologický komentár.
Koncom júna bolo toto tajomstvo zverejnené aj s komentárom.

Text tretej časti tajomstva, ako ho 3. januára 1944 napísala sestra Lucia:

3taj text Lucia„Píšem v poslušnosti voči tebe, môj Bože, ktorý si mi to prikázal prostredníctvom Jeho Excelencie, pána biskupa v Leirii a tvojej i mojej Najsvätejšej Matky.

Po dvoch častiach, ktoré som už vyložila , videli sme po ľavej strane Našej Panej tak trochu vyššie anjela s ohnivým mečom v ľavej ruke. Šľahal z neho iskriaci plameň, ktorý ako sa zdá mal zapáliť celý svet. Iskry však zhasínali pri dotyku s jasom Našej Panej, ktorý vychádzal z jej pravej ruky smerom k anjelovi. Anjel pravou rukou ukazoval na zem a silným hlasom povedal: Pokánie, pokánie, pokánie!

A v nesmiernom svetle, ktorým je Boh, sme videli – niečo podobné tomu, ako sa vidia osoby v zrkadle, keď pred ním prechádzajú – biskupa oblečeného v bielom – mali sme predtuchu, že je to Svätý Otec. Rôzni iní biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky vystupovali na strmý vrch, na vrchole ktorého bol veľký kríž z neotesaných kmeňov, akoby boli z kôry korkového duba. Svätý Otec, skôr než tam prišiel, prešiel cez veľké mesto spolovice zrúcané a neistým krokom, strápený bolesťou a utrpením, modlil sa za duše mŕtvych, s ktorými sa stretal po ceste. Keď prišiel na vrchol vrchu, kľačiac pod veľkým krížom bol zabitý skupinou vojakov, ktorí naňho strieľali z rôznych zbraní a šípmi. A takisto zomierali jedni po druhých biskupi, kňazi, rehoľníci a rehoľníčky a rôzne svetské osoby, muži a ženy z rôznych tried a postavenia. Pod ramenami kríža boli dvaja anjeli. Každý z nich mal v ruke krištáľovú krhlu, do ktorej zbierali krv mučeníkov a ňou polievali duše, ktoré sa približovali k Bohu.“

Tretie tajomstvo Fatima

Teologický komentár kard. Ratzingera k tretej časti fatimského tajomstva nájdete TU.

V závere komentára sa kard. Ratzinger stotožňuje s výrokom kard. Sodana z 13. mája 2000 vo Fatime:
„Predovšetkým musíme konštatovať s kardinálom Sodanom: „… udalosti, na ktoré sa vzťahuje tretia časť fatimského tajomstva, zdá sa, už patria minulosti.“ Podľa toho, ako sú jednotlivé udalosti zobrazené, už patria do minulosti. Kto očakával vzrušujúce apokalyptické zjavenia o konci sveta alebo o budúcom behu dejín, musí zostať sklamaný. Fatima neposkytuje uspokojenie našej zvedavosti ako napokon kresťanská viera vo všeobecnosti nechce byť pastvou pre našu zvedavosť.“

Po 11. septembri 2001 sa však začali objavovať špekulácie, že tretia časť tajomstva nebola zverejnená celá, alebo že sestra Lucia má nové zjavenia Panny Márie.
Preto ju 17. novembra 2001 navštívil v kláštore v Coimbre vtedajší sekretár Kongregácie pre náuku viery arcibiskup T. Bertone.
V rozhovore, ktorý trval vyše dvoch hodín, vtedy 94 ročná Lucia potvrdila, že si starostlivo prečítala a meditovala text, ktorý uverejnila Kongregácia pre náuku viery a potvrdila všetko, čo v ňom bolo napísané.
Arcibiskup Bertone jej vysvetlil, že existujú pochybnosti o tom, či nezostala časť posolstva nezverejnená, a že sa šíria reči o nových zjaveniach.
Sestra Lucia na to odpovedala: „Všetko bolo zverejnené, už nie sú nijaké tajomstvá. Ak by som bola dostala nové zjavenia, nepovedala by som o nich nikomu, ale oznámila by som ich priamo Svätému Otcovi.“

Akékoľvek apokalyptické scenáre sú teda len produktom senzáciechtivosti. Ak niekto bude hľadať vo Fatimských posolstvách senzácie, vôbec nepochopil ich podstatu a zmysel.

Na druhej strane však uvedené vôbec neznamená, že by toto posolstvo stratilo na svojej aktuálnosti. Obraz trpiaceho pápeža nie je len atentát, sú to všetky bolesti, ktoré Kristovmu námestníkovi spôsobujú problémy dnešnej doby.
Lucia o osobe pápeža z videní povedala: „Nepoznali sme meno pápeža, Pani nám nepovedala meno pápeža, nevedeli sme či to je Benedikt XV., alebo Pius XII., alebo Pavol VI., alebo Ján Pavol II., bol to však pápež, ktorý trpel a to spôsobovalo utrpenie aj nám.“
V teologickom komentári kard. Ratzinger tiež naznačuje, že toto predpovedané utrpenie pápeža má širší kontext:
„V jeho ťažkom výstupe na vrch môžeme nepochybne vidieť viacerých pápežov, ktorí – počnúc sv. Piom X. až po súčasného pápeža – mali podiel na utrpeniach tohto (dvadsiateho) storočia a usilovali sa uprostred nich napredovať po ceste, ktorá vedie ku krížu.“
A ako môžeme sledovať na začiatku 21. storočia, i on – už ako Benedikt XVI., tiež musí kráčať po tejto „krížovej ceste“. Obraz vojakov, strieľajúcich na pápeža z rôznych zbraní sa dá zvlášť interpretovať na mnohé útoky, ktorým musí Benedikt XVI. od samého začiatku pontifikátu čeliť.

Nosnou témou celého fatimského posolstva – nielen tajomstva z 13. júla, ale celých zjavení, je výzva na POKÁNIE.
Kard. Ratzinger na to upozorňuje v závere teologického komentára: „Čo nám zostáva, sme videli už na začiatku našich úvah nad textom tajomstva: je to povzbudenie na modlitbu ako na cestu k spáse duší a v tom istom zmysle výzva na pokánie a obrátenie.“

Toto pokánie je veľmi potrebné a dôležité. A ako dnes môžeme jasne vidieť, výzva konať pokánie za hriešnikov sa netýka len pokánia za hriechy vo svete, ale aj (a najmä) za hriechy vo vnútri Cirkvi.

http://marianvojtko.blog.sme.sk/c/234727/Fatimske-posolstvo-6-tretia-cast-tajomstva.html

 

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.