KTO JE JEŽIŠ? II.; III.

Ježiš je jedinou cestou k Bohu
Niektorí ľudia hovoria: „Všetky cesty vedú k Bohu.“ Toto je nebezpečná nepravda. Biblia jasne učí, že Ježišova obeta bola jedinou cestou, ako vyriešiť problém hriechu.
Golgota
V Getsemanskej záhrade sa Ježiš modlil: „Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie, ako ja chcem, ale ako Ty“ (Matúš 26, 39). Ježiš bol úplne informovaný o tých, čo pred ním ležali, vrátane Judášovej zrady, Petrovho zaprenia a skutočnosti, že bude na čas do veľkej miery opustený Svojimi vlastnými učeníkmi. Dobre vedel aj o krutej a príšernej fyzickej bolesti, ktorú mal vydržať – mučivé bičovanie a nemilosrdné ukrižovanie.

Pravdepodobne najväčšiu bolesť Mu však spôsobovalo Jeho vedomie, že všetok hriech sveta bude na kríži uvalený na Neho. Toto bol pre Ježiša horší údel ako smrť, pretože nikdy v žiadnom ohľade nezhrešil a teraz mal trpieť a byť oddelený od Otca.

V tejto modlitbe Ježiš povedal: „Ak je možné, nech ma minie tento kalich…“ Faktom však je, že ak mala byť zaplatená spása ľudstva, nebolo možné vyhnúť sa krížu. Dokonca aj po Svojom vzkriesení Ježiš znova poukázal na to, že bolo pre Neho nevyhnutné „pretrpieť to a tak vstúpiť do Svojej slávy“ (Lukáš 24, 26).

Ježišova služba na zemi
Ježišov život mal okrem cesty na kríž aj iný účel. Slúžil ľudstvu Svojou činnosťou. Liečil ľudí so zlomeným srdcom. Oslobodzoval utláčaných. Vracal zrak slepým a vyslobodzoval uväznených.
Jezis a dnesny clovek Ron-DiCianni
Ježiš stále slúži ľudstvu týmito spôsobmi zo Svojho nebeského trónu. Stará sa o tých, ktorí stratili svojich milovaných, ktorých srdcia sú plné bolesti pre oddelenie a ktorých duše sa chvejú bolesťou zo zlyhania. Dvíha tých, ktorí sú zdrvení životom, tých, ktorí sú rozbití, zlomení a týraní. Ten istý Ježiš, ktorý kráčal po tejto zemi, ktorý slovom utíšil moria, miluje aj vás.

On tiež otvára naše oči voči našim hriechom, ukazuje nám Božiu slávu a zachraňuje nás od zla. Tento Ježiš, ktorý bol ukrižovaný, ktorý niesol hriechy sveta a vstal z mŕtvych, vám chce odpustiť vaše hriechy práve teraz.

Boh vám hodil záchranné lano v podobe Ježiša Krista. Chyťte sa Ho. Prijmite Jeho lásku a odpustenie. On je „Cesta, Pravda a Život“.

Prečo Ježiš zomrel?
Čo je tou najdôležitejšou udalosťou v ľudskej histórii? Bezpochyby je to ukrižovanie a vzkriesenie Ježiša Krista. Na Kristovom kríži…

• boli Boh a ľudstvo zmierení,
• boli Božie spravodlivé požiadavky uspokojené,
• bolo späť získané to, čo bolo ľudstvom stratené v Edenskej záhrade,
• bol Satanovi a jeho prisluhovačom zasadený ochromujúci úder,
• bola kúpená naša spása.

Nedokážeme rozprávať o Kristovej obeti príliš veľa ani o nej premýšľať príliš často. Ježiš ustanovil Večeru Pánovu presne z tohto dôvodu, hovoriac: „to čiňte na moju pamiatku“ (Lukáš 22, 19).

• On zomrel, aby ste vy mohli vstúpiť do blízkeho spoločenstva s Ním.
• On zomrel, aby ste už viac nežili prázdny, osamotený, bezvýznamný život.
• On zomrel, aby vám mohla byť odpustená vždy prítomná vina a aby ste od nej mohli byť oslobodený.
• On zomrel, aby ste vy mohli vedieť, že pre vás za hrobom existuje život v nebi.

Nikdy nepodceňujte neoceniteľný dar, ktorý vám Boh dal na kríži Kalvárie.

