Sviatok Božieho Milosrdenstva: „Ty máš hovoriť o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod“.

DENNICEK SESTRY FAUSTÍNY (Prvý zošit 83- 86)

Napíš toto: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva. Skôr ako nadíde deň spravodlivosti, ľuďom bude dané znamenie na nebi.
Zhasne všetko svetlo na nebi a bude veľká tma po celej zemi. Vtedy sa objaví na nebi znak kríža a z otvorov, kde boli prebité ruky a nohy Spasiteľa, bude vychádzať veľké svetlo, ktoré bude po nejaký čas osvetľovať zem. Bude to krátko pred posledným dňom.“

Ó, krv a voda, ktorá si vytryskla z Ježišovho srdca ako prameň milosrdenstva pre nás, dôverujem v Teba.
Viľno 2. VIII. 1934
Jan Pavol II.  a sestra Faustina
(Prvý zošit 378- 379)
Raz, keď som sa rozprávala so svojím duchovným vodcom, uvidela som vnútorne rýchlejšie ako blesk jeho dušu vo veľkom utrpení. V takej múke, že máloktorých duší sa Boh dotýka takým ohňom. Jeho utrpenie bolo spojené s týmto dielom. Príde chvíľa, keď toto dielo, na ktorom Bohu tak veľmi záleží, bude takmer zničené. Potom nastane Božie pôsobenie, ktoré s veľkou silou vydá svedectvo pravde. Bude novým svetlom pre Cirkev, hoci v nej spočíva už oddávna. Nikto nemôže poprieť, že Boh je nekonečne milosrdný. On túži, aby všetci o tom vedeli. Kým príde druhýkrát ako sudca, chce, aby ho duše najprv poznali ako kráľa milosrdenstva. Keď nastane to víťazstvo, my už budeme v novom živote, v ktorom niet utrpenia. Ale najprv bude tvoja duša nasýtená horkosťou pri pohľade na tvoje zničené úsilie. Toto zničenie je však iba zdanlivé, pretože Boh, čo raz rozhodol, nemení. Ale hoci toto zničenie bude iba zdanlivé, tvoje utrpenie bude skutočné. Kedy sa to stane – neviem, ako dlho to bude trvať – neviem. Ale Boh sľúbil veľkú milosť zvlášť tebe a všetkým, „ktorí budú ohlasovať moje veľké milosrdenstvo. Ja sám ich budem v hodine smrti chrániť ako svoju chválu. Aj keby hriechy duše boli čierne ako noc, ak sa hriešnik obráti k môjmu milosrdenstvu, vzdáva mi najväčšiu slávu a je cťou môjho umučenia. Keď duša oslavuje moju dobrotu, satan sa pred ňou trasie a uteká na samé dno pekla „.
V jednej adorácii mi Ježiš prisľúbil: „Duše, ktoré sa budú utiekať k môjmu milosrdenstvu, a duše, ktoré ho budú oslavovať a druhým hovoriť o mojom veľkom milosrdenstve, s tými budem jednať v hodine smrti podľa môjho nekonečného milosrdenstva.“
„Moje srdce trpí,“ hovoril Ježiš, „lebo ani vyvolené duše nechápu, aké veľké je moje milosrdenstvo. Ich prebývanie so mnou je istým spôsobom nedôverou. Ó, ako veľmi to zraňuje moje srdce. Spomínajte na moje umučenie a ak neveríte mojim slovám, verte aspoň mojim ranám.“

Štvrtok. Nočná adorácia (445- 446)
Keď som prišla na adoráciu, hneď sa ma zmocnila vnútorná sústredenosť. Videla som Pána Ježiša priviazaného k stĺpu, obnaženého zo šiat. Hneď sa začalo bičovanie. Videla som štyroch mužov, ktorí striedavo krátkymi bičmi šľahali Pána. Srdce sa mi zastavovalo pri pohľade na tie bolesti. Vtom mi Pán riekol: „Trpím ešte väčšiu bolesť od tej, ktorú vidíš.“ Ježiš mi dal poznať, za aké hriechy sa podrobil bičovaniu – sú to hriechy nečistoty.

Ó, ako strašne duševne trpel, keď sa poddal bičovaniu. Vtom mi riekol: „Pozri, takto vyzerá ľudský rod v dnešnej dobe. „V tej chvíli som uvidela strašné veci: kati odstúpili od Pána Ježiša a k bičovaniu pristúpili druhí ľudia. Schytili biče a nemilosrdne ťali Pána. Boli to kňazi, rehoľníci i rehoľnice aj najvyšší hodnostári Cirkvi, čo ma veľmi prekvapilo, boli medzi nimi svetskí ľudia rôzneho veku a stavu. Všetci si vylievali svoju zlosť na nevinnom Ježišovi. Keď som to videla, moje srdce upadlo do takého stavu, akoby som zomierala. Keď ho bičovali duše, ktoré som spomenula vyššie, Ježiš zatvoril oči a z jeho srdca sa vydral tichý, ale strašne bolestný ston. Pán mi dal podrobné poznanie, spoznávala som Ježiša aj ťarchu zloby tých nevďačných duší: „Vidíš, to je väčšia múka ako moja smrť. „Vtedy zamíkli aj moje ústa a začala som pociťovať na sebe zomieranie. Cítila som, že nikto ma nepoteší ani nevytrhne z tohto stavu, jedine ten, ktorý ma doňho priviedol. Vtom mi Pán riekol: „Vidím úprimnú bolesť tvojho srdca, ktorá priniesla nesmiernu úľavu môjmu srdcu, pozri a poteš sa.“

