18. apríla 1947 bol na dvore Justičného paláca v Bratislave popravený smrťou obesením prezident prvej Slovenskej Republiky ThDr. Jozef Tiso.

Poprava ThDr. Jozefa Tisa – 3. a 4. časť

Obrázok 18. apríla 1947 v čase medzi 5. 15 hod. a 5. 39 hod. bol na dvore Justičného paláca v Bratislave popravený smrťou obesením prezident prvej Slovenskej Republiky ThDr. Jozef Tiso. Samotný akt popravy trval od 5. 22 hod. do 5. 30 hod., keď lekári skonštatovali smrť. Ponúkam Vám samotný opis popravy, ako ho vo svojich spomienkach zaznamenal tam prítomný Tisov obhajca – Ernest Žabkay.
Jozef-Tiso
„Po predvedení odsúdeného Tisu, ktorý vošiel do miestnosti vzpriamene a hrdo, sme všetci prechádzali chodbou cez špalier nastúpených dozorcov a dozorkýň. Na čele sprievodu šiel Tiso v sprievode stráží spolu s bradatým kapucínskym mníchom v kamži a štóle. Skľučujúce ticho bolo priam absolútne, prerušované iba krokmi odrážajúcimi sa v zlej akustike chodby. Jedna z nastúpených dozorkýň nezvládla psychické vypätie a spustila kvílivý plač, ktorý strhol i ďalšie dozorkyne a dozorcov. Vznikol neuveriteľný zvuk davového plaču s ozvenami vysokých tónov kvílenia v akustike železobetónovej chodby, z ktorého mi behal mráz po chrbte.

Keď sprievod došiel k popravnému kolu odsúdenec sa postavil k nemu, vedľa neho stál kapucínsky mních. Zástupca Národného súdu znovu prečítal enunciát rozsudku a rozhodnutie prezidenta republiky o zamietnutí milosti a odovzdal odsúdeného popravnému majstrovi, ktorý stal pri kole s dvoma pomocníkmi. Kat v ošumelom občianskom obleku so žltkastými, kedysi bielymi semišovými rukavicami mu zviazal ruky povrazom. Povrazom ho previazal aj pod pazuchami, vystúpil po rebríku k vrcholu kola a povraz spod pazúch prevliekol cez kladku. Jeho pomocníci vytiahli odsúdenca hore na kôl a povraz držali tak, aby odsúdený visel vo vzduchu zachytený pod pazuchami. Kat potom zostúpil, zviazal nohy odsúdeného, previazal dlhý povraz od nôh, pretiahol ho kladkou na spodku kola a koniec povrazu podal pomocníkom, ktorí držali aj povraz prevlečený cez hornú kladku. Kat znovu vystúpil po rebríku na vrcholec kola, pripevnil na krk odsúdenca slučku a zavesil ju na hák kola.

Justicny palac BA

Keď dal povel, holomci pustili odsúdenca visiaceho na povraze cez pazuchy a nacvičeným pohybom trhli povrazom od nôh. Ten váhou tela a ťahom od nôh padol do slučky pod krkom zavesenej na kole a pritom sa kat hore na kole pokúšal trhnutím slučky odsúdencovi zlomiť krčný stavec. Zrejme sa mu to nepodarilo. Nedošlo k prerušeniu miechy. Odsúdený sa dusil, začal chrčať, niekoľko ráz trhol telom a po chvíli roztvoril ruky, pokiaľ mu to povolil povraz. Zo zopnutých rúk vypadol veľký, kovový, podľa zvuku strieborný kríž a po páde na betónovú dlažbu v tom strašnom tichu ostro zacvendžal. Telo obeseného zmeravelo a po niekoľkých minútach ticha prokurátor vyzval lekárov. Lekári súhlasne konštatovali smrť odsúdeného a prokurátor vyhlásil, že rozsudok smrti obesením bol vykonaný…“

Fyzickým vykonávateľom popravy bol Jozef Apfel (uvádzaný aj ako Appel) z Petržalky za spolupráce svojich dvoch synov. Za vykonanie tejto popravy dostal od Štátnej väznice Krajského súdu v Bratislave odmenu 4 000 korún. Pre veľké množstvo Slovákov bola táto poprava zdrvujúcou. Ľudia prejavovali svoju ľútosť na popravou prezidenta rôzne: v Bánovciach nad Bebravou sa v deň popravy rozozvučali všetky zvony, na vrchu Čebrať nad Ružomberkom ráno po Tisovej poprave viala na jeho vrchole čierna zástava. A hoci ju predstavitelia režimu kázali zvesiť, na druhý deň tam viala opäť. O niekoľko mesiacov po poprave Jozefa Tisa, konkrétne 25. novembra 1947 zomrela i jeho matka Terézia rod. Budíšková.

4. časť

Dlhý čas nebolo isté kde je presne pochované telo prezidenta prvej Slovenskej Republiky ThDr. Jozefa Tisa. Pred rokom Spoločnosť Andreja Hlinku dala vyhlásenie, že našla prezidentov hrob. Doteraz sa však nezverejnili výsledky DNA, ktoré by potvrdili, alebo vyvrátili, že na Martinskom cintoríne v Bratislave sa našlo miesto jeho posledného odpočinku.