Kristova smrť a vzkriesenie: základný kameň našej viery
Písmo nám hovorí, že základ kresťanstva stojí na Kristovej smrti a Jeho vzkriesení:

„A ak Kristus nebol vzkriesený, tak je prázdne naše kázanie, prázdna je aj vaša viera. Tak potom nachádzame sa tu aj ako falošní svedkovia Boží, lebo sme svedčili proti Bohu, že vzkriesil Krista, ktorého nevzkriesil, ak totiž mŕtvi nie sú kriesení z mŕtvych. Lebo ak mŕtvi nevstávajú, ani Kristus nebol vzkriesený, ale ak Kristus nebol vzkriesený, daromná je vaša viera, ešte vždy ste vo svojich hriechoch“ (1. Korintským 15, 14 – 17).

Dobrou správou je, že Ježiš zomrel a znova vstal – a preto vieme, že skutočne existuje život za hrobom!

Kristovo ukrižovanie je ľudstvo vo svojom najhoršom bode.
Na začiatku neuveriteľného príbehu ukrižovania zisťujeme, že ľudia zaobchádzali s Ježišom – Bohom v ľudskej podobe – tým najhorším možným spôsobom:

• Keď Ten, ktorým bol svet vytvorený, vkročil na túto zem, „svet Ho nepoznal“ (Ján 1, 10).
• Oči oslepené hriechom nevideli v Ježišovi žiadnu krásu, aby po Ňom túžili (Izaiáš 53, 2).
• Pri Jeho narodení nebolo v hostinci žiadne miesto, čo bolo predzvesťou zaobchádzania, akého sa Mu malo dostať v rukách ľudí (Lukáš 2, 7).
• Krátko po Jeho narodení a počas Jeho účinkovania sa Ho Jeho nepriatelia snažili zbaviť, ale „neprišla Jeho hodina“ (Matúš 2, 13).

Kristovo ukrižovanie je konečnou obeťou.
Napokon prišla hodina Kristovej smrti (Ján 12, 23). Ježiš už skôr povedal Svojim učeníkom: „Nikto mi [život] neberie, ale ja ho kladiem dobrovoľne“ (Ján 10, 18).

Ježišova cesta na Kalváriu začala rozhodnutím v Getsemane. Hoci Ježiš chvíľkovo odhalil Svoju moc Svojim nepriateľom v Getsemanskej záhrade (pozri Ján 18, 5), rozhodol sa odložiť Svoje božské privilégiá a dobrovoľne ísť na Svoju smrť. Týmto spôsobom demonštroval Svoju obrovskú lásku voči nám (Ján 15, 13).

Kristovo ukrižovanie
Po Svojom zatknutí bol Ježiš privedený k veľkňazovi, potom posunutý Pilátovi, potom poslaný Herodesovi a potom vrátený Pilátovi. Pre výnimočnosť obvinení, ktoré voči Nemu boli vznesené, sa pre aktuálnu vládu stal politickým problémom. Napriek tomu, že bol vo všetkých veciach, z ktorých Ho obviňovali, nevinný, zaviazali Mu oči, posmievali sa Mu a bili Ho. Prešiel krutým udieraním rímskeho biča. Napokon bol odsúdený na smrť na rímskom kríži.

Samotný akt ukrižovania bol neuveriteľne barbarský a mučivý. Ukrižovanie nebolo len prostým spôsobom popravy, ale tiež nástrojom neskutočnej bolesti, mučenia a ponižovania. Táto metóda popravy naplnila množstvo starozmluvných proroctiev o Mesiášovi, Spasiteľovi Židov:

• Mesiášove ruky a nohy mali byť prepichnuté (Žalm 22, 16).
• Mesiáš mal mať rany na Svojich rukách (Zachariáš 13, 6).
• Mesiáš sa mal stať „kliatbou“ pre nás, a to tým, že bude „zavesený na dreve“ (5. Mojžišova 21, 23; Galatským 3, 13).

Modliace dieta

V Starej zmluve sa zviera stávalo obeťou zmierenia za hriechy ľudí, ale nedarilo sa mu dostať ku koreňu problému. Ježiš – dokonalý, bezhriešny Boží Syn – sa stal konečnou zmiernou obetou za naše hriechy (1. Jánov 2, 2).

