Nemieša sa ČBK do vnútorných záležitostí KBS? Paradox kardinála M. Vlka!: „Ale ja nechcem do toho nijako vstupovať a dávať rady…“

Kardinál Vlk pre cesta+: Pre noviny som interview nedával, údaje sú zo súkromného rozhovoru

Vlk a Bezak u papeza

Nezabúda sa na to, že vizitáciu v Trnave viedol  Litoměřický biskup Jan Baxant?

 

V piatok 10. apríla sa vo Vatikáne uskutočnilo stretnutie Svätého Otca Františka s emeritným arcibiskupom Bezákom. Sprostredkovateľom, ale zároveň aj ďalším účastníkom stretnutia, bol Miloslav kardinál Vlk. Cesta+ prináša zaujímavé informácie zo zákulisia tohto stretnutia, ale aj korigovanie niektorých zavádzajúcich informácii, ktoré sa objavili tesne po stretnutí v slovenských médiách. Podľa slov kardinála si pápež František záležitosť ešte preštuduje a rozhodne.

Otec kardinál, pápež František vyhovel Vašej žiadosti zo septembra minulého roku o prijatie a pred niekoľkými dňami Vás spoločne s emeritným o. arcibiskupom Bezákom prijal vo Vatikáne. Uskutočnilo sa po siedmich mesiacoch. Dúfali ste ešte, že pozvanie príde?

Predovšetkým musím povedať, že na začiatku môjho angažovania sa v tejto kauze som nemal priamy kontakt s mons. Bezákom, ale s jeho priateľmi a spolupracovníkmi z Trnavy. Tí za mnou bezprostredne po začatí celej aféry prišli do Prahy, informovali ma o celej veci a poskytli kópie viacerých dokumentov. Postupne som z toho všetkého vyrozumel, že proces odvolania mons. Bezáka nebol podľa pravidiel kánonického práva. A tak som priebežne hovoril s rôznymi dôležitými osobnosťami rímskej kúrie a sondoval možnosti, ako nájsť cestu k dosiahnutiu nápravy toho, čo som pokladal za nesprávne. Tak som napríklad viackrát navštívil štátny sekretariát, stretol sa tam s priateľmi, ktorých tam mám. Vysvetľoval som celú záležitosť, sondoval, kto sa vlastne na odvolaní mons. Bezáka podieľal. Dával som im svoj pohľad na celú záležitosť z druhej strany aj písomne. Zvlášť pozoruhodná bola návšteva na kongregácii pre biskupov, kde som sa domáhal určitých informácií. Keď mi však predstavený kongregácie kard. Ouellet povedal, že odvolanie biskupa je „administratívnou záležitosťou“, stratil som akúkoľvek predstavu o kánonickosti celého procesu. Preto som v tom intenzívnejšie pokračoval…

S pápežom Františkom ste o prípade odvolaného arcibiskupa hovorili údajne 50 minút. S akými pocitmi ste odchádzali z tohto stretnutia?

Tento údaj o dĺžke rozhovoru je prevzatý zo SME. Pre tieto noviny som nedával žiadne interview, ako sa noviny tvária, to nie je pravda. Údaje v ňom sú prevzaté zo súkromného rozhovoru s jednou osobou, ktorú som pokladal za človeka z okruhu priateľov mons. Bezáka. Táto osoba mi nepovedala nič o svojom úmysle dať to do novín. Ani som nemal možnosť to autorizovať. V tej správe sú niektoré nepresnosti… Rozhovor trval niečo cez dvadsať minút. Pápež František si nechal celú záležitosť vysvetliť od mons. Bezáka. Pozorne a so záujmom počúval. Už toto hovorilo o veľkej dôvere. Emeritného p. arcibiskupa sa pýtal na jeho názory na riešenie… Dal sa s nami odfotografovať. Všetky tie fotografie boli uverejnené v L´Osservatore Romano a pápež ničomu nebránil. Všetko to pôsobilo dojmom bratského prijatia a dôvery. Na záver pápež povedal, že si záležitosť ešte preštuduje a potom urobí rozhodnutie… Z toho sme nadobudli dojem, že táto záležitosť je v jeho rukách…

Podľa Vašich informácií, o ktorých ste pred rokom hovorili v rozhovore pre Christnet.cz – V případu arcibiskupa Bezáka byly chyby na obou stranách, mal arcibiskup Bezák na stretnutí s kardinálom Ouelletom, šéfom kongregácie pre biskupov, zaujímať „kritickejší postoj k celej veci“ a priznávať „aj určité svoje chyby“. Ďalej v rozhovore uvádzate: „Pokiaľ vraj tento „kajúci“ postoj Bezákovi vydrží, môže ho prijať aj pápež František, ktorý v rozhovore s českými biskupmi niečo také naznačil. A pri tom stretnutí by malo zaznieť kajúce ospravedlnenie.