Po poprave ThDr. Jozefa Tisa18. apríla 1947 od 5:30, kedy lekári konštatovali smrť dal prokurátor nariadenie strážiť jeho mŕtvolu, pokiaľ nebudú vykonané patričné opatrenia. O tom čo sa stalo s telom nebohého Tisa kolovali rôzne verzie. Niektorí si mysleli, že jeho telo bolo pochované tajne iní, že ho komunisti kôli sympatiám u veľkej časti národa dali dokonca spopolniť. Anonymný pisateľ zaslal do redakcie Katolíckych novín v Bratislave „výpis“ zo zápisu o zasadaní vlády ČSR, kde uvádza že minister vnútra Nosek referoval o spopolnení mŕtvoly Jozefa Tisa.

Obrázok Išlo zrejme o výmysel, pretože existuje zápisnica spísaná na verejnom cintoríne v Bratislave z 19. apríla 1947 vo veci pochovania tela ThDr. Jozefa Tisa, podpísaná o 1.00 hod. prokurátorom Jánom Novomeským, správcom väznice krajského súdu v Bratislave Jánom Hrivňákom a saleziánskym pátrom Jozefom Stašom. Píše sa tam, že: „Pohreb bol vykonaný vo vyššie vyznačenom čase na verejnom cintoríne v prítomnosti rímskokatolíckeho farára, pátra saleziánov Jozefa Staša, ktorý vykonal pohreb podľa obradu Rímskokatolíckej cirkvi s príslušnými ceremóniami. Totožnosť mŕtvoly Dr. Jozefa Tisa pred uložením do hrobu bola úradne na vlastné oči zistená pánom Jánom Novomeským, prokurátorom Štátneho zastupiteľstva v Bratislave a pánom Jánom Hrivňákom, správcom väznice Krajského súdu v Bratislave, ktorí túto skutočnosť dosvedčujú. Na to truhla bola uzavretá a v prítomnosti vyššie uvedených úradných osôb zahrabaná, čo svojimi podpismi potvrdzujú.“

To, že bol Tiso pochovaný potvrdil neskôr i žalobca v jeho procese Dr. Anton Rašla. V rozhovore s Pavlom Čarnogurským v roku 1982 vyslovil tvrdenie, že pokiaľ on vie, bol Tiso pochovaný do zeme. Mal to na starosti člen štátnej bezpečnosti istý Vincent Medek. Ten, aby sa striasol prípadných prenasledovateľov, vozil najprv mŕtvolu v rakve po okolí Bratislavy. Potom ju priniesol na Martinský cintorín, kde bolo pripravených niekoľko hrobov.

To, že na spomínanom cintoríne by malo byť pochované telo Jozefa Tisa potvrdzuje i kňaz, ktorý ho pochovával – páter Jozef Stašo. Prišli si po neho neskoro v noci. Oči mu zaviazali a dlhý čas ho vozili autom po Bratislave. Oči mu odviazali až v miestnosti, kde bola zatvorená rakva. Páter Stašo, odmietol vykonať obrad bez toho, aby sa najprv presvedčil či v nej niekto naozaj leží. Jeden z prítomných odbehol k telefónu a po chvíli sa vrátil spolu s technikom, ktorý otvoril truhlu. Ležal v nej Jozef Tiso. Jozef Stašo si všimol, že prezidentovi chýba jeho kňazský golier, tak vzal svoj a položil mu ho na krk. Následne boli vykonané všetky úkony podľa obradov rímsko-katolíckej Cirkvi v miestnosti i nad hrobom. V ten deň ostali v registri pochovaných na cintoríne sv. Martina tri prázdne rubriky – v noci boli totiž vykopané a zasypané tri hroby na rozličných miestach.

Stanislav Májek zo Spoločnosti Andreja Hlinku potvrdil, že v hrobe na Martinskom cintoríne sa v hĺbke 1,6 metra našli krížik modliaca knižka a kňazský golier, ktorý tam mal vložiť Jozef Stašo. Rovnako sa tam mali nájsť i krčné stavce, ktoré neboli zlomené, čo by potvrdzovalo opis popravy Jozefa Tisa. Jeho advokát Ernest Žabkay uviedol, že keď Tisa obesili, nedošlo ku zlomeniu krčných stavcov a teda prerušeniu miechy, a kat musel Tisa doslova uškrtiť.

Z uvedených svedectiev, ako aj posledného nálezu na Martinskom cintoríne v Bratislave sa dá predpokladať, že ide skutočne o hrob prvého prezidenta Slovenskej Republiky ThDr. Jozefa Tisa. Ostáva len veriť, že Spoločnosť Andreja Hlinku čím skôr zverejní výsledky DNA, ktoré by vniesli do ťahaníc okolo jeho hrobu konečne svetlo.

http://www.slovensko39-45.estranky.sk/clanky/—thdr-jozef-tiso/poprava-thdr_-jozefa-tisa—3_-a-4_-cast.html

V sobotu 18. apríla 2015 bude o 16. hodine zádušná
sv. omša na Trnávke za nášho prvého prezidenta Slovenskej republiky Dr. Jozefa Tisu.
V ten istý deň o 15. hodine sa budeme modliť v cintoríne pri jeho hrobe.

Pozvánka prof predn EH

Tento obsah bol zaradený v Domáce, Slovania, Správy, Zahraničné, Zo života Cirkvi. Zálohujte si trvalý odkaz.