Aj keď Ježiš bol Bohom, bol stále človekom s ľudskými emóciami. Určite mal schopnosť cítiť skutočnú fyzickú bolesť. Je zaujímavé, že keď bolo Ježišovi ponúknuté „kyslé víno so žlčou“, aby ho vypil a otupil bolesť, On ho odmietol (Matúš 27, 34). Predtým v Getsemanskej záhrade rozmýšľal o spôsobe, ako zmierniť utrpenie: „A zase odišiel a druhý raz modlil sa takto: Otče môj, ak ma toto nemôže minúť, a musím (tento kalich) vypiť, nech sa stane Tvoja vôľa“ (Matúš 26, 42).

Ježiš sa rozhodol zakúsiť pre nás celú plnosť Svojej bolesti. Vo svojom článku „Ježišovo ukrižovanie: Umučenie Krista z medicínskeho pohľadu“ Dr. Truman Davis podáva tento opis Ježiša počas Jeho posledných hodín na kríži: „Zažíva hodiny neobmedzenej bolesti, opakovania kĺby trhajúcich kŕčov, prerušované čiastočné dusenie a prenikavú bolesť, keď sa z Jeho roztrhaného chrbta odtrháva tkanivo pri pohyboch hore a dolu po drsnom dreve. Potom začína iná agónia – hlboká rozdrvujúca bolesť v hrudi, keď sa osrdie pomaly plní sérom a začína stláčať srdce. Teraz je takmer koniec… stlačené srdce sa namáhavo snaží pumpovať ťažkú, hustú, lenivú krv do tkanív. Týrané pľúca sa zúrivo usilujú hltať malé dúšky vzduchu (Arizona Medicine, zväzok 22, marec 1965, strany 183 – 187).

Sedem vyhlásení, ktoré Ježiš urobil z kríža
V neuveriteľnej agónii urobil Ježiš z kríža sedem vyhlásení:

„Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“
V Lukášovi 23, 34 Ježiš urobil toto vyhlásenie ako odpoveď na poznámky ľudí v Matúšovi 27, 42: „Zachraňoval iných; sám Seba nedokáže zachrániť.“

„Ešte dnes budeš so Mnou v raji.“
Toto vyhlásenie sa nachádza v Lukášovi 23,43 a Ježiš tieto slová nádeje vyslovil v odpovedi zlodejovi vedľa Neho, ktorý prišiel ku zmyslom a prosil Ježiša: „Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do Svojho kráľovstva“ (Lukáš 23, 42).

„Žena, hľa, tvoj syn… [syn], hľa, tvoja matka.“
Ježiš tieto ľúbezné slová vyslovil v Jánovi 19, 26 – 27 dvom z najbližších ľudí v Jeho živote: Jeho matke Márii a Jeho učeníkovi Jánovi. Dokonca aj pri smrti odmietal myslieť len na Seba.

Lotor na krizi svetle

Veru hovorím ti, ešte dnes budeš so mnou v raji. (Lk 23, 43).

 

V tomto bode Písmo zachytáva, že „po celej krajine bola temnota“ (Matúš 27, 45). Grécke slovo „krajina“ možno preložiť ako „zem“, čo znamená celý svet. Viacero historických a mimobiblických zdrojov naznačuje, že takáto celosvetová temnota nastala. V skutočnosti história vraví, že v správe Piláta cisárovi Tiberiovi Pilát predpokladá, že cisár vie o istej rozsiahlej temnote, dokonca spomína, že nastala medzi dvanástou a treťou hodinou popoludní.

„Bože môj, Bože môj, prečo si Ma opustil?“
Tieto slová sa nachádzajú v Matúšovi 27, 46. Desivá prítomnosť hriechu v tomto strašnom momente Ježiša obkľúčila: „A Hospodin na Neho uvalil neprávosť nás všetkých“ (Izaiáš 53, 6). Byť opustený Bohom bolo pre Ježiša oveľa väčším zdrojom úzkosti ako pre kohokoľvek iného, pretože On bol úplne svätý. Nikto počas celého Svojho pozemského života ani na jediný okamih nevystúpil z dôverného spoločenstva so Svojím Otcom. Avšak toto bolo niečo, čo Otec musel v živote Syna urobiť, aby sme sa mohli vrátiť do vzťahu, ktorý si On želal mať s nami od začiatku – vzťah, ktorý bol stratený ešte v rajskej záhrade.