Prijatie sa uskutočnilo. Zazneli aj spomínané slová ospravedlnenia sa?

Pokiaľ som hovoril o chybách na oboch stranách, mal som na mysli najmä niektoré prejavy priaznivcov mons. Bezáka, a to najmä pri slávení svätej omše oboch biskupských konferencií v Brne počas spoločného zasadania… K tomu „kritickejšiemu postoju“ – to bol skôr dojem z názorov a rečí tých, ktorí ho kritizovali a vyčítali mu rôzne veci. Keď som sa potom hlbšie oboznámil s rôznymi aspektmi celej kauzy, poopravil som si názor. Dnes sa o tomto bode nehovorí. Svätému Otcovi som už dávnejšie naznačoval, že mons. Bezák nechce žiadnu právnu rehabilitáciu. V diskusiách sa už nerozoberali konkrétne detaily. Zdá sa mi, že sa pomaly prijíma názor, ktorý hovorí, že postup odvolania nebol celkom v poriadku. Preto je dnes zo strany cirkvi skôr snaha o ospravedlnenie… To, že štátny sekretár kard. Parolin vydal zvláštnu normu o odvolávaní biskupov ako komentár ku can. 401 CIC, je toho nepriamym dôkazom… V zmysle tejto normy, proces Bezákového odvolania nie je s niektorými bodmi v súlade. Viem, že na jej vydaní mala silný vplyv práve Bezáková kauza. O dnešnom postoji mons. Bezáka k celej veci pápež vie. Overil si to pri audiencii. Takže o nejakom „kajúcom postoji“ dnes nemôže byť reč. Možno sa skôr vidí to, že mons. Bezák si prežil ťažké chvíle bez nejakej veľkej viny. O slovách „ospravedlnenia sa“ z Bezákovej strany nebola zmienka.

V tom istom rozhovore pre Christnet.cz ste tiež povedali, že považujete za chybu, že sa o. Bezák nevymedzil voči protestným skupinám na Slovensku. Konkrétne ste povedali: „Ale vlna protestov, ktorá sa potom zdvihla na spôsob rakúskej sekularizovanej organizácie „My sme cirkev“ a ktorá má charakter rôznych politických protestov – to do cirkvi nepatrí a je to prekvapujúce práve v cirkvi na Slovensku, ktorá mala vždy skôr povesť konzervatívnej. Ja som trochu zmenil názor na celú kauzu po tom, čo som zažil v Brne v katedrále pri spoločnom slávení sv. omše slovenskými a českými biskupmi protesty týchto skupín, ktoré neboli ojedinelé ale znovu sa opakovali a ktoré bohužiaľ arcibiskup Bezák nezastavil a nevysvetlil ľuďom, že takto sa to nedá v cirkvi robiť, aj keď chápem v určitom smere rozhorčenie ľudí. Ale takto veci nemožno riešiť.“

Pomôže podľa vás prijatie u pápeža Františka k ukončeniu rôznych takýchto aktivít, o ktorých ste povedali, že do cirkvi nepatria?

Otázka emócií a protestov po Bezákovom odvolaní a po správach, ako a prečo k tomu došlo, je z časti pochopiteľná. Ale to sa už dnes, keď kauza smeruje k vyriešeniu, nerieši. Niektoré prejavy tých protestov do cirkvi a do liturgie naozaj nepatrili… Ale boli možno prejavom bezmocnosti veriacich, ktorí mali pocit, že nemajú nikoho, kto by sa ich zastal a preto reagovali podľa zvyklostí dnešnej spoločnosti…

V súvislosti s prijatím emeritného o. arcibiskupa online denník SME (13.4.2015) uverejnil aj takéto závažné skutočnosti, ktoré ste podľa tohto denníka mali povedať: „Hneď som pochopil, že vatikánski úradníci to (prijatie o. Bezáka s kard. Vlkom – pozn. redakcie) zašifrovali tak, aby sa o tom nedozvedeli niektorí vysoko postavení hodnostári v okolí pápeža. Bolo to zámerné, lebo následne mohli rozhodnutie Svätého Otca už len rešpektovať. Isté je, že za týmto prijatím je Svätý Otec, ktorý takto obišiel mocenské štruktúry vo Vatikáne.“

Naznačujete, že vo Vatikáne je skupina hodnostárov, ktorá mala záujem zamedziť kontaktu medzi emeritným biskupom Bezákom a pápežom? Bolo by vôbec možné v praxi prekaziť riadne naplánované prijatie u pápeža, najmä, ak by samotnému pápežovi na tom záležalo?