Vtom som uzrela Pána Ježiša pribitého na kríž. Keď Ježiš na ňom chvíľu visel, uzrela som celý zástup ukrižovaných duší. Videla som aj tretí a druhý zástup duší. Druhý zástup nebol pribitý na kríž, ale duše držali kríž pevne v rukách. Tretí zástup duší nebol ani ukrižovaný, ani nedržal kríž v rukách pevne. Duše vliekli kríž za sebou a boli nespokojné. Vtom Ježiš povedal: „Vidíš, tie duše, ktoré sú mi podobné v utrpeniach a opovrhnutí, budú sa mi podobať aj v sláve. A tie, ktoré sa mi menej podobajú v utrpení i v opovrhovaní, budú sa mi menej podobať aj v sláve.“

Papezi a Boz. Milosrdenstvo
Najviac ukrižovaných duší bolo z duchovného stavu. Medzi ukrižovanými dušami som videla aj známe duše, čo mi urobilo veľkú radosť. Vtom mi Ježiš povedal: „Vzajtrajšom rozjímaní sa budeš zamýšľať nad tým, čo si dnes videla.“ A Ježiš sa mi hneď stratil.

25. III. 1936 (Druhý zošit 635)
Ráno počas rozjímania sa ma zmocnila Božia prítomnosť zvláštnym spôsobom. Videla som nesmiernu Božiu veľkosť a zároveň jeho zníženie sa k stvoreniu. Vtom som uzrela Matku Božiu, ktorá mi povedala: „Ó, aká veľmi milá je Bohu duša, ktorá ide verne za dychom jeho milosti. Ja som dala svetu Spasiteľa a ty máš hovoriť o jeho veľkom milosrdenstve a pripraviť svet na jeho druhý príchod, keď príde nie ako milosrdný Spasiteľ, ale ako spravodlivý sudca. Ó, ten deň je strašný. Deň spravodlivosti, deň Božieho hnevu je určený. Trasú sa pred ním anjeli. Hovor dušiam o veľkom milosrdenstve, kým je čas zľutovania. Ak ty teraz budeš mlčať, v ten strašný deň sa budeš zodpovedať za veľké množstvo duší. Neboj sa ničoho, buď verná do konca, ja spolucítim s tebou.“
Keď som pricestovala do Walendowa, jedna zo sestier mi pri pri vítaní povedala, že keď som k nim prišla, teraz už bude všetko dobre. Opýtala som sa jej, prečo tak hovorí. Ona mi odpovedala, že tak cíti v duši. Táto dušička je plná jednoduchosti a veľmi milá Ježišovmu srdcu. Ten dom mal skutočne výnimočné nedostatky.  Nebudem tu o všetkom hovoriť.

(Druhý zošit 741)
Dnes som bola v priepastiach pekla. Viedol ma anjel. Je to miesto veľkých múk. Jeho územie je veľké. Druhy múk, ktoré som videla: prvé utrpenie, ktoré vytvára peklo, je strata Boha, druhé – ustavičné výčitky svedomia, tretie – tento osud sa už nikdy nezmení, štvrtá múka je oheň, ktorý bude prenikať dušou, ale ju nezničí. Je to strašná múka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom. Piata múka je ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných aj svoje.


Šiesta múka je ustavičná prítomnosť satana, siedma múka – strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to múky, ktoré všetci odsúdení trpia spolu. Ale to nie je koniec trápenia. Sú jednotlivé múky pre duše, a to sú múky zmyslov. Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným spôsobom, ktorý sa nedá opísať. Sú tam strašné jamy, priepasti múk, kde sa jedna múka odlišuje od druhej. Zomrela by som pri pohlade na tie strašné múky, keby ma nepodopierala Božia všemohúcnosť. Nech hriešnik vie, že akým zmyslom hreší, takým bude mučený po celú večnosť. Píšem o tom na Boží rozkaz, aby sa žiadna duša nevyhovárala, že pekla niet alebo že tam nikto nebol a nevie, ako tam je.

Papez a B.Milosrdenstvo
Ja, sestra Faustína, som bola na Boží príkaz v pekelných priepastiach, aby som mohla hovoriť a svedčiť dušiam, že peklo existuje. Teraz nemôžem o tom hovoriť, mám príkaz od Boha, aby som to zanechala napísané. Satani prejavovali voči mne veľkú nenávisť, ale na Boží príkaz ma museli poslúchať. To, čo som napísala, je len slabým tieňom toho, čo som videla. Všimla som si jednu vec: je tam najviac duší, ktoré neverili, že peklo jestvuje. Keď som prišla k sebe, nemohla som sa spamätať zo zdesenia, ako strašne tam duše trpia. Preto sa ešte vrúcnejšie modlím za obrátenie hriešnikov. Ustavične vzývam Božie milosrdenstvo pre nich. Ó, môj Ježišu, radšej budem do konca sveta zomierať v najväčších mukách, než by som Ťa mala uraziť čo i len najmenším hriechom.

(Druhý zošit 926)
Fašiangy 9. II. 1937
Tieto posledné dva dni karnevalu som spoznala veľké množstvo trestov a hriechov. Pán mi dal spoznať v jednej chvíli hriechy celého sveta, ktoré boli popáchané v tento deň. Omdlela som od hrôzy a napriek tomu, že poznám celú hĺbku Božieho milosrdenstva, zadivila som sa, že Boh dovoľuje ľudstvu jestvovať. Pán mi dal poznať, kto udržiava jestvovanie tohto ľudstva: sú to vyvolené duše. Keď sa doplní miera vyvolených, svet viac nebude existovať.
A. Č.

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.