Písmo o tomto okamihu hovorí opakovane:

• „Ponesie ich neprávosti“ (Izaiáš 53, 11).
• „Toho, ktorý nepoznal hriech, urobil za nás hriechom, aby sme sa my mohli v Ňom stať spravodlivosťou Božou“ (2. Korintským 5, 21).
• [On] sám niesol naše hriechy vo Svojom vlastnom tele na dreve…“ (1. Petrov 2, 24).

Predstavte si, aké ťažké to muselo byť pre Otca. Miloval Svojho Syna! Ježiš nikdy ani nepomyslel, že by bol mimo harmónie s mysľou Otca. Jeho Syn nikdy nestrávil ani okamih mimo Jeho vedomej prítomnosti. Nikdy nespáchal jediný hriech!

Tento druh obety je nám načrtnutý, keď Boh hovorí Abrahámovi: „Zober teraz svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ… a obetuj ho tam ako spaľovanú obetu [pre Mňa]” (1. Mojžišova 22, 2).

Nevieme, čo si Abrahám a Izák povedali v tých posledných okamihoch pred tým, ako Abrahám zdvihol nôž nad svojím synom. Nepoznáme ani detaily toho, čo sa stalo počas tých troch hodín, keď Ježiš zobral hriech sveta na Seba.

Prečo sa to muselo stať? Ježiš musel prejsť týmto údelom pre neprekonateľnú bariéru, ktorá stála medzi Bohom a človekom. Boh sa vo všetkej Svojej svätosti nemohol pozerať na hriech: „[On je] čistejších očí, než aby hľadel na zlo, a nemôže sa pozerať na skazenosť“ (Abakuk 1, 13). Následne sa človek vo všetkej svojej skazenosti nemohol pozerať na Boha. Takže svätý Otec musel odvrátiť Svoju tvár a vyliať Svoj hnev na Svojho vlastného Syna. Toto bola najväčšia obeta, akú mohol Ježiš vykonať, no musel sa cítiť opustený Bohom, pretože to je nutný dôsledok hriechu.

„Žíznim!“
V Jánovi 19, 28 Ježiš povedal: „Žíznim!“ Tým, že to Ježiš povedal, naplnil starozmluvné proroctvo: „Dali mi tiež žlč ako jedlo a na smäd mi dali ocot, aby som ho pil“ (Žalm 69, 21).

„Dokonané je!“
V Jánovi 19, 30 nachádzame známy „bojový pokrik kríža“. Nikdy znova už nezakúsi bolesť ani nebude v rukách Satana. Nikdy viac už nebude ani na okamih opustený Bohom. Dokončil, čo bol poslaný urobiť (Ján 5, 36; Ján 17, 4).

Slovo dokonané je prekladané mnohými spôsobmi…

• Je to ukončené.
• Je to zaplatené.
• Je to vykonané.
• Je to naplnené.

Čo bolo ukončené? Naše hriechy a vina, ktorá ich sprevádzala.
Čo bolo zaplatené? Cena vykúpenia.
Čo bolo vykonané? Spravodlivé požiadavky zákona.
Čo bolo naplnené? Dielo, ktoré dal Otec Ježišovi, aby ho vykonal.

Bola ukončená Satanova moc nad ľudstvom. „Aj vás, ktorí ste boli mŕtvi v priestupkoch a neobriezke svojho tela, oživil spolu s Ním, keď nám odpustil všetky priestupky a dlžobný úpis, ktorý s predpismi (zákona) proti nám bol a nám prekážal, vymazal a odstránil, pribijúc ho na kríž. Na Ňom odzbrojil kniežatstvá a mocnosti a vystavil ich verejne posmechu, triumfujúc nad nimi“ (Kolosenským 2, 13 – 14).

„Otče, do Tvojich rúk porúčam Svojho ducha.“
Tieto konečné slová (pozri Lukáš 23, 46) značili obnovenie vzťahu medzi Otcom a Synom, ale uvádzali tiež nový vzťah, ktorý teraz môžeme mať s Otcom my. Opona v chráme, viditeľná pripomienka bariéry medzi Bohom a človekom, bola roztrhnutá na dve časti (Matúš 27, 51). V podstate Boh hovoril: „Skrze smrť Môjho Syna máš teraz úplný prístup do Mojej prítomnosti“ (pozri Židom 10, 19).

Čo Ježiša držalo v pohybe, keď Ho Jeho učeníci opustili, keď davy kričali: „Ukrižuj Ho!“, keď podstúpil desivý osud niesť všetky hriechy sveta? Vy! Pavol povedal: „[On] ma miloval a dal Seba samého za mňa…“ (Galatským 2, 20).