K informáciám, ktoré vydal denník SME, som sa už vyjadril. Ide o nie celkom pochopený a nepresne tlmočený súkromný rozhovor, bez mojej autorizácie. Zvlášť tie časti, ktoré sa týkajú interných vecí vo Vatikáne, nemienim nijako komentovať…

Otec kardinál, veríte, že prípad odvolaného o. arcibiskupa Bezáka, nech už dopadne po zaangažovaní sa pápeža Františka akokoľvek, môže v konečnom dôsledku cirkev na Slovensku posilniť? 

Myslím si, že po tej bolesti, ktorú si cirkev na Slovensku prežila, zvlášť po tej vzájomnej nejednote niektorých častí veriaceho ľudu, aj toho vzťahu medzi hierarchiou a časťou veriacich, môže byť práve Rok milosrdenstva, kedy bude dostatok síl spoločne pravdivo, vecne a s pokorou spolu hovoriť, tým impulzom, po ktorom určite môže dôjsť k posilneniu Cirkvi. Ale ja nechcem do toho nijako vstupovať a dávať rady…

http://www.cestaplus.sk/cestaplus/clanok/kardinal-vlk-pre-cestaplus

 

Kardinál  Vlk použil rovnaký scenár ako v prípade arcibiskupa Bezáka aj na kritiku pápeža Benedikta XVI. Z obhájcu kritik 

Papeže kritizoval i kardinál Vlk. Odsuzuji každý antisemitismus, uvedl
7. února 2009
Kardinál Miloslav Vlk se připojil ke kritice rozhodnutí papeže Benedikta XVI., který zrušil exkomunikaci popírače holokaustu, britského biskupa Richarda Williamsona. Na svých internetových stránkách Vlk napsal, že se projevily další okolnosti neudržitelného způsobu uskutečnění tohoto gesta.

Kardinál Miloslav Vlk má dojem, že Vatikán bral tento krok příliš na lehkou váhu. Primas české katolické církve připomněl, že zpočátku papežovo gesto milosrdenství, jímž sňal exkomunikaci ze čtyř schizmatických biskupů, hájil a snažil se postavit se proti vlně odporu, kterou vyvolalo.

Kardinál Walter Kasper, který je zodpovědný za vztah Židů a Vatikánu, přiznal, že tento papežův krok s ním vůbec nebyl konzultován, napsal Vlk.

„Stejně tak zřejmě nikdo nevzal při tomto aktu v potaz názory biskupa Williamsona, které byly známé už daleko dříve,“ dodal.

„Jako katolický biskup rozhodně odsuzuji každý antisemitismus jako s učením katolické církve neslučitelný. Takové je učení II. vatikánského koncilu. Tento postoj církve jsme u nás vícekrát dosvědčili činy vůči našim starším židovským bratřím, jak dříve, tak i v současných diskusích,“ uvedl Vlk.

Religionista a teolog Odilo Štampach podle Lidových novin míní, že postoj Vlka a dalších církevních hodnostářů je velmi překvapivý, protože římskokatolická církev je tradičně vnímána jako přísně pyramidová struktura, kde nahoře je papež, který všemu velí a vše má pod dohledem.

Tento odpor proti Vatikánu považuje Štampach za potěšující skutečnost, která podle něho dokládá, že se církev brání ústupu od reformního kurzu, napsaly Lidové noviny.

Vatikán 24. ledna zrušil dvacet let trvající exkomunikaci čtyř biskupů, které protiprávně vysvětil mezitím už zesnulý vůdce tradicionalistického proudu katolické církve Marcel Lefebvre. Jeden z nich, Richard Williamson, shodou okolností právě v tu dobu v jednom interview popřel existenci plynových komor a rozsah holokaustu. Za těchto okolností se jeho rehabilitace stala terčem široké kritiky.

Papež při generální audienci 28. ledna Williamsonova slova odsoudil a vyjádřil solidaritu s Židy.

http://zpravy.idnes.cz/papeze-kritizoval-i-kardinal-vlk-odsuzuji-kazdy-antisemitismus-uvedl-1mc-/domaci.aspx?c=A090207_112159_domaci_cen

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.