Greg Laurie. Pôvodný článok nájdete na: harvest.org

http://www.chcemviac.com/index.php/all-for-rss/1074/t-kto-je-jezis-ii

KTO JE JEŽIŠ? III.

Prečo Ježiš vstal z mŕtvych?
Štyristo rokov pred narodením Krista známy grécky filozof Sokrates vypil jedovatý odvar bolehlavu a ľahol si, aby zomrel. Jeho priatelia sa ho spýtali: „Budeme žiť znova?“ Umierajúci filozof mohol odpovedať len: „Verím tomu, ale žiadny človek to nemôže vedieť.“

Jezis na krizi

V najstaršej knihe Biblie Jób kladie otázku: „Ak človek zomrie, či žije naďalej?“ Tu do hry vstupuje vzkriesenie Ježiša Krista. Dáva nám absolútnu nádej, že existuje život po hrobe.

Niektorí možno povedia: „Nemusíte veriť vo vzkriesenie Ježiša z mŕtvych, aby ste boli kresťanom,“ ale neverte im! Kristovo vzkriesenie z mŕtvych nie je okrajová záležitosť. Je to základom pre našu vieru. Vlastne to odlišuje kresťanskú vieru od všetkých ostatných. Apoštol Pavol na tento bod kladie silný dôraz, keď hovorí: „Ak Kristus nevstal z mŕtvych, márna je vaša viera; stále ste vo svojich hriechoch“ (1. Korintským 15, 17).

Boj proti zvyčajným argumentom proti vzkrieseniu
Z toho dôvodu ľahko vidieť, prečo sa ľudia snažili „objasniť“ Ježišovo vzkriesenie. Preverme najčastejšie argumenty, ktoré ľudia podávajú ako dôkaz, prečo sa vzkriesenie neudialo:

Teória „omdletia“
Tvrdenie: Ježiš v skutočnosti nezomrel, ale upadol do hlbokej kómy (alebo mdlôb) od hroznej bolesti a traumy z ukrižovania. V chladnom vzduchu hrobu sa však „prebral“ a nejako sa mu podarilo vyslobodiť z obväzov pevne omotaných okolo Jeho tela a zjaviť sa Svojim učeníkom.

Popretie: Pamätajte, že rímski strážcovia boli v skutočnosti prvými, ktorí oznámili Ježišovu smrť (Ján 19, 33 – 37). Boli odborníkmi na popravy a boli by sami usmrtení, keby umožnili odsúdenému človeku uniknúť smrti. Boli si takí istí, že Ježiš je mŕtvy, že sa ani neobťažovali zlomiť Mu nohy. A keď Mu kopijou prebodli bok a vyšla krv a voda, mali konečný dôkaz Jeho smrti, keďže toto sa stáva, keď srdce prestane biť.

Okrem toho, aby bola teória „omdletia“ pravdivá, Ježiš by bol musel prežiť výraznú stratu krvi bičovaním, ranami od klincov a prebodnutím kopijou. Navyše by bol v týchto podmienkach neuveriteľného oslabenia…

• musel vydržať 40 hodín bez jedla a vody, muselo by sa mu podariť vybaliť Svoje telo z hrobových obväzov a odvaliť masívny kameň, ktorý uzatváral hrob – a potom presvedčiť Svojich nasledovníkov, že vstal z mŕtvych.
• musel v tých podmienkach precestovať nespočetné míle, aby sa počas štyridsiatich dní mnohokrát zjavil Svojim učeníkom.
• musel oklamať učeníkov, aby uverili, že sa dokáže jednoducho objaviť v miestnosti bez použitia dverí.
Vzkriesenie
Táto teória je taká absurdná, že si naozaj nezasluhuje dôstojnú odpoveď. Sú však ľudia, ktorí na nej stavajú svoje pochybnosti.

Teória „žiadneho pohrebu“
Tvrdenie: Ježiš nebol nikdy vložený do hrobu. Namiesto toho bol hodený do masového hrobu pre kriminálnikov, podľa rímskeho zvyku.

Popretie: Ak by toto bola pravda, ani židovskí vodcovia, ani rímski vojaci by sa neboli obťažovali zapečatiť hrob, vediac, že Jeho telo tam nie je (Matúš 27, 62 – 66). Navyše, aby vyvrátili Ježišovo vzkriesenie, boli by museli len nájsť telo a ukázať ho ľuďom.

Teória „masovej halucinácie“
Tvrdenie: Každý, kto tvrdil, že videl zmŕtvychvstalého Pána, halucinoval od silnej túžby vidieť Ježiša znova živého.

Vyvrátenie: Ježišovi učeníci neočakávali, že by Ho znova videli živého (Marek 16, 10 – 11). Spôsobilo im to úplný šok. Písmo nám tiež hovorí, že Ho len pri jednej príležitosti videlo päťsto ľudí.

Je ironické, že neveriaci pôvodne mali viac viery v Ježišove slová ako Jeho vlastní učeníci. Veľkňazi a farizeji prišli k Pilátovi a povedali: „Pane, rozpomenuli sme sa, že ten zvodca riekol ešte zaživa: Po troch dňoch budem vzkriesený. Rozkáž teda strážiť hrob až do tretieho dňa, aby azda neprišli [v noci Jeho] učeníci, neukradli Ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý“ (Matúš 27, 63 – 64). Pamätali si Ježišove slová týkajúce sa vzkriesenia, zatiaľ čo učeníci ich akoby boli zabudli!

Teória „ukradnutého tela“
Tvrdenie: Ježišovi učeníci vzali Jeho telo, aby naplnili Ježišove slová (Matúš 27, 64). Podľa Písma tento príbeh pochádza už z dňa, keď vojaci, ktorí stáli na stráži pri Ježišovom hrobe, povedali veľkňazom, čo sa rozchýrilo. Veľkňazi podplatili strážcov a povedali im, aby šírili tento príbeh namiesto toho, čoho boli svedkami (Matúš 28, 11 – 15).

Popretie: Ježišovi priatelia nemohli vziať Jeho telo, pretože nikdy neodišli z miesta, presvedčení, že je mŕtvy. Keď ženy ohlásili Ježišovo vzkriesenie jedenástim apoštolom a ostatným veriacim v Jeruzaleme, „ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im“ (Lukáš 24, 11). Apoštoli nemali žiadny dôvod sfalšovať Ježišovo vzkriesenie, keďže mu ani sami neverili. Ako by sa bolo mohlo stať, že tí istí ľudia, ktorí zo strachu o život utekali, keď Ježiš ešte žil, by zrazu nabrali odvahu a dômyselnosť, aby ukradli telo zo stráženého hrobu a potom začali odvážne kázať a učiť o Ježišovi, o ktorom vedeli, že bol mŕtvy?

Kristovo vzkriesenie nie je lož.
Ak bolo vzkriesenie Ježiša Krista lžou, ako mohli všetci apoštoli – s výnimkou jediného muža – zomrieť skorou smrťou pre toto vyhlásenie? Podľa cirkevnej histórie a tradície všetci z nich zomreli mučeníckou smrťou.

• Peter: V Ríme bol ukrutne zbičovaný a potom ukrižovaný. Poprosil, aby bol ukrižovaný hlavou nadol, nie nahor ako Ježiš.
• Ondrej (Petrov brat): Bol umučený v achájskom Patrae. Tam bol priviazaný na kríž tvaru písmena X a ukrižovaný. Kázal svojim prenasledovateľom, kým zomrel.
• Jakub (Zebedejov syn): Bol prvým umučeným apoštolom. Jeho smrť je jediným umučením apoštola spomínaným v Novej zmluve (pozri Skutky apoštolov 12, 2). Herodes Agrippa Prvý, vnuk Herodesa Veľkého, bol zodpovedný za jeho sťatie.
• Ján (Jakubov brat): Tradícia nám hovorí, že ho umiestnili do kotla s vriacim olejom, ale olej mu zázračne nespôsobil žiadne zranenie. Potom bol vyhostený na ostrov Patmos. Aj keď bol Ján odsúdený pre svoju vieru, bol jediným apoštolom, ktorý nezomrel pre svoju vieru vo vzkrieseného Krista.
• Filip: Tento apoštol bol umučený v Heliopole. Bol zbičovaný a neskôr ukrižovaný.
• Bartolomej (Natanael): Podľa „Umučenia sv. Bartolomeja“ ho dali do vreca a hodili ho do mora. Iná tradícia hovorí, že bol ukrižovaný hore hlavou potom, ako bol zaživa ošklbaný.
• Tomáš: Tento Kristov apoštol bol v Indii prebodnutý oštepom.
• Matúš (Levi): Bol zabitý v ďalekej Etiópii.
• Jakub (Alfeov syn): Apoštol bol kameňovaný a potom ubitý palicou.
• Júda, Jakubov syn (Tadeáš): Cirkevná tradícia nie je jasná, pokiaľ ide o umučenie tohto apoštola. Jedna tradícia hovorí, že bol ukrižovaný, zatiaľ čo ďalšia tvrdí, že bol zastrelený šípmi.
• Šimon (Horlivec): Tradícia vraví, že bol ukrižovaný v Británii potom, čo tam hlásal evanjelium.

Ak by bol jeho život býval ušetrený, nemyslíte si, že aspoň jeden z nich by bol pod hrozbou smrti priznal, že je to klamstvo? Samozrejme, že áno! Ale nepriznali to, pretože to nebolo klamstvo – bola to pravda.

Ježišovi nepriatelia by neboli ukradli Jeho telo, pretože Jeho vzkriesenie bolo presne tým, čomu sa snažili zabrániť. Prekazili by tým svoje vlastné ciele. Ak by ho boli vzali, mohli by ho potom ukázať, aby dokázali, že už nežije.

Čo sa stalo po kríži a pred vzkriesením?
Šiel Ježiš do pekla?
Toto je zaujímavá a dôležitá otázka. Ľudia v takzvanom „Hnutí viery“ majú verziu odpovede na túto otázku, ktorá je vysoko nebiblická. Vedúci učiteľ v „Hnutí viery“, Frederick K. C. Price, povedal: „Myslíte si, že trestom za náš hriech bolo zomrieť na kríži? Ak by to tak bolo, potom by dvaja zločinci mohli zaplatiť cenu za vás. Nie, trestom bolo ísť do samotného pekla a stráviť čas v pekle oddelený od Boha… Satan a všetci jeho démoni si mysleli, že Ho mali vo svojej moci, hodili na Ježiša sieť a ťahali Ho dolu do samého pekla, aby si odpykal náš trest“ (Hanegraaff, Hank. Kresťanstvo v kríze. Eugene, Oregon: Harvest House Publishers, 1993, s. 163). Toto nie je to, čo nám vraví Biblia. Ježiš nešiel do pekla.

Ježiš mal istú dôležitú prácu, ktorú mal vykonať po kríži a pred vzkriesením. Písmo nám hovorí: Preto hovorí: „Keď vstúpil na výsosť, priniesol korisť [a] dal ľuďom dary. Čo iného znamená to: vstúpil, ako že aj zostúpil do nižších častí zeme? Ten, čo zostúpil, je ten istý, čo aj vystúpil nad všetky nebesá, aby naplnil všetko“ (Efezským 4, 8 – 10).

Aby sme pochopili, kam presne Ježiš išiel, pozrime sa na príbeh, ktorý Ježiš povedal, o boháčovi a Lazárovi (Lukáš 16, 19 – 31). Toto nebolo len obyčajné podobenstvo, pretože Ježiš použil meno konkrétneho človeka. Môžeme teda usúdiť, že nám Ježiš podával skutočný náhľad na život po hrobe. Príbeh opisuje miesto nazývané Hádes, kde bolo miesto útechy aj mučenia. V Starej zmluve, keď človek zomrel, šiel do Hádesu. Ak bol človek veriacim, šiel na miesto útechy do Abrahámovho lona (Židom 11, 13). Neveriaci, naopak, šiel na miesto mučenia, ktoré bolo od miesta útechy oddelené veľkou priepasťou.

Keď Ježiš zomrel, zostúpil do Hádesu do Abrahámovho lona, na miesto útechy, a hlásal slobodu tým, ktorí zomreli vo viere. Potom tých veriacich vzal so Sebou (vrátane lotra z kríža) do neba, kam teraz všetci veriaci idú okamžite po smrti.

Dodnes idú neveriaci na oddelenie mučenia v Hádese, aby čakali veľký biely trón súdu opísaný v Zjavení Jána 20, 13 – 15: „Aj more vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, i smrť i podsvetie vydali mŕtvych, ktorí boli v nich, a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a podsvetie boli zvrhnuté do ohnivého jazera. To je druhá smrť, ohnivé jazero. A ak niekto nebol zapísaný v knihe života, zvrhli ho do ohnivého jazera.“

Aké bolo Ježišovo vzkriesené telo?
Ježišovo vzkriesené telo nám ukazuje, aké budú naše vzkriesené telá.

Mal telo z mäsa a kostí.
„Poľakaní a zdesení sa domnievali, že vidia ducha. I povedal im: Čo ste prestrašení a prečo sa vám rodia v srdci pochybnosti? Pozrite na moje ruky a nohy, že som to ja. Dotknite sa ma a presvedčte sa, že duch nemá kosti a mäso, ako vidíte, že ja mám“ (Lukáš 24, 37 – 39).

Jeho tela sa dalo dotknúť.
„A [ako šli zvestovať to Jeho učeníkom], ajhľa, Ježiš sa stretol s nimi a povedal: Buďte pozdravené! A ony pristúpili, objali Mu nohy a klaňali sa Mu“ (Matúš 28, 9). „Potom hovorí Tomášovi: Daj sem prst a pozri sa na moje ruky; daj sem ruku a vlož ju do môjho boku a nebuď neveriaci, ale veriaci“ (Ján 20, 27).

Jedol pred ich očami.
„A keď od radosti ešte neverili a divili sa, povedal im: Či máte tu niečo zjesť?“ (Lukáš 24, 41)

Bol rozpoznaný učeníkmi a Svojimi nasledovníkmi.
Dvaja učeníci na ceste do Emauz najprv Ježiša nespoznali, pretože „ich oči boli zdržiavané“, ale keď ich oči boli otvorené, spoznali Ho (Lukáš 24, 13 – 35). Mária Magdaléna pri záhradnom hrobe zrazu rozpoznala Ježiša podľa tónu Jeho hlasu (Ján 20, 16).

Objavil sa v tom istom tele, do ktorého boli zabité klince.
„V ten istý prvý deň po sobote, keď už bola tma a dvere, kde boli učeníci, boli zatvorené zo strachu pred Židmi, prišiel Ježiš a postaviac sa do prostriedku, riekol im: Pokoj vám! Ako to povedal, ukázal im ruky aj bok“ (Ján 20, 19 – 20a). Písmo nám hovorí, že keď Ježiš znova príde, stále ponesie tie znaky (pozri Zachariáša 12, 10).

Čo znamená Ježišovo vzkriesenie pre nás?
Budeme vzkriesení.
Ježišovo vzkriesenie nás uisťuje o našom budúcom vzkriesení. Keďže Ježiš zomrel a znova vstal, budeme aj my vydvihnutí ako On: „Ale Kristus bol vzkriesený z mŕtvych, prvotina z umretých. Lebo ako smrť skrze človeka, tak skrze človeka aj zmŕtvychvstanie; ako totiž všetci umierajú v Adamovi, tak všetci aj ožijú v Kristovi“ (1. Korintským 15, 20 – 22).

lionofjudah

Budeme mať oslávené telá.
Naše nové, oslávené telá budú do istého stupňa podobné tomu Ježišovmu po Jeho vzkriesení (1. Jánov 3, 2 – 3). Do akej miery, to si nemôžeme byť istí. Avšak ak majú byť úplne ako to Jeho, znamenalo by to, že…
• Budeme jasne rozpoznateľní.
• Nebudeme obmedzovaní normálnymi obmedzeniami života.
• Stále budeme „dotknuteľní“ (nie nehmotní duchovia).
• Stále budeme jesť!

Budeme súdení.
Ježišovo vzkriesenie je dôkazom budúceho súdu. „Lebo určil deň, keď spravodlivo bude súdiť svet skrze Muža na to ustanoveného, a všetkým pomáha veriť v Neho tým, že Ho vzkriesil z mŕtvych“ (Skutky apoštolov 17, 31). Všetci sme videli ľudí páchať zlo voči ostatným v tomto živote, ale to nám pripomína, že napokon zavládne Božia spravodlivosť.

Kto je Jezis

Môžeme žiť životy podobné Kristovi.
Ježišovo vzkriesenie nám dáva moc žiť kresťanský život. „A ak prebýva vo vás Duch Toho, ktorý Ježiša vzkriesil z mŕtvych, tak Ten, ktorý Krista Ježiša vzkriesil z mŕtvych, aj vaše smrteľné telá oživí svojím Duchom, prebývajúcim vo vás“ (Rímskym 8, 11).

Greg Laurie. Pôvodný článok nájdete na: harvest.org

http://www.chcemviac.com/index.php/all-for-rss/1076/t-kto-je-jezis-iii